SME

Prehľad extrémov, ktoré zvládol náš stratosferický modul

Padal rýchlosťou 362 kilometrov za hodinu a teplota okolo neho sa menila až o 50 stupňov Celzia.

(Zdroj: STSProject.net)

Modul STS–S z projektu SME v stratosfére ukázal údaje o prostredí pri hranici vesmíru.

BRATISLAVA. Bol projektovaný na extrémy a tie zvládol bez komplikácií. Utorkový let slovenského modulu STS–2 – SME v stratosfére, ktorý uskutočnili rádioamatéri z STSproject.net, nám priniesol podrobné dáta z troposféry a stratosféry až do výšky 38 kilometrov.

Extrémny bol už termín štartu. Letelo sa v zime a v čase, keď hrozili silné „jet streamy“ – prúdenia vzduchu, ktoré mohli balón zaniesť aj stovky kilometrov ďaleko.

Balón naplnený héliom letel o štyri kilometre vyššie, než sa čakalo. Počas letu modul zhotovil stovky fotografií a vyše dve a pol hodiny videozáznamu, ktorý bežal aj po tom, ako pomerne tvrdo dopadol na zem.

Teplota vždy neklesá

Prístroje na palube potvrdili, že teplota nad nami automaticky so stúpajúcou nadmorskou výškou neklesá. Kým na štarte bolo tesne pod nulou, vo výške deväť kilometrov teplota prekročila mínusovú hranicu 51 stupňov a potom sa opäť otepľovalo na mínus dvadsať.

„V spodnej stratosfére dochádza k pohlcovaniu ultrafialového žiarenia a podstatná časť tepla vzniká z tohto procesu,“ hovorí Jozef Pecho z Ústavu fyziky atmosféry Českej akadémie vied.

Druhým faktorom podľa neho je, že v tejto časti stratosféry je prítomný ozón, veľmi intenzívny skleníkový plyn. Pohlcuje tak nielen UV žiarenie, ale aj časť tepla zo spodnej vrstvy – z troposféry.

Zrýchlenie na 360 km/h

Väčšina prístrojov fungovala aj po náraze na zem pokrytej asi pätnástimi centimetrami snehu. Pri dopade modul narazil rýchlosťou 23,4 kilometra za hodinu.

Extrémne bolo zrýchlenie, ktoré modul zaznamenal krátko po prasknutí balóna v miestach, kde ešte pre riedky vzduch nefungoval padák. Za tridsať sekúnd sa „rozbehol“ z nuly smerom k zemi na 362 kilometrov za hodinu.

Klimatológ Pecho hovorí, že techniku a balón veľmi namáha aj prelet z troposféry do stratosféry.

Medzi týmito vrstvami sa pohybujú jet streamy rýchlosťou okolo 600 kilometrov za hodinu. Kozmické žiarenie v 38 kilometroch nie je také silné, že by ohrozilo fungovanie prístrojov v slovenskom stratosférickom module.

Čísla, ktoré priniesol modul

  • Najvyššia dosiahnutá výška: 38 003 metrov.
  • Dĺžka letu: 2:29:01, z toho pád: 38 minút 32 sekúnd.
  • Najvyššia rýchlosť v páde: 100,6 m/s vo výške 36 861 m.
  • Rýchlosť stúpania: 4 m/s - 9 m/s.
  • Údaje z najvyššieho bodu: teplota ­20,4 st. C, vlhkosť 0 %, teplota v module +20,3 st. C, barometrický tlak 3,87 hPa.
  • Najnižšia teplota: - 51,3 st. C vo výške 9060 m.
  • Najvyššia zaznamenaná teplota: na zemi -1,5 st. C.
  • Tlak pri zemi v čase štartu: 1012 hPa.
  • Teplota vnútri modulu: +16,7 st. C až +32,2 st. C.

Stál viac času ako peňazí

Ľudia z stsproject.net ukázali, že na úspešný let do stratosféry nepotrebuje eurofondy.

BRATISLAVA. Hoci v USA či vo Veľkej Británii vyletelo do stratosféry niekoľko desiatok amatérskych balónov, slovenský STS–2 bol iný.

Nešlo o skladačku „na kľúč“, ale o originálny modul. Niesol minikamery s hmotnosťou len 13 gramov, fotil zábery vo výške 38 kilometrov s rozlíšením 16 megapixelov a po celý čas posielal online cez amatérske rádiopásma fotky.

Väčšina zariadení vnútri vrátane plošných spojov aj samotný modul sú originálnym riešením slovenských rádioamatérov.

Celé zariadenie bez padáka a nosných laniek vážilo len jeden kilogram, aj preto vyletelo až nad 38 kilometrov. Konštruktéri nad ním strávili niekoľko stoviek hodín.

Autor: Miro Kern

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu