Mysliace počítače musia zvládnuť aj halucinácie

Jedným z cieľov výskumu umelej inteligencie je zostrojiť počítač, ktorý bude „myslieť“. V roku 1950 významný britský matematik Alan Turing odhadol, že „mysliace počítače“ uzrú svetlo sveta do roku 2000. K počítačom schopným simulovať procesy ľudského ...


FOTO Archív

Jedným z cieľov výskumu umelej inteligencie je zostrojiť počítač, ktorý bude „myslieť“. V roku 1950 významný britský matematik Alan Turing odhadol, že „mysliace počítače“ uzrú svetlo sveta do roku 2000. K počítačom schopným simulovať procesy ľudského myslenia však dnes nie sme o nič bližšie, ako vtedy, lebo namiesto toho, aby sme dali zelenú zdravému rozumu, stále uprednostňujeme vedu.

Jednoducho sme si neuvedomili niekoľko očividných a dôležitých skutočností o podstate myslenia, ktoré pritom máme priamo pred nosom. O tom, že niektoré skutočnosti bývajú také očividné, až si ich nevšimneme, nás má učiť filozofia. Zdá sa však, že väčšina filozofov už pekných pár rokov spokojne drieme.

Zamyslime sa nad štyrmi dôverne známymi situáciami. V prvej z nich uvažujete nad problémom - napríklad nad tým, kde by ste si mali založiť dôchodkové poistenie - a uvažujete nad ním logicky a analyticky. Druhýkrát uvažujete náhodne, čerpáte skôr z predchádzajúcich skúseností ako z rozboru situácie. (Zasekol sa mi počítač. Naposledy, keď sa mi to stalo, som urobil to a to a počítač sa rozbehol. Tak to skúsim znova.) V treťom prípade pozeráte z okna, myšlienky vám blúdia sem a tam. A nakoniec zaspíte.

Body medzi analýzou a snívaním

Najdôležitejší poznatok o ľudskom myslení sa nám ponúka už pri zbežnom pozorovaní spôsobov ľudského premýšľania: tieto štyri štýly uvažovania sú navzájom prepojené. Nazvime ich „analýzou“, „zdravým rozumom“, „voľnou asociáciou“ a „snívaním“. Dôležitým momentom je, že ide vlastne o štyri body na jedinej plynulej škále, kde analýza tvorí jeden koniec a snívanie druhý.

Psychológovia a počítačoví odborníci radi hovoria o analýze a zdravom rozume ako o jablkách a hruškách. Lepšie by však bolo hovoriť o nich ako o červenej a žltej farbe, oddelených od seba nie ostrou hranicou, ale plynulou sériou červenooranžových a oranžovožltých odtieňov.

Väčšina ľudí najlepšie analyticky myslí v bdelom stave. S klesajúcou pozornosťou klesá aj schopnosť analytického uvažovania - človek sa prestáva spoliehať na analýzu a začína sa viac riadiť zdravým rozumom. Keď pozornosť ešte viac klesne, začnú myšlienky blúdiť. Myseľ začína voľne asociovať. Zaspávanie je tiež postupný prechod. (Jedným z najpozoruhodnejších objavov experimentálnej psychológie je to, že človek začína snívať ešte predtým, ako zaspí, teda v čase, keď je fyziologicky stále hore.) Pomer medzi voľnou asociáciou a snívaním je potom ako vzťah medzi modrou a fialovou farbou - s prekrásnym spektrom modrofialových odtieňov uprostred.

Ak chceme rozumieť farbám, nestačí rozumieť červenej a žltej alebo modrej a fialovej - musíme vidieť a chápať celé farebné spektrum. Podobne ak chceme porozumieť mysleniu, nestačí rozumieť pojmom „analýza“ a „zdravý rozum“ alebo „voľná asociácia“ a „snívanie“ - musíme vidieť a chápať celé kognitívne spektrum.

Je teda nezmyslom tvrdiť, že na počítači je možné simulovať myslenie bez predchádzajúcej znalosti a simulácie všetkých odtieňov, ktoré z myslenia robia jeden nerozdeliteľný celok. Napríklad snenie nie je nič iného, ako halucinácia v spánku. Keď toto tvrdenie obrátime, môžeme smelo vyhlásiť, že mysliaci počítač neuzrie svetlo sveta skôr, ako budeme vedieť zostrojiť počítač, ktorý má halucinácie.

Kde sa rodí tvorivosť?

Myslenie si môžeme zjednodušene predstaviť ako zariadenie vybavené prepínačom pre „duševné sústredenie“ alebo „ostražitosť“ či „pozornosť“. (Fyziologický základ „duševného sústredenia nepoznám. Fyziológovia mi nedokážu pomôcť, pretože väčšinou sami nevedia, čo je „duševné sústredenie“. Majú ho síce priamo pod nosom, ale zrejme je pre nich príliš blízko, než aby sa oň zaujímali.)

