Jozef Pecho: Najchladnejšie leto za dvesto rokov je kačica

Lesníci by už teraz mali myslieť do budúcnosti tak, aby budúce lesy pripravili na vyššiu teplotu i suchšie podmienky, hovorí klimatológ JOZEF PECHO z Ústavu fyziky atmosféry Akadémie vied Českej republiky.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - TASR/AP)

Ako dlho vopred vieme predpovedať počasie?

Pri predpovedaní počasia jestvujú rôzne dlhé časové úseky, pre ktoré sa predpoveď pripravuje. V prípade krátkodobých sa dá vývoj počasie predpovedať s vysokou istotou, ktorá presahuje aj viac ako 90 percent, čo je výborné. Napríklad na deň až dva dopredu. Pri strednodobých predpovediach je už úspešnosť predpovedí nižšia. Ak ideme za horizont troch dní, tak tam úspešnosť klesá niekedy aj pod 70 percent (priemerne sa však pohybuje medzi 80-85 percentami). Pri dlhodobých predpovediach, napríklad na mesiac dopredu, je úspešnosť asi 65 percent.

Čo to znamená?

V prípade predpovedí pre najbližších 48 hodín sa dajú, až na niektoré fenomény ako napríklad konvektívne búrky, prvky ako teplota, zrážky či vietor predpovedať dnes už pomerne presne. Pri strednodobých výhľadoch vieme pomerne rozumne predpovedať teplotný charakter, maximálnu či minimálnu dennú teplotu vzduchu, no už s väčšími ťažkosťami sa predpovedajú zrážky. Niekedy sa frontálny systém oneskorí alebo naopak príde skôr, než sa očakávalo. Už v prípade týždenného výhľadu sa prechody frontálnych porúch cez naše územie odhadujú veľmi ťažko.

Čiže ľudia tomu už nemajú veriť?

Výhľady počasia na viac ako tri dni sú vždy len predbežné a netreba ich považovať za úplne presné. Atmosféra sa veľmi rýchlo vyvíja, preto ľudia, ak chcú vedieť čo bude o niekoľko dní, mali by sledovať priebežné aktualizácie predpovedí, pretože situácia sa môže rýchlo meniť, najmä v lete.

A predpovedanie počasia na mesiace vopred?

To už sú predpovede, ktoré nazývame dlhodobé až sezónne. V tejto kategórii to už nie je predpoveď počasia v tom klasickom zmysle.

Prečo?

Ľudia si totiž myslia, že dlhodobé predpovede majú ambíciu predpovedať počasie na konkrétne dni mesiac alebo tri mesiace dopredu. Ale tak to nie je. Pri týchto predpovediach totižto zohráva stále veľkú úlohu štatistické spracovanie historických pozorovaní počasia, keďže ide skôr len o predpoveď priemerného teplotného a zrážkového charakteru daného mesiaca alebo sezóny, a ako sa napríklad bude líšiť od dlhodobého priemeru.

Toto vieme urobiť s nejakou rozumnou mierou istoty?

Viaceré svetové centrá zaoberajúce sa dlhodobými predpoveďami vychádzajú popri štatistike aj z modelových výstupov, ktoré berú do úvahy dlhodobý vývoj teploty oceánov ako aj fenomény ovplyvňujúce ich krátkodobú sezónnu premenlivosť, ako napríklad El Niño. Väčšinou tieto predpovede vychádzajú, no ich úspešnosť je nižšia (menej ako 70 percent). Niekedy sa žiaľ stáva, že predpoveď nástupu napr. El Niña úplne „vybuchne“, ako sa to stalo aj minulý rok.

Jestvuje napríklad francúzske tvrdenie, že toto leto bude extrémne studené.

Ide pravdepodobne o trochu mätúcu informačnú bublinu, ktorá sa v tom lepšom prípade vzťahuje len pre územie Francúzska. Nevenoval by som tomu veľkú pozornosť.

A bude teda to chladné leto?

Podľa dostupných informácií to sezónne predpovede neočakávajú. Bude teplotne normálne až nadnormálne. Teda podobné ako posledné letá. Je ale možné, že vzhľadom na prúdenie, ktoré v Európe prevláda už od zimy môžeme očakávať, že začiatok leta, hlavne jún bude skôr daždivejší a o niečo chladnejší než je dlhodobý priemer. Celkom určite sa ešte teraz nedá povedať, že nás čaká najchladnejšie leto za posledných dvesto rokov. To je nezmysel.

