Článok pokračuje pod video reklamou
VIEDEŇ, BRATISLAVA. Leukémia je rakovina postihujúca kostnú dreň. V kostnej dreni si organizmus „vyrába“ krvné bunky – červené krvinky, krvné doštičky a biele krvinky. Leukémia je charakteristická nekontrolovateľným delením nedospelých krvných buniek na úkor dospelých.
Tieto bunky ešte neprešli procesom dospievania a preto nefungujú tak, ako by mali. Za krátky čas sa v organizme nachádzajú takmer výlučne tieto nedospelé bunky a funkcie, ktoré mali zabezpečovať, zlyhávajú. B-lymfocyty sú biele krvinky zodpovedné za tvorbu protilátok a T-lymfocyty za bunkovú imunitu.
Práve T-lymfocyty sú hlavnou zbraňou imunitného systému proti nádorom. Leukémia postihujúca lymfocyty (lymfoblastická leukémia) sa štandardne lieči kombináciou chemoterapie a následnou transplantáciou krvotvorných buniek.
Chemoterapia má za úlohu zničiť nádorové bunky a transplantácia slúži na obnovenie krvotvorby. Táto liečba však nezaberá vo všetkých prípadoch.
Vedci z Memorial Sloan-Kettering Cancer Center v New Yorku vyliečili dobrovoľníkov, ktorým štandardná liečba nezabrala pomocou génovej terapie. Svoje výsledky zverejnili nedávno v magazíne Science Translational Medicine.
Rozpoznať a zničiť
Rakovinové bunky sa snažia navonok správať ako zdravé bunky. V tom prípade ich imunitný systém rozpozná ako vlastné a T-bunky ich nechajú na pokoji. Tím pod vedením Michela Sadelaina pomocou génového inžinierstva upravil T-bunky tak, aby nádorové bunky rozpoznal a zničil.
Takto sa im podarilo zastaviť akútnu B-lymfoblastickú leukémiu, ktorá postihuje práve B-lymfocyty. T-bunky vyizolovali z pacientovej krvi, v laboratóriu ich geneticky upravili a následne transplantovali späť do organizmu. V tomto prípade bol do nich vložený CD28/CD3gamma chimérický antigénový receptor rozpoznávajúci proteín CD19 na povrchu B-lymfocytov.
Keďže sa tento proteín nachádza aj na povrchu zdravých B-buniek, T-bunky zničili aj tie. Preto museli pacienti po terapii podstúpiť transplantáciu krvotvorných buniek na ich obnovenie.
„Všetci naši pacienti sa veľmi rýchlo zbavili nádorov,“ povedal pre Nature Sadelain. „Liečba zabrala oveľa rýchlejšie, ako sme predpokladali.“
Jeden z pacientov, na ktorom terapiu testovali, absolvoval predtým intenzívnu chemoterapiu, no bez výsledku. Predtým ako podstúpil génovú terapiu, 70% jeho kostnej drene tvoril nádor. Teraz, tri mesiacov po ukončení liečby nejaví žiadne príznaky choroby podobne ako ďalší traja pacienti. Poslednému z päťčlennej skupiny sa ochorenie vrátilo.
Vedci sa teraz tento úspešný postup chystajú zopakovať na väčšej skupine dobrovoľníkov. Táto technika už bola úspešne použitá pri chronickej leukémii, ktorej priebeh je miernejší a dlhšie trvajúci. Ale jej úspech pri rýchlo napredujúcej akútnej leukémii zabíjajúcej viacej ako 60% pacientov, bol viac ako otázny.
Samotný objaviteľ tejto techniky, Carl June z University of Pennsylvania vo Philadelphii, bol prekvapený, ako dobre to fungovalo pri rýchlo postupujúcej leukémii. „Čo musíme teraz spraviť, je presvedčiť onkológov v nemocniciach, že táto nová imunoterapia skutočne funguje“, dodáva.
Nová terapia?
Pre dosiahnutie vyššej špecificity potrebnej na zničenie len nádorových buniek Sadelain a jeho tím skúmajú kombináciu viacerých povrchových molekúl.
V štúdii uverejnenej v januárovom čísle Nature Biotechnology dokázali týmto spôsobom vyliečiť rakovinu prostaty vo zvieracom modeli.
„Hoci sme v klinických štúdiách používajúcich upravené T-bunky len na začiatku, je veľká šanca, že v budúcnosti bude mať táto terapia svoje miesto v boji proti rakovine, povedal pre New Scientist Paul Moss z Cancer Research UK.
Autor pracuje v biomedicínskom výskume.
Brentjens RJ et al.: CD19-Targeted T Cells Rapidly Induce Molecular Remissions in Adults with Chemotherapy-Refractory Acute Lymphoblastic Leukemia. Sci Transl Med. 2013 Mar 20;5(177):177ra38. doi: 10.1126/scitranslmed.3005930