Každý človek má inú „kognitívnu osobnosť“. Niekomu sa lepšie uvažuje analyticky - títo ľudia potom majú svoj prepínač nastavený na „vysoké sústredenie“. Sústredenie každého človeka, samozrejme, počas dňa kolíše, analytické schopnosti sa utlmujú s klesajúcou bdelosťou. Človek nemôže zaspať, kým jeho sústredenie neklesne pod určitú prahovú hodnotu. (Keby sme rozumeli fyziologickým základom duševného sústredenia, určite by sme vedeli viac aj o poruchách spánku.) Psychológovia sa celé generácie snažia pochopiť tvorivé schopnosti človeka, ktoré sa však od analytického myslenia líšia. Kreativita zjavne závisí od schopnosti vytvárať analógie. Ak ste dobrý v analógiách („ten trepotajúci sa dubový list mi pripomína motýlie krídlo“, „tie hodiny zo sedemnásteho storočia vyzerajú ako počítače s okrúhlou obrazovkou“), máte základ pre kreatívne myslenie, pre nové prístupy k starým veciam. Ako sa však analógie vytvárajú?

Odpoveď musí mať niečo spoločné s myšlienkovým spektrom. Všimnite si podobnosť medzi zaspávaním a kreatívnym myslením - nech sa snažíte akokoľvek, k jednému ani druhému sa silou neprinútite. Ak sa budete sústreďovať, určite nezaspíte - na to sa musíte od-sústrediť.

Treba sa od-sústrediť

K rovnakým záverom o analógiách dospel celý rad štúdií. Ľudia, ktorí uvažujú kreatívne, sú najproduktívnejší, nie keď sa sústreďujú, ale keď sa od-sústredia, teda keď nemyslia na problém, ktorý musia vyriešiť, ale na niečo úplne iné. Takže ak chcete myslieť analyticky, musíte svoje „sústredenie“ nastaviť na maximum, a keď chcete myslieť kreatívne, musíte povoliť svoje sústredenie - ale nie natoľko, aby ste zaspali.

Aby bol obrázok o našom myslení úplný, musíme sa ešte zmieniť o tom, že s poklesom „sústredenia“ rastie význam emócií. Emócie sa potom stávajú „signatúrou“ či „kódovaným oznámením“ komplexnejších myšlienok. Ak máme dve predstavy, ktoré spolu zdanlivo nesúvisia, ale vyvolávajú v nás rovnaké pocity, máme základ pre to, aby sme ich spojili - a vytvorili novú analógiu. Z tohto hľadiska potom jasne vyplýva, že „mysliaci počítač“, ktorý bude mať sústredenie permanentne nastavené na najvyššiu hodnotu, ľudské myslenie simulovať nedokáže.

DAVID GELERNTER

(Autor je profesorom informatiky na Yale University a vedúcim vedeckým pracovníkom Mirror Worlds Technologies.)

Copyright: Project Syndicate

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  3. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  4. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  5. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  6. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  7. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  8. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande
  9. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
  10. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  1. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  2. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  3. Unverzita vyTVORená nápadmi študentov!
  4. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  6. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  7. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  8. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  9. Príďte na Deň otvorených dverí v Novom Ružinove
  10. Študenti sa rozhodli zmeniť svoju školu
  1. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 9 605
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 3 162
  3. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 3 103
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 923
  5. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 2 817
  6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 514
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 499
  8. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 474
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 464
  10. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach 994

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

O nezávislosti Katalánska nerozhodne referendum, ale ochota použiť násilie

Katalánsky boj za nezávislosť nebol nikdy násilný.

EKONOMIKA

Érsek sa rozhodol, bratislavské letisko chce dať do prenájmu

Minister predložil návrh na 30-ročnú koncesiu letiska.

SVET

Čoraz viac utečencov mieri na sever Európy cez Slovensko

V Rakúsku vojaci pomáhali pri klasickej policajnej činnosti.

Neprehliadnite tiež

Microsoft rozseká Windows 10 Mobile, chystá modulárnu Andromedu

Nová stratégia zníži náklady na vývoj i podporu. Microsoft chce byť dostupnejší pre výrobcov.

Geológ: Ochladili Zem a vyhubili ľudí. Našu planétu čaká supererupcia

Výbuch supervulkánu by bol aj dnes katastrofický, hovorí geochronológ Martin Danišík, ktorý publikoval v prestížnom vedeckom časopise.

Klimatológovia: Hurikány spôsobili tento rok najdrahšie škody v histórii

Čo hovoria odborníci na tohtoročnú rekordnú sezónu hurikánov.

Google začal linkovať adresy a telefónne čísla

Ak často prepisujete v mobile kontaktné údaje, už to nebudete musieť opakovať.