To porovnanie je zvláštne už preto, že pred dvesto rokmi nastal obrovský výbuch sopky.

Presne tak. Zatiaľ nevidím dôvod, prečo by malo dôjsť k tak chladnému letu. Navyše, porovnávať súčasnú situáciu, ktorá nie je ovplyvnená žiadnou významnou erupciou a jej ochladzujúcim efektom na globálnu klímu, s rokom 1816 je krajne nekorektné a zavádzajúce. Rok 1816 bol veľmi špecifický, mimoriadne chladný i daždivý. Nasledovala obrovská neúroda v celej Európe. Väčšia časť úrody obilia zhnila na poliach. Je skutočne nezodpovedné, aby média zavádzali verejnosť a tvrdili, že sa chystá niečo podobné. Minulý rok ani tento sa žiadna významná erupcia nekonala, tobôž taká obrovská ako Tambora. Bola to najsilnejšia vulkanická erupcia v dochovanej histórii ľudstva. Bola väčšia než Vezuv či Krakatoa alebo z nedávnej doby Pinatubo.

Slovenské počasie

Čo u nás ovplyvňuje extrémnosť počasia?

Odpoveď je veľmi zložitá. No posledný výskum naznačuje, že prepojenie extrémnosti počasia a jeho dlhodobé zmeny u nás i na celej severnej pologuli do istej miery súvisí s tým, čo sa deje v Arktíde.

A čo konkrétne sa tam deje?

Ide predovšetkým o bezprecedentné a veľmi rýchle topenie ľadu. Klimatická zmena v Arktíde je príliš rýchla, prirýchla na to, aby sa to prejavilo bez odozvy aj u nás, na Slovensku. Počasie v posledných rokoch je veľmi ťažko predvídateľné, striedajú sa rýchle zmeny počasia, vpády veľmi studeného vzduchu striedajú opačné extrémy, veľmi teplé periódy, či už v zime alebo v lete. V posledných troch rokoch sme na Slovensku mali rozsiahle povodne, ale aj veľké sucho.

Ľudia si zvyčajne myslia, že globálne otepľovanie znamená, že každý ďalší rok bude u nás teplejší. Ale ono dokonca aj viac prší?

Áno, väčšina ľudí to takto vníma. No treba si uvedomiť, že ten celkový trend nárastu teploty je prejav dlhodobých zmien. A odohráva sa na úrovní mnohých desaťročí. No v krátkodobých periódach je prekrytý krátkodobou premenlivosťou klímy. Dôležité sú v tomto zmysle napríklad vzťahy medzi oceánmi a atmosférou, charakter prúdenia vzduchu medzi morom a pevninou, ale aj úloha rýchlych zmien v Arktíde. Klimatická zmena neznamená, že každý ďalší rok bude automaticky teplejší, suchší alebo daždivejší, ako ten predošlý. Klimatická zmena však zvyšuje pravdepodobnosť výskytu extrémov, čo znamená, že vyvážený režim teploty, a najmä zrážok sa vytráca. Znamená to aj to, že pri podobných cyklonálnych situáciách, akú máme teraz na Slovensku, môže napršať viac vody než tomu bolo v minulosti.

Prečo?

Ak je atmosféra teplejšia, je aj vlhkejšia - keďže sa viac vody vyparuje z oceánov. Potom aj pri situáciách ako máme na Slovensku teraz sa stane, že padne viac zrážok, než je zvyčajné. Výskum tiež naznačuje, že so zmenou globálnej teploty dochádza aj k zmene prúdenia vzduchu nad veľkých priestormi pevnín a oceánov.

To znamená čo?

Nás v strednej Európe výrazne ovplyvňuje západné prúdenie, ktoré prináša od Atlantiku vlhký oceánsky vzduch. Napríklad na teploty má zmierňujúci efekt, prináša nám príjemné teploty – letá nie sú tak horúce a zimy naopak tak tuhé, mrazivé. No ak je toto prúdenie nahradené iným, ktoré prichádza od juhu alebo severu, ako máme často možnosť vidieť v posledných rokoch, tak to môže viesť k značnej extrémnosti teploty aj zrážok.

