Z MINULOSTI BY SME MALI PREBERAŤ OHEŇ, NIE POPOL

Mosty v čase

Z minulosti by sme mali preberať oheň, nie popolTempo ľudského života sa neúprosne zrýchľuje. Mnohí sa pýtajú, či je vôbec o čo stáť a obzerajú sa naspäť. Návrat je nám však prakticky uzavretý – zaplatili by sme to neprijateľným utrpením. Na druhej strane


Koralové útesy sú – čo sa týka bohatstva životných foriem – morským pandantom dažďových pralesov.


FOTO - Archív

Tempo ľudského života sa neúprosne zrýchľuje. Mnohí sa pýtajú, či je vôbec o čo stáť a obzerajú sa naspäť. Návrat je nám však prakticky uzavretý – zaplatili by sme to neprijateľným utrpením. Na druhej strane sa pred nami rysujú globálne krízy. No ani apokalyptické vizionárstvo a sprievodná pesimistická rezignácia na realitu nemajú zmysel. Nič neriešia, podväzujú aktivitu a navyše deptajú psychicky. Vystihol to už francúzsky politik a publicista Jean JaurŹs (1859–1914): „Z minulosti by sme mali preberať oheň, nie popol!“Všetci si v dohľadnej budúcnosti budeme musieť osvojiť vzťah k ľudstvu ako celku, nezaložený na etnických, kultúrnych či religióznych bariérach, vychádzajúci z toho, čo možno označiť za individuálny a sociálny spoločný základ, „najmenší spoločný menovateľ Homo sapiens“.

Čosi podobné platí aj o vzťahu voči ostatným živým tvorom a celému prírodnému prostrediu planéty, ktorú obývame, kde budeme musieť zmierniť dlhšie neudržateľné excesy a asymetrie. Z pomýlenej rozcitlivenosti? Nie, pre naše vlastné prežitie! Nič nás na to nepripraví lepšie, ako keď sa v tomto prostredí budeme cítiť hlbšie ukotvení (čo je napokon základná životná pravda), nie ako údajne zvláštnymi právami obdarení „externisti“, ospravedlňujúci seba samých za každé drancovanie a zabíjanie. Na to už nám dala civilizácia priveľkú moc.

Pôvodní obyvatelia Austrálie rozpoznávajú Dobu snívania, v ktorej im do jedného časového kontinua splývajú kľúčové postavy a udalosti ich minulosti. Vnímajú ich rovnako, nech už žili či odohrali sa pred tisícami rokov alebo iba v minulej generácii. Sú dôležité a preto sú časťou ich prítomného bytia. Veď ho dodnes utvárajú! Kam až my, moderní ľudia na úsvite tretieho milénia, vieme vystopovať korene toho, čo sa do nás stále premieta? Ako veda vymedzuje kľúčové udalosti, nevyhnutné predbežné podmienky našej existencie? Ich dôsledky sa k nám z hlbín minulosti stále klenú ako mosty v čase. Hlavných je sedem.

Most prvý

To, čo voláme pozorovateľný vesmír, sa zrodilo rozpínaním zo superhustého a superhorúceho stavu, takzvaného veľkého tresku. Podľa najnovších meraní pred 13-14 miliardami rokov, plus-mínus 10 percent. Dôležité je, že vtedy vznikol materiálny základ sveta, fundamentálne častice látky. A najjednoduchšie dva prvky, vodík a hélium, v pomere asi 3:1 (so stopami lítia). Vesmír sa našťastie rozpínal tak rýchlo, že teploty umožňujúce premenu vodíka na hélium rýchlo poklesli, takže vo vesmíre sa zachovala prevaha vodíka. Inak by bol celý z hélia, chemicky inertný a fádny.

Most druhý

No svet prakticky iba z vodíka a hélia, to by tiež nebola výhra. Na zložení Zeme sa podieľa 92 prirodzene sa vyskytujúcich prvkov periodickej tabuľky a aj v živých organizmoch je ich vo väčšom či menšom množstve vyše polovica tohto počtu (hoci dominujú uhlík, vodík, kyslík, dusík, síra a fosfor). Odkiaľ sa vzali? Vyprodukovali ich vo svojich horúcich a hustých vnútrach termojadrovou syntézou generácie dávnych hviezd vo vnútri zoskupení, ktoré označujeme ako galaxie. Galaxie a hviezdy, z ktorých sa skladajú, však vznikli iba vďaka vhodnému pomeru veľkosti prvotných nehomogenít vesmírnej látky a rýchlosti rozpínania, ktorý dovolil gravitačné „nabaľovanie“ látky. Začalo sa pred 12 miliardami rokov.

