Článok pokračuje pod video reklamou
RÍM, BRATISLAVA. Je to pravdepodobne najextrémnejšia bežecká súťaž na planéte. V talianskych Alpách majú ultramaratónci stopäťdesiat hodín na to, aby dokončili viac než tristokilometrový beh naprieč vrchmi a údoliami.
Táto extrémna súťaž Tor des Géants s dobrovoľným spánkom, čo sa zaratúva do času behu, je pritom ideálnym miestom pre vedcov, ktorí chcú študovať ľudský organizmus pri mimoriadnej záťaži. Teraz ukázali, že podobný ultramaratón môže telu spôsobiť menej škôd ako výrazne kratšie behy.
Testovali bežcov
Tím Jonasa Saugyho zo švajčiarskej univerzity v Lausanne testoval pätnásť ultramaratóncov pred behom, počas neho a krátko po dobehu. Všetci sa umiestnili v prvej tretine najlepších. Potom výsledky ich krvi či svalovej únavy porovnal s kontrolnou skupinou i bežcami, ktorí bežali zhruba polovičnú vzdialenosť.
Vedci podľa štúdie v PLoS One zistili, že ultramaratónci z Tor des Géants na tom boli lepšie ako bežci na kratšiu vzdialenosť. Dôvodom môže byť paradoxne nedostatok spánku.
Nedostatok spánku
„Počas prvej polovice pretekov bežci veľa nespia, okolo dvoch hodín,“ vysvetľuje Saugy podľa magazínu Science. „Snažia sa prebehnúť maximálnu vzdialenosť za čo najkratší čas.“
V druhej polovici pretekov si však nedostatok spánku vyberie svoju daň: bežci spomalia a viac oddychujú, čo v konečnom dôsledku chráni svalové tkanivá. Na konci behu sú tak pretekári v lepšom stave, ako keď by bežali napríklad polovičnú vzdialenosť.
