Washington 9. septembra (TASR) - Rôzne účinné látky brzdia rast nádorov tak, že zabraňujú tvorbe nových ciev a rakovinové bunky tak odrežú od prísunu živín.
Americkým vedcom z Harvard Medical School (HMS) sa podarilo na príklade proteínu tumstatín prvýkrát objasniť mechanizmus pôsobenia takejto tlmiacej látky (inhibítora). Ako píšu v časopise Science, tumstatín blokuje syntézu proteínov v cievnych bunkách a zabraňuje tak ich rozmnožovaniu.
V procese zvanom angiogenéza sa rozmnožujú bunky vnútorných stien ciev a vytvárajú nové kapiláry. Deje sa to napríklad počas hojenia poraneného tkaniva. Angiogenézu normálne kontrolujú podporné a brzdiace faktory, takže v určitej chvíli napreduje a potom sa zastaví.
Len keď sa táto rovnováha naruší v prospech nadmerného rastu, môžu vzniknúť nádory. Nekontrolovaný rast ciev spôsobuje napríklad degeneráciu makuly, žltej škvrny na sietnici.
Pred dvoma rokmi Raghu Kalluri z HMS zistil, že proteín tumstatín ako súčasť prirodzenej regulácie zabraňuje rastu nových ciev. Teraz sa mu podarilo dokázať, že tumstatín sa v nových cievach zlučuje s integrínom, ktorý sám o sebe urýchľuje angiogenézu. Po zlúčení s tumstatínom však tento proces brzdí, pretože blokuje syntézu proteínov.
V súčasnosti poznáme asi 20 inhibítorov angiogenézy, ktoré sa v klinických štúdiách testujú na účinnosť proti rakovine. Tieto látky buď blokujú produkty podporujúce rast rakovinových buniek, alebo priamo brzdia tvorbu nových ciev.