Napríklad?

Dobrým príkladom je začiatok tohtoročnej jari. Zima ako taká bola teplotne normálna, no v druhej polovici marca sa výrazne ochladilo. Teplotnými podmienkami sme sa vrátili do januára. A to najmä kvôli tomu, že sem naprúdil veľmi chladný vzduch zo severu. Na tomto by nebolo nič tak mimoriadne, keby túto chladnú periódu nevystriedal opačný extrém – veľmi teplý a aj pomerne suchý apríl 2013. Takéto veľmi rýchle striedanie extrémnych protikladov v počasí sa stáva novým normálom.

Čiže to, že je napríklad v máji chladno a prší, to je normálne. No že prší veľa v jeden deň a druhý je sucho a veľmi teplo, to je nenormálne?

Dá sa to aj takto interpretovať, aj keď na druhú stranu, takýto charakter počasia nie je pre jar ničím zvláštnym. Ak berieme do úvahy extrémnosť, musíme sa pozerať na dlhodobejší výskyt takýchto situácií. Ak k nim dochádza povedzme častejšie ako tomu bolo v minulosti, potom je to signál toho, že klíma sa mení a nadobúda iný charakter.

Aké teda bude mať podmienky na Slovensku v budúcnosti? Čo sem prinesie zmena klímy?

Stredné scenáre do konca storočia rátajú s tým, že najpravdepodobnejší nárast ročnej teploty vzduchu sa bude pochybovať do 4 stupňov (najlepší odhad je ale 3 °C).

Ako si to máme predstaviť?

Že klíma, ktorú teraz máme na Podunajskej nížine, sa posunie do oblasti Liptova a pod Tatry. A na juhu Slovenska bude klimatický režim podobný severnému Taliansku alebo Balkánu.

Čiže pri Komárne majú vysadiť olivovníky a pod Tatrami pálivú papriku?

Neviem, či až takto. To je trochu jednoduchý pohľad. Ale pravda je taká, že vyššia teplota už teraz v mnohých regiónoch Slovenska (najmä na severe) zlepšuje podmienky pre poľnohospodárstvo.

V čom?

V mnohých regiónoch dopestujú napríklad ovocie, ktoré tam ešte pred päťdesiatimi rokmi boli zriedkavé. Napríklad marhule. Pochádzam z Bánoviec nad Bebravou a tam boli marhule kedysi veľkou vzácnosťou. Ak ich niekto dopestoval, bol to skôr malý zázrak. A teraz sú tam veľmi rozšírené a bežné. Na Liptove napríklad už dnes nie je problém dopestovať teplomilnejšie odrody obilia, napríklad pšenicu. Predtým to bol skôr región zemiakov.

Teda pre poľnohospodárov to je výhodné.

Slovensko má z tohto pohľadu istú výhodu. Otázne je, ako dlho ju dokážeme využívať, pretože nárast teploty nie je to jediné, čo sa na Slovensku mení. Bohužiaľ, klimatická zmena prináša aj iné zmeny, napríklad zmenu zrážok. Zatiaľ to vyzerá tak, že do konca storočia sa zrážky významne meniť nebudú. To je však pri očakávanom náraste teploty vzduchu veľký problém. Ak sa oteplí o štyri stupne, pre zachovanie vyváženej (optimálnej) bilancie vody v pôde by bolo potrebné, aby viac pršalo (na každý stupeň o 100 mm), aby sme nemali problém so suchom.

Čiže ak bude teplejšie a pršať bude ako dnes, budeme mať aj problém s pitnou vodou?

Samozrejme. Na Slovensku sa môže tento nedostatok zrážok prejaviť, a to nehovorím len o krátkych obdobiach v roku. Príkladom nech nám sú posledné dva roky, 2011 a 2012. Obrovský nedostatok vody sa prejavil najmä na severe a východe a niekde boli už vážne problémy aj s pitnou vodou. Nedostatok vody, a to aj úžitkovej môže takto skomplikovať život tak poľnohospodárom ako aj bežným ľuďom. Výhoda z nárastu teploty sa takto môže zmeniť na veľkú nevýhodu.

Múdrosť predkov

Ak ale bude na severe teplejšie a bude s vyparovať viac vody z oceánov, nebude viac pršať?

Ak to berieme z globálneho pohľadu, tak určite áno. Lenže na pevninách, a platí to aj pre Slovensko budú zrážky nevyvážené. Budú vypadávať skôr v extrémnych množstvách a počas veľmi krátkych periód. Za posledných desať rokov sme boli aj u nás svedkami situácií, kedy mesačné množstvo zrážok spadlo v priebehu jedného dvoch dní, a po zvyšok mesiaca bolo sucho. Na takýto prejav extrémnosti sa treba pripraviť. Nie je to však typické len pre Slovensko, s podobnými problémami sú konfrontovaní ľudia takmer všade.

A takýto dážď je zlý?

Ak rýchlo (intenzívne) a veľa prší, tieto zrážky odtekajú z územia bez väčšieho úžitku, pretože len malá časť ich vsiakne do pôdy. Efektívnosť zrážok tak klesá, čo skôr prispieva k prehlbovaniu sucha. A to je problém.

Ľudové pranostiky ešte platia?

Priznám sa, že ja som im nikdy veľmi „nedôveroval“, pretože v mnohých prípadoch je pravdepodobnosť popisovanej situácie nižšia ako šesťdesiat percent – často je to teda buď, alebo. No na niektoré sa aj dnes možno ešte celkom odvolávať a spoľahnúť. Medardovská kvapka, ktorá začína o týždeň a prejavuje sa veľmi premenlivým počasím s dažďom a ochladením, je u nás dosť pravidelný fenomén. Ďalšia podobná súvisí s vianočným oteplením, ktoré počas Vianoc často spôsobuje výrazný odmäk. A pomerne pravidelní sú aj ľadoví muži, v prvej polovici mája.

Teda niektoré pranostiky stále pomáhajú?

Nie tak celkom. Aj napriek vysokej pravdepodobnosti niektorých z nich, nedá sa na ne stopercentne odvolávať, a už vôbec s nimi nemožno počítať pri súčasnej predpovedi počasia. Ide skôr len o zaujímavosť, ktorá vzišla z tradície a z dlhodobého pozorovania počasia ľuďmi. Nemajú veľký odborný význam a spoliehať sa na ich úspešnosť sa jednoducho nedá. Zmena klímy navyše mení celkový režim počasia, takže sa niektoré pravidelnosti uvádzané v pranostikách si budeme musieť odvyknúť.

Otepľuje sa

Je zhoda medzi vedcami, či prebieha klimatická zmena a čo je jej príčinou?

To sú dve otázky. Takmer stopercentný konsenzus je v tom, že sa otepľuje. S tým už nemajú problém ani klimaskeptici, pretože objektívne merania teploty atmosféry a oceánov hovoria jasnou rečou. Horšie je to s príčinou. Dokonca aj medzi odborníkmi ešte stále jestvujú rozpory. Konsenzus je aj v tomto vysoký, no nájdu sa klimatológovia a meteorológovia, ktorí neprikladajú kľúčový význam ľudskej činnosti. Príspevok človeka k súčasnému otepľovaniu je však veľmi zásadný a minimálne osemnásobne prevyšuje ktorýkoľvek z uvažovaných prírodných faktorov, najmä pôsobenie Slnka. Ak by vplyv človeka nejestvoval, celkom isto by sme miesto otepľovania pozorovali na celej planéte mierne ochladzovanie.

Čiže normálne by sme mali vstupovať do ľadovej doby?

To ešte nie. Ešte nemožno hovoriť o nástupe ďalšej doby ľadovej. No z výskumu historickej klímy vyplýva, že by sa malo v súčasnosti skôr ochladzovať, a to už niekoľko storočí. Dokonca niektoré oblasti severnej Kanady by sa mali znovu pomaly zaľadňovať, no pre otepľovanie sa tak nedeje. Súčasná konfigurácia astronomických a najmä orbitálnych parametrov Zeme, ktorých vplyv sa prejavuje na úrovni tisíc a viac rokov, je taká, že slnečného žiarenia, ktoré dopadá na severnú hemisféru, je menej – teda malo by sa ochladzovať. No nástup najbližšej doby ľadovej by sme nemali očakávať ešte päť- až desaťtisíc rokov, pričom k vyvrcholeniu najbližšieho glaciálu nedôjde pravdepodobne skôr ako o päťdesiattisíc rokov. Z tohto pohľadu môžeme pokojne spávať. Poplašné správy niektorých ruských vedcov by som bral s veľkou rezervou.