Most tretí

Až po dobu pred približne 4,565 miliardy rokov hviezdy v našej galaxii – Mliečnej ceste nevyprodukovali viac než dvojpercentný podiel ostatných prvkov, dopĺňajúcich 98 percent vodíka a hélia v pôvodnom pomere 3:1. Už z takto chemicky obohatenej látky sa práve vtedy utvorila naša slnečná sústava. Okolo 99 percent jej hmotnosti predstavuje Slnko a 0,9 posledného percenta Jupiter. No z malých planetárnych telies vo svojej blízkosti mladé Slnko intenzívnym žiarením „odfúklo“ väčšinu vodíka a hélia, takže tam rozhodujúcim chemickým činiteľom ostala pestrá zmes ťažších prvkov. Inde vo vesmíre, vrátane Slnka a obrovských planét slnečnej sústavy, tvoria iba spomenuté dve percentá.

Most štvrtý

Zem nie je ani priblízko k Slnku, ani priďaleko od neho. Je dostatočne hmotná, aby si udržala hustú atmosféru, ktorej zloženie podporuje povrchovú teplotu potrebnú pre stabilitu kvapalnej vody. Zemská kôra rýchlo popraskala na pohyblivé dosky, plávajúce na zemskom plášti. Pomedzi ne prebieha recyklácia magmy, umožňujúca jednak bezproblémový únik tepla z vnútra Zeme, ktoré sa v nej nehromadí ako v tlakovom hrnci a neprodukuje prisilný vulkanizmus, jednak kolobehy biologicky dôležitých látok. Celkove je Zem z hľadiska života vhodným kompromisom medzi geologicky aktívnym a mŕtvym telesom. Podmienky na zemskom povrchu – v kôre, hydrosfére a atmosfére (okrem zloženia) sa nahrubo ustálili už v prvej miliarde rokov existencie planéty.

Most piaty

Zrod života na Zemi spadá do tejto prvej miliardy rokov. Odohralo sa to asi v extrémne horúcom a chemicky agresívnom prostredí, aké obľubujú dnešné mikróby zo skupiny archeónov, a to pod morským dnom či v okolí horúcich prameňov na ňom. Prvé nepriame stopy života majú 3,8 miliardy rokov. Zjavné fosílie baktérií a siníc 3,2-3,5 miliardy rokov. Dlho išlo o jednobunkové organizmy bez jadra, nanajvýš ich voľné zoskupenia v podobe bakteriálnych povlakov či kolónií siníc. Evolúcia prebiehala vo vnútri bunky – biochemicky aj geneticky. Plné etablovanie metabolizmu a reprodukcie buniek si vyžiadalo vari dve miliardy rokov. No už do doby pred 2,7 miliardy rokov sú datované prvé biochemické stopy väčších a zložitejších buniek s jadrom, ako sú trebárs prvoky. Ich fosílie sú staré najmenej 1,2 miliardy rokov.

Tieto zložité bunky asi vznikli symbiózou viacerých druhov jednoduchších buniek. Všetok komplexný život, vrátane nás, je stavebnicou z veľkých buniek s jadrom. Evolúcia až k nim prebiehala v plytkých moriach.

Most šiesty

Prvý mikrobiálny život na súši má vyše jednej miliardy rokov. Takto sú datované aj prvé zreteľné mnohobunkovce vo vode. Pestrejšia fauna a flóra (v podobe zelených rias) sa objavuje až pred asi 600 miliónmi rokov. Pred 550 miliónmi rokov došlo k takzvanej kambrijskej explózii pozemského života, keď pomerne rýchlo vznikli všetky veľké skupiny dodnes existujúceho pozemského života. Najprv vodné, potom vystúpili na súš, živočíchy aj rastliny (posledné vďaka symbióze rias a húb). „Súčiastky“ nášho dnešného tela sa začali vyvíjať so stavovcami pred takmer pol miliardou rokov.

Spomedzi plazov sa pred vyše 200 miliónmi rokov vynorili cicavce, dlho žijúce v tieni dinosaurov. Tých odstránila katastrofa pred 65 miliónmi rokov, zrejme zrážka Zeme s planétkou. Predtým dostali šancu iba drobné cicavce. Masových vymieraní organizmov, z vesmírnej alebo pozemskej príčiny, bolo od kambrijskej explózie života päť. Pri najväčšom vyhynulo 90 percent druhov živočíchov.

