Vedci vytvorili myši z kmeňových buniek

Japonskí vedci vytvorili vajíčka z myších kmeňových buniek. Po oplodnení z nich vznikli zdravé myši.

(Zdroj: SITA/AP)

BRATISLAVA. Indukované pluripotentné kmeňové bunky sú veľkým prísľubom biomedicíny budúcnosti. Za ich objavenie vďačíme japonskému vedcovi Šinjovi Jamanakovi a jeho tímu, ktorí ich v roku 2006 dokázali vyrobiť z myších fibroblastov a o rok neskôr aj z ľudských.

Potrebovali na to iba 4 typy špeciálnych molekúl - transkripčných faktorov, ktoré vložili do fibroblastov a premenili ich na kmeňové bunky.

Tento rok bol ich výskum spoluocenený najvyššou poctou vo svete vedy – Nobelovou cenou za fyziológiu a medicínu.

Spermie sú jednoduchšie

Z indukovaných pluripotentných kmeňových buniek sa teoreticky môže vyvinúť takmer akýkoľvek typ bunky v ľudskom tele - v závislosti od faktorov, ktorým sú vystavené.

Vedci už tieto bunky prinútili, aby sa stali bunkami pankreasu schopnými produkovať inzulín a použiť ich na liečbu cukrovky. Tiež ich dokázali premeniť na bunky srdcovej svaloviny, čo môže pomôcť pri liečbe infarktu myokardu. Teraz z nich odborníci „vyrobili“ pohlavné bunky – spermie a vajíčka.

Vedci sa snažili vyrobiť pohlavné bunky z kmeňových už dlhšiu dobu, ale neúspešne. Tieto bunky totiž vznikajú zložitejším procesom ako ostatné.

Väčšina buniek v tele vzniká mitózou, kedy sa skopírujú obe sady chromozómov od otca aj matky. Na rozdiel od nich vznikajú pohlavné bunky meiózou, keď sa počet chromozómov zredukuje na polovicu. Minulý rok sa Saitouovi a jeho tímu podarilo z myších kmeňových buniek vyrobiť spermie. Spermie sú v porovnaní s vajíčkami jednoduchými bunkami.

„Vždy sme predpokladali, že vyrobiť spermie bude jednoduchšie”, povedal pre Nature biológ Davor Solter z Institute of Medical Biology v Singapure.

Teraz sa im to isté podarilo s vajíčkami. Svoje výsledky publikovali v októbrovom vydaní časopisu Science.

Liečiť neplodnosť

Vedci pluripotentné kmeňové bunky najskôr prinútili, aby sa stali zárodočnými bunkami – predštádiom budúcich pohlavných buniek. Zárodočné bunky následne zmiešali s podpornými bunkami vaječníkov a spolu ich transplantovali do myší, kde sa z nich v prirodzenom prostredí vyvinuli funkčné vaječníky schopné produkovať zrelé vajíčka.

Tieto vajíčka umelo oplodnili a transplantovali ich späť do myši. Po troch týždňoch tehotenstva náhradná myšia matka porodila zdravé potomstvo, ktoré bolo schopné sa ďalej rozmnožovať.

„Je to prvý jasný dôkaz toho, že z indukovaných pluripotentných kmeňových buniek môžu vzniknúť funkčné vajíčka, z ktorých následne vzíde zdravé potomstvo”, povedal pre časopis The Scientist David Albertini, fyziológ na University of Kansas v Spojených štátoch.

„Tento objav je v dlhodobom horizonte dôležitý pre dva dôvody – jeden je, že pomocou tejto metódy môžeme zachrániť ohrozené druhy zvierat odsúdených na vyhynutie. Druhým je porucha plodnosti u ľudí a umelé oplodnenie,“ vraví aj Renee Reijo Pera, riaditeľ centra pre výskum kmeňových buniek na Stanford University.

„Môže to byť prelomový objav pri liečbe neplodnosti, pretože vajíčok je v ženskom tele iba obmedzený počet”, dodáva Pera.

Úžasný objav

Ako každý dôležitý míľnik, aj tento objav prináša množstvo otáznikov. Vlastnosti myších a ľudských kmeňových buniek sú odlišné. Vo všeobecnosti z myších kmeňových buniek sa ľahšie vyrábajú rôzne iné typy buniek a zopakovať to isté s bunkami ľudskými nie je také jednoduché.

Samotný vznik pluripotentných kmeňových buniek tiež so sebou nesie veľké riziká – dva zo štyroch faktorov potrebných na ich premenu sú známymi spúšťačmi rakoviny a tieto faktory sa do buniek dostávajú za pomoci vírusov.

„Je to úžasný vedecký objav. Ale nemyslím si, že to bude mať v blízkej dobe priamy vplyv na liečenie ľudskej neplodnosti,” zdôrazňuje Albertini.

Pri vzniku pohlavných buniek dochádza k vypnutiu istých génov procesom zvaným imprinting. Tento proces je veľmi dôležitý, ale zároveň málo preskúmaný.

„To je najväčší okamžitý prínos našej práce,” uzatvára Saitou. „Teraz môžeme podrobne študovať, ako celý tento proces prebieha.”

Autor pracuje v biomedicínskom výskume.

K. Hayashi et al., “Offspring from Oocytes Derived from in vitro Primordial Germ Cell-like Cells in Mice,” Science, doi: 10.1126/science.1226889, 2012

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  4. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  7. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 17 591
  2. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 7 021
  3. Moskva alebo Petrohrad? 5 630
  4. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 3 328
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 2 431
  6. S odletmi z Košíc leto nekončí. A tie ceny! 1 953
  7. Chcela vyliečiť syna, vyvinula prírodnú kozmetiku Ťuli a Ťuli 1 896
  8. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 802
  9. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 1 788
  10. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 341