Existuje bod, ktorý keď dosiahneme, tak sa klíma zblázni?

Niektorí klimatológovia pracujú s rôznymi hodnotami bezpečnej úrovne oteplenia do konca tohto storočia. Dnešný konsenzus prijíma bezpečnú hodnotu na úrovni dvoch stupňov a niektorí si dokonca myslia, že je to skôr 1,5 °C. Dôležitá je však aj rýchlosť, akou sa otepľuje. Čím je klimatická zmena rýchlejšia, tým sa čas na adaptáciu druhov ale aj ľudí skracuje. Ak sa dostaneme nad dva stupne, potrebné je počítať s tým, že sa do hry vo väčšej miere zapoja tzv. pozitívne spätné väzby, ako napríklad albedo efekt či väzba zo strany metánu, čo môže spôsobiť, že sa klimatická zmena vymkne spod kontroly. Znamenalo by to, že klimatická zmena by mohla dosiahnuť rýchlosť, ktorej sa už nebudeme vedieť dostatočne včas prispôsobiť.

A čo by sa stalo?

Zem má k dispozícii rôzne mechanizmy, ako teplotu držať v určitých znesiteľných medziach. Napríklad uhlíkový cyklus, do ktorého sú zapojené tak biosféra ako aj oceány a dokonca globálna tektonika. Uhlíkový cyklus pôsobí ako globálny teplotný termostat. Jeho odozva na akúkoľvek zmenu koncentrácií CO2 v atmosfére je však pomerná dlhá. Trvá zhruba 200-tisíc rokov. V princípe funguje veľmi jednoducho. Čím je teplejšie, tým na kontinentoch aj viac prší. Dochádza tak k intenzívnejšiemu zvetrávaniu hornín, pri ktorom sa atmosférický CO2 vo väčšej miere dostáva do oceánov, kde sa ukladá vo forme karbonátov na jeho dno. Takto uchovaný uhlík tak zostane po milióny rokov, až kým ho vulkanická činnosť opäť nevráti do atmosféry. Spoliehať sa v súčasnosti na účinnosť uhlíkového cyklu nemožno. Koncentrácie uhlíka v atmosfére rastú príliš rýchlo, spätná väzba zo strany uhlíkového cyklu je príliš pomalá. Okrem toho, ak presiahneme dva stupne, existuje veľké riziko toho, že emisie uhlíka by mohli dosiahnuť extrémne hodnoty, aj vďaka reakcii systémov, ktoré uvoľňujú do atmosféry metán. To by mohlo spôsobiť nekontrolovateľné otepľovanie.

Dopadli by sme ako Venuša?

To je už príliš extrémny scenár. Osobne si myslím, že aj keby došlo k náhlej klimatickej zmene a otepľovanie by sa vymklo spod kontroly, trvalo by niekoľko miliónov rokov, kým by sa Zem čo i len priblížila k vývoju smerujúcemu k situácii na Venuši. Toho sa zatiaľ obávať nemusíme. Je to zatiaľ dosť nepravdepodobné. Oveľa viac starostí by som si robil z toho, ako sa klimatická zmena prejaví už o niekoľko storočí a do akého termálneho stavu naše kroky v súčasnosti môžu Zem dostať, povedzme na konci budúceho storočia. Ak budeme vypúšťať rovnaké, prípadne ešte väčšie množstvo oxidu uhličitého ako dnes, treba počítať s tým, že najbližšie storočia budú veľmi teplé a klimaticky by sme sa mohli vrátiť do najteplejších období, ktoré Zem za posledných 500 miliónov rokov zažila. Dôležité tiež bude, ako rýchlo sa do tohto stavu planéta dostane – v tomto bude rozhodujúce práve toto storočie a predovšetkým vývoj emisií uhlíka v najbližších rokoch a desaťročiach.

A najhoršie by sa teda mohlo stať čo?

