Žiadny e-mail ani podrobnosti cez web. Stretli sme sa osobne, na tráve v parku, bez mobilného telefónu, rozhovor nenahrával diktafón. Len pero a zápisník. A pri autorizácii textu zase doniesť papier, škrtanie a potom zaznelo: dobre.
Toto nebolo prvé stretnutie so zdrojom z prostredia tajných či polície. Vlastne to vôbec nebolo prvé stretnutie, a aj dotyčný bol ktosi, koho dnes noviny tak rady nazývajú odborník na internetovú bezpečnosť. V preklade hacker.
Podobnej paranoji sa môžete vysmievať až do okamihu, keď spoznáte rozsah amerického špehovania. Alebo si uvedomíte, že internetové kníhkupectvo vám ponúka novú knihu od vášho obľúbeného spisovateľa. Prípadne urobte test: poproste kamaráta, aby na internete vo vyhľadávači hľadal rovnakú vec ako vy. A porovnajte si výsledok.
Na webe špehujú všetci všetkých, od NSA až po Google či Facebook. Jedni hovoria o ochrane pred teroristami, ďalší o reklame ušitej rovno na vaše túžby. Možno si poviete, že poctiví nemajú čo ukrývať - lenže to je omyl. Aj keď u nás (zatiaľ?) nehrozí, že tínedžeri pošlú na vás policajné jednotky, informácie sa dajú speňažiť inak - od spamu až po vybielenie účtu.
Napríklad desaťtisíce slovenských počítačov, ktoré môžu riadiť útočníci. Ak však budem mať na hackera aj nabudúce citlivú otázku, znovu sa stretneme naživo.