SME

Tohtoročná ozónová diera nad Antarktídou je malá

Ozónové diery, oblasti ovzdušia s poklesom obsahu trojatómovej molekuly kyslíka, ozónu, pod 220 Dobsonových jednotiek (1 Dobsonova jednotka je také množstvo ozónu vo vertikálnom stĺpci atmosféry, ktoré by pri tlaku 1013 hektopascalov a teplote 15 stupňov


Porovnanie tohtoročnej rozštiepenej ozónovej diery (vpravo) s lanskou.

FOTO - NASA/GSFC

Celzia vytvorilo vrstvu silnú 0,001 cm), sa vyskytujú každoročne od konca augusta do októbra až novembra prevažne nad oblasťou južného pólu. V posledných šiestich rokoch ich veľkosť pravidelne prekračovala 24 miliónov km štvorcových (rekordná z roku 2000 mala 30 miliónov km štvorcových) a okraje sa občas rozšírili až nad mestá v najjužnejšej časti Južnej Ameriky.

Tohtoročná antarktická ozónová diera je však najmenšia od roku 1988. Jej veľkosť, určená najmä na báze meraní zo satelitných experimentov EPTOMS a SBUV/2, ktoré dlhodobo prevádzkujú americké vládne agentúry NASA a NOAA (National Oceanic and Atmospheric Administration), je iba okolo 15 miliónov km štvorcových. Navyše sa podľa komuniké NASA z 30. septembra 2002 v druhej polovici septembra rozdelila na dve diery. Väčšina odborníkov sa zhoduje, že sú za tým anomálne silné meteorologické poruchy v stratosfére, osobitne v takzvanom okolopolárnom víre. Výsledkom sú vyššie teploty pozdĺž okraja tohto víru. Balónové merania z výskumnej stanice na južnom póle ukazujú, že ozónu ako zvyčajne ubudlo vo výškach pod 20 km, no vyššie je ho viac ako býva v tomto období roka. Môžu za to práve vyššie stratosférické teploty, lebo v chladných podmienkach sa v stratosfére utvárajú tenké oblaky a na povrchu čiastočiek vodnej pary, z ktorých sa skladajú, prebiehajú chemické reakcie ničiace za účasti chlorofluorouhlíkových a brómových plynov ozón. Hoci sú už emisie týchto plynov zakázané, v atmosfére sa ich molekuly dlhodobo udržiavajú ešte z predchádzajúcich rokov.

Tohtoročnú malú ozónovú dieru teda nemožno vykladať ako jednoznačný doklad zotavovania sa ozónovej vrstvy. Skôr ide o výkyv počasia.

Ozónové diery sa považujú sa znepokojujúci jav, lebo významný úbytok atmosférického ozónu by umožnil prenikať až na povrch Zeme biologicky najagresívnejšej zložke slnečného ultrafialového žiarenia (tzv. UV-B žiarenie), s následným prudkým vzrastom rakovinových ochorení kože a všeobecne genetických mutácií. Ich vznik je spájaný najmä s emisiami priemyselných chlorofluorouhlíkov, no rovnako - ak nie výraznejšie - sa za nimi skrývajú prírodné faktory, od slnečnej činnosti až po teplotné a cirkulačné pomery v atmosfére.

ZDENĚK URBAN

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu