vývoj Parkinsonovej choroby, ktorá poškodzuje nervové bunky mozgu. K najčastejším príznakom patrí triaška rúk a nôh, svalová stuhnutosť a neohybnosť.
Britské noviny Times výskum komentovali slovami: „Prináša pochmúrnu predstavu neurologickej časovanej bomby, ktorá tiká v generácii dnešných návštevníkov klubov. Pritom až do stredného veku, keď by sa u nich táto choroba mohla prejaviť, nebudú vedieť, či za svoje chemicky vyvolané pocity opojenia nezaplatia príliš vysokú cenu.“
Americkí výskumníci podávali drogu pokusným opiciam raz za tri hodiny v tých istých dávkach, aké zvyčajne berú mladí ľudia na diskotékach. Ukázalo sa, že droga naozaj poškodila neuróny v ich mozgu. Poškodenie bolo badateľné ešte po šiestich týždňoch.
Ricaurte povedal, že štandardné dávky extázy síce ešte nevyvolávajú Parkinsonovu chorobu, ale zvyšujú pravdepodobnosť jej výskytu.
Teóriu o škodlivosti extázy zastáva aj britský vedec Andy Parrott z Univerzity východného Londýna, ktorý vyhlásil, že tanečná droga je jednoznačne škodlivá a tvrdiť niečo iné je bláznovstvo.
Objavujú sa však aj rozdielne názory. Dr. Júlia A. Hollandová oznámila, že výskumy, ktoré sa robili na ľuďoch, nepotvrdili trvalé poškodenie neurónov. Myslí si, že ani skupina dr. Ricaurta nedokázala osudové nebezpečenstvo tanečnej drogy pre ľudí. Podľa nej zvieratá reagujú na drogu inak ako ľudia. Dôkazom je aj skutočnosť, že pätinu pokusných zvierat dávka drogy okamžite usmrtila.
Hollandová je preto proti tomu, aby sa na základe takýchto výskumov používanie drogy démonizovalo.
Pochybnosti o serióznosti mnohých výskumov tanečnej drogy vyslovili aj britskí vedci z Liverpoolskej univerzity Jon Cole a Harry Sumnail, o práci ktorých SME už informovalo (v článku Kontroverzná štúdia o tanečnej droge, 5. 9. 2002).
(ač)