Teroristický útok bol najsledovanejšou udalosťou v histórii internetu: venovalo sa mu až 63 percent všetkých webových stránok organizácií aj jednotlivcov (až 76 percent vládnych stránok). Na viac ako tretine amerických webov sa objavila možnosť nejakou formou pomôcť obetiam útoku.
V dôsledku útokov značné množstvo ľudí používa častejšie elektronickú poštu, sleduje online správy, navštevuje vládne webové stránky a vyhľadáva informácie o zdraví. Devätnásť miliónov Američanov po útokoch využilo e-mail, aby sa skontaktovali s príbuznými a známymi, s ktorými nekomunikovali niekoľko rokov.
Všetky spravodajské servery zaznamenali 11. septembra najvyššiu návštevnosť v histórii. Výrazným fenoménom sa však stala najmä amatérska žurnalistika - tisícky ľudí rozoberali udalosti na svojich osobných stránkach, prevládali medzi nimi najmä osobné svedectvá obyvateľov New Yorku. Pre obrovské množstvo ľudí boli tieto webové stránky virtuálnymi verejnými miestami, kde mohli zdieľať s ostatnými svoj smútok, strach, hnev i patriotizmus. Pre ľudí, ktorých útoky priamo nezasiahli, sa stali prostriedkom na emocionálne spojenie s celou komunitou poznačenou spoločným zážitkom.
Prieskum dokonca uvádza percentuálny výskyt rôznych emócií na webových stránkach: najčastejšie vyjadrovanou bol smútok (75 percent webových stránok s diskusnými fórami), množstvo prejavov sa týkalo aj náboženstva a duchovného života (61 percent), na viac ako polovici stránok sa objavili prejavy hnevu a nenávisti a na 46 percentách prejavy amerického patriotizmu.
Výrazne sa zmenil postoj Američanov k zverejňovaniu citlivých informácií na internete: viac než dve tretiny súhlasia s tým, aby vláda odstránila zo svojich webových stránok všetky údaje, ktoré by mohli byť užitočné pre teroristov. Za uplynulý rok takéto opatrenia urobilo 13 vládnych agentúr a tri americké štáty.
V otázke monitorovania činností ľudí na internete vládou s cieľom preventívne pôsobiť proti teroristom však Američania nie sú takí jednotní:: 45 percent s takýmito opatreniami súhlasí, 47 percent je proti.
RICHARD HAVROŠ
Štúdia: www.pewinternet.org