Most siedmy

Následná prudká evolúcia cicavcov vytvorila znaky, ktoré popri základnom dedičstve stavovcov nesieme na tele dodnes. Pred 45 miliónmi rokov sa jasne vymedzila skupina primátov. Pred asi 20 miliónmi rokov sa vyčlenili ľudoopy a niekedy v prvej štvrtine posledných 10 miliónov rokov zo šimpanzej línie hominidy, širšia skupina predkov človeka. Najstaršie fosílie hominidov sú dnes datované do doby pred asi 7 miliónmi rokov. No vlastný ľudský rod Homo sa zrodil až pred 2,5-2,0 miliónmi rokov, v zásade s rovnakými rozmermi tela a podobnou mozgovou kapacitou, aké máme dnes. Anatomicky moderný človek druhu Homo sapiens však vznikol iba pred 200 000-100 000 rokmi a jeho pokročilejšie kultúrne prejavy, zrejme sprevádzajúce rozvoj reči so syntaxou, sú datované až do posledných 50 000 rokov. Aj po vyše 7 miliónoch rokov sa od šimpanzov líšime iba 1,3 percenta našej DNA. Nezrodili sme sa z nich, no máme spoločných predkov. Aj podobnú štruktúru mozgovej kôry, ba dokonca gény, ktoré sa podieľajú na schopnosti jazyka. My hovoríme, oni nie. A najstaršie civilizácie (zhruba 8000 rokov p. n. l.), zrodené v nadväznosti na rozvoj produkcie potravín po domestikácii zvierat a rastlín, umožnilo až klimaticky stálejšie obdobie po doznení poslednej doby ľadovej pred 13 000 rokmi.

Doba snívania pokračuje

Zhrňme si to. Éra pokročilej ľudskej civilizácie, vymedzená povedzme poslednými 4500 rokmi od rozkvetu Sumerov v Mezopotámii a egyptskej Starej ríše (stavba veľkých pyramíd), tvorí iba jednu desaťtisícinu percenta veku našej planéty. Život v podobe bezjadrových buniek je oproti tomu na Zemi už 80 percent jej veku, v podobe jadrových vari 55 percent, prvé mnohobunkovce asi 20 percent. Väčšinu svojej biochémie, vnútrobunkovej fyziológie a genetiky pritom zdieľame s týmito jednobunkovými organizmami. Kambrijská explózia životných foriem prišla na úsvite posledných 12 percent veku Zeme, stavovce sa začali rozvíjať v posledných 10 percentách, cicavce v posledných 5 percentách, no šancu dostali naplno až v poslednom 1,5 percente existencie našej planéty. Primáty v poslednom percente, hominidy na úrovni poslednej desatiny percenta, rod Homo dvadsatiny, druh Homo sapiens dve stotiny, ľudská kultúra tisíciny percenta veku Zeme. Od éry veľkých zemepisných objavov a začiatkov modernej vedy uplynula sotva stotisícina percenta veku našej planéty.

Celé dedičstvo 4,5-miliárdročnej evolúcie neživej aj živej látky na Zemi a ďalších asi 8 miliárd rokov produkcie prvkov počas predchádzajúcej histórie vesmíru stále nesieme vo svojich útrobách, ako neoddeliteľnú súčasť pozemského života a vesmírnej látky. Ibaže nám čosi navyše umožňuje si to uvedomiť. A aj sa občas pri hľadaní čo najširšej identity v rámci nášho planetárneho domova ponoriť do modernej vedeckej paralely Doby snívania!

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  3. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  4. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  7. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  8. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  9. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  10. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
  1. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  2. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  3. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  4. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  5. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  6. Univerzita vyTVORená nápadmi študentov!
  7. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  8. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  9. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  10. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 16 458
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 4 538
  3. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 3 707
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 3 025
  5. Kedy sa refinancovanie oplatí? 2 144
  6. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 2 139
  7. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 2 028
  8. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 1 879
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 336
  10. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 1 106

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Prieskum Focus: Vládne strany oslabujú

Smer stratil takmer dve percentá. Do parlamentu by sa dostalo aj KDH.

KULTÚRA

BBC bude cez víkend pripravovať reláciu o slovenskej hudbe

World Music Festival v Bratislave pomôže zviditeľniť našu hudbu.

BANSKÁ BYSTRICA

V Banskej Bystrici otvorili najmodernejšiu autobusovú stanicu na Slovensku

Dopravná časť je v testovacej prevádzke.

Neprehliadnite tiež

Morský koník ako zberač odpadu a smutný osud tigra. Pozrite si finalistov o najlepšieho fotky prírody

Wildlife Photographer of the Year organizuje Prírodopisné múzeum v Londýne.

Cesty na zmenu klímy nie sú pripravené, asfalty nevyhovujú

Na plánované fungovanie ciest je dnes už príliš teplo.

YouTube končí s platenými kanálmi, ľudí nezaujali

Výpadky príjmov majú tvorcom obsahu nahradiť nové projekty.