Najextrémnejší scenár počíta s tým, že do roku 2300 by sa mohlo otepliť až o desať stupňov na globálnej úrovni. Tým by sme sa dostali do obdobia pred 55 miliónmi rokov, kedy neexistovalo žiadne výraznejšie zaľadnenie a hladina oceánov bola o približne 60 metrov vyššia ako dnes. Tropické lesy boli rozšírené až do Grónska. Zem bola úplne odlišná od toho, ako ju poznáme dnes. Pre nás a pre globálnu biosféru by to znamenalo obrovskú a rýchlu zmenu. Otázne je, či sme schopní ju zvládnuť.

Ak by sa niekto spýtal, že plánuje obživu na najbližšie desaťročia a chce ovocný sad, čo má pestovať na Slovensku?

Orientoval by som sa na suchomilnejšie a teplomilnejšie odrody ovocných stromov či plodín. Je celkom možné, že sa zhoršia v niektorých regiónoch podmienky na pestovanie súčasných odrôd zemiakov. Nielen tým, že bude suchšie, ale aj tým, že bude teplejšie. Sústredil by som sa na odrody typické pre oblasť Maďarska a centrálny Balkánu. To platí aj pre lesníkov, ktorí by už teraz mali myslieť do budúcnosti tak, aby lesy boli pripravené na vyššiu teplotnú záťaž a stres, ale aj suchšie podmienky, najmä na juhu Slovenska. Znamená to už dnes vysádzať také stromy, ktoré sú typické pre južnejšie oblasti Európy (Rumunsko, Bulharsko, atď.).

Pre obyčajných ľudí a turistov to znamená čo?

Napríklad že letná turistická sezóna by z toho mala profitovať. Slovensko má napríklad obrovskú výhodu v tom, že má veľké množstvo termálnych prameňov. Kúpalisko by bol dobrý nápad. Horšie na tom by bol zimný turizmus mimo Tatier. Väčšia časť stredísk sa nachádza vo výškach, kde v priebehu zimnej sezóny bude dostatok snehu skôr vzácnosť, ako pravidlo.

Čiže, otvoriť si kúpalisko áno, ale lyžiarsky vlek by ste nekupovali?

Asi tak.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

KULTÚRA

Skúsili sme prejsť ilegálne z Mexika do USA. Vypustia psy a mieria na vás samopalom

Oscarový režisér nakrútil unikátnu virtuálnu realitu.

KOMENTÁRE

Vydrží to ešte Most alebo padne?

Trpezlivosť voličov nemožno skúšať donekonečna.

EKONOMIKA

Brusel vyšetruje dotácie pre Jaguar v Nitre. Môžu Briti odísť?

EK sa nepozdávajú 130-miliónové dotácie.

Neprehliadnite tiež

Zdá sa, že vesmírny lúč sa pohybuje päťkrát rýchlejšie ako svetlo

Kozmická ilúzia môže odhaliť tajomstvo štartu či zastavenia vzniku nových hviezd.

Najväčšia plávajúca elektráreň? Spustili ju v Číne

Ak solárne panely plávajú na vode, možno ich efektívne chladiť pre zachovanie životnosti a výkonu.

Umelá inteligencia porazila svetového šampióna v hre Go

AlphaGo je zručnejšia a šikovnejšia. V prvej hre porazila aktuálnu svetovú jednotku.

V obežných dráhach planét vzdialenej sústavy objavili vzorec

Obežné dráhy planét v sústave TRAPPIST-1 spája dráhová rezonancia.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  2. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  3. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  5. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  6. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  7. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  9. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  10. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní
  1. 5 hviezdičkové apartmány priamo na pobreží - Dubrovník
  2. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  3. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  4. Nová veľvyslankyňa Turecka na návšteve EU v Bratislave
  5. Prijatie delegácie rektorov ekonomických univerzít z Indonézie
  6. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  7. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  8. Základné štandardy práce pre realitné kancelárie
  9. Takmer polovicu porúch šikmých striech spôsobujú zlé doplnky
  10. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 13 500
  2. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 9 010
  3. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 8 877
  4. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky 5 867
  5. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 5 866
  6. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou 5 224
  7. Desať obľúbených miest v Chorvátsku 5 095
  8. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní 4 728
  9. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 4 584
  10. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií 4 459