Článok pokračuje pod video reklamou
BRATISLAVA. Tie molekuly znamenajú život. Aspoň život tak, ako ho poznáme z našej planéty. Dva kúsky vodíka na jeden kúsok kyslíka, voda, bez ktorej nemôžu existovať rastliny ani živočíchy. A tiež voda, ktorej stopy sme našli aj v ďalekom vesmíre.
Práve európsky vesmírny ďalekohľad Herschel dokázal sledovať cestu vody v kozme. Všimol si mladučké hviezdy obklopené diskom z plynu a prachu, kde našiel toľko stôp po vode, že by naplnila tisícky pozemských oceánov.
Videl kométy a zistil, že voda v nich sa podobá na vodu v našich moriach. Teraz však kozmická misia Európskej vesmírnej agentúry (ESA) končí. Najväčšiemu infraďalekohľadu, aký kedy ľudstvo vyslalo do kozmu, sa v pondelok minulo chladenie.
Veľké zrkadlo
Nebolo to žiadne prekvapenie. Vedci už nejaký čas na tento okamih čakali. V roku 2009 poslali do vesmíru aj dvetisíctristo litrov tekutého hélia, ktoré jednotlivé prístroje udržiavalo pri teplote blízkej absolútnej nule. No toto hélium misia vyčerpala.
„Aj keď je koniec Herschelových pozorovaní, nie je to koniec misie,” hovorí v tlačovom vyhlásení ESA Goran Pilbratt, jeden z vedcov, ktorí s ďalekohľadom pracovali. „Ešte príde množstvo objavov. No sme smutní, že jedna časť sa skončila.”
Astronómovia dosiaľ teleskopom nazbierali desaťtisíce pozorovaní. Predpokladá sa preto, že v dátach sa stále ukrývajú ďalšie objavy, ktoré sa pridajú k pozorovaniam rodiacich sa hviezd, rozloženiu hmoty vo vesmíre, sledovaniu molekúl vody či kyslíka i extrémne vzdialených galaxií. Práve na takýto výskum bolo ideálne jeho viac než trojmetrové zrkadlo.
Nové postupy
„Herschel nám dal príležitosť pozrieť sa do temných a studených oblastí vesmíru,” dodáva vo vyhlásení amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír aj John Grunsfeld, šéf jeho vedeckých misií. „Vesmíru, ktorý zostával neviditeľný pre iné ďalekohľady.”
Misiu, čo stála asi miliardu eur, tak možno považovať za úspech. Nielen vedeckými výsledkami. Počas jej vzniku sa inžinieri naučili postupy, ktoré ESA plánuje využiť pri ďalších kozmických projektoch.
Vrátane ohromného Vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba, deväťmiliardového nástupcu Hubblovho kozmického teleskopu.
