Mysliace počítače musia zvládnuť aj halucinácie

Jedným z cieľov výskumu umelej inteligencie je zostrojiť počítač, ktorý bude „myslieť“. V roku 1950 významný britský matematik Alan Turing odhadol, že „mysliace počítače“ uzrú svetlo sveta do roku 2000. K počítačom schopným simulovať procesy ľudského ...


FOTO Archív

Jedným z cieľov výskumu umelej inteligencie je zostrojiť počítač, ktorý bude „myslieť“. V roku 1950 významný britský matematik Alan Turing odhadol, že „mysliace počítače“ uzrú svetlo sveta do roku 2000. K počítačom schopným simulovať procesy ľudského myslenia však dnes nie sme o nič bližšie, ako vtedy, lebo namiesto toho, aby sme dali zelenú zdravému rozumu, stále uprednostňujeme vedu.

Jednoducho sme si neuvedomili niekoľko očividných a dôležitých skutočností o podstate myslenia, ktoré pritom máme priamo pred nosom. O tom, že niektoré skutočnosti bývajú také očividné, až si ich nevšimneme, nás má učiť filozofia. Zdá sa však, že väčšina filozofov už pekných pár rokov spokojne drieme.

Zamyslime sa nad štyrmi dôverne známymi situáciami. V prvej z nich uvažujete nad problémom - napríklad nad tým, kde by ste si mali založiť dôchodkové poistenie - a uvažujete nad ním logicky a analyticky. Druhýkrát uvažujete náhodne, čerpáte skôr z predchádzajúcich skúseností ako z rozboru situácie. (Zasekol sa mi počítač. Naposledy, keď sa mi to stalo, som urobil to a to a počítač sa rozbehol. Tak to skúsim znova.) V treťom prípade pozeráte z okna, myšlienky vám blúdia sem a tam. A nakoniec zaspíte.

Body medzi analýzou a snívaním

Najdôležitejší poznatok o ľudskom myslení sa nám ponúka už pri zbežnom pozorovaní spôsobov ľudského premýšľania: tieto štyri štýly uvažovania sú navzájom prepojené. Nazvime ich „analýzou“, „zdravým rozumom“, „voľnou asociáciou“ a „snívaním“. Dôležitým momentom je, že ide vlastne o štyri body na jedinej plynulej škále, kde analýza tvorí jeden koniec a snívanie druhý.

Psychológovia a počítačoví odborníci radi hovoria o analýze a zdravom rozume ako o jablkách a hruškách. Lepšie by však bolo hovoriť o nich ako o červenej a žltej farbe, oddelených od seba nie ostrou hranicou, ale plynulou sériou červenooranžových a oranžovožltých odtieňov.

Väčšina ľudí najlepšie analyticky myslí v bdelom stave. S klesajúcou pozornosťou klesá aj schopnosť analytického uvažovania - človek sa prestáva spoliehať na analýzu a začína sa viac riadiť zdravým rozumom. Keď pozornosť ešte viac klesne, začnú myšlienky blúdiť. Myseľ začína voľne asociovať. Zaspávanie je tiež postupný prechod. (Jedným z najpozoruhodnejších objavov experimentálnej psychológie je to, že človek začína snívať ešte predtým, ako zaspí, teda v čase, keď je fyziologicky stále hore.) Pomer medzi voľnou asociáciou a snívaním je potom ako vzťah medzi modrou a fialovou farbou - s prekrásnym spektrom modrofialových odtieňov uprostred.

Ak chceme rozumieť farbám, nestačí rozumieť červenej a žltej alebo modrej a fialovej - musíme vidieť a chápať celé farebné spektrum. Podobne ak chceme porozumieť mysleniu, nestačí rozumieť pojmom „analýza“ a „zdravý rozum“ alebo „voľná asociácia“ a „snívanie“ - musíme vidieť a chápať celé kognitívne spektrum.

Je teda nezmyslom tvrdiť, že na počítači je možné simulovať myslenie bez predchádzajúcej znalosti a simulácie všetkých odtieňov, ktoré z myslenia robia jeden nerozdeliteľný celok. Napríklad snenie nie je nič iného, ako halucinácia v spánku. Keď toto tvrdenie obrátime, môžeme smelo vyhlásiť, že mysliaci počítač neuzrie svetlo sveta skôr, ako budeme vedieť zostrojiť počítač, ktorý má halucinácie.

Kde sa rodí tvorivosť?

Myslenie si môžeme zjednodušene predstaviť ako zariadenie vybavené prepínačom pre „duševné sústredenie“ alebo „ostražitosť“ či „pozornosť“. (Fyziologický základ „duševného sústredenia nepoznám. Fyziológovia mi nedokážu pomôcť, pretože väčšinou sami nevedia, čo je „duševné sústredenie“. Majú ho síce priamo pod nosom, ale zrejme je pre nich príliš blízko, než aby sa oň zaujímali.)

Každý človek má inú „kognitívnu osobnosť“. Niekomu sa lepšie uvažuje analyticky - títo ľudia potom majú svoj prepínač nastavený na „vysoké sústredenie“. Sústredenie každého človeka, samozrejme, počas dňa kolíše, analytické schopnosti sa utlmujú s klesajúcou bdelosťou. Človek nemôže zaspať, kým jeho sústredenie neklesne pod určitú prahovú hodnotu. (Keby sme rozumeli fyziologickým základom duševného sústredenia, určite by sme vedeli viac aj o poruchách spánku.) Psychológovia sa celé generácie snažia pochopiť tvorivé schopnosti človeka, ktoré sa však od analytického myslenia líšia. Kreativita zjavne závisí od schopnosti vytvárať analógie. Ak ste dobrý v analógiách („ten trepotajúci sa dubový list mi pripomína motýlie krídlo“, „tie hodiny zo sedemnásteho storočia vyzerajú ako počítače s okrúhlou obrazovkou“), máte základ pre kreatívne myslenie, pre nové prístupy k starým veciam. Ako sa však analógie vytvárajú?

Odpoveď musí mať niečo spoločné s myšlienkovým spektrom. Všimnite si podobnosť medzi zaspávaním a kreatívnym myslením - nech sa snažíte akokoľvek, k jednému ani druhému sa silou neprinútite. Ak sa budete sústreďovať, určite nezaspíte - na to sa musíte od-sústrediť.

Treba sa od-sústrediť

K rovnakým záverom o analógiách dospel celý rad štúdií. Ľudia, ktorí uvažujú kreatívne, sú najproduktívnejší, nie keď sa sústreďujú, ale keď sa od-sústredia, teda keď nemyslia na problém, ktorý musia vyriešiť, ale na niečo úplne iné. Takže ak chcete myslieť analyticky, musíte svoje „sústredenie“ nastaviť na maximum, a keď chcete myslieť kreatívne, musíte povoliť svoje sústredenie - ale nie natoľko, aby ste zaspali.

Aby bol obrázok o našom myslení úplný, musíme sa ešte zmieniť o tom, že s poklesom „sústredenia“ rastie význam emócií. Emócie sa potom stávajú „signatúrou“ či „kódovaným oznámením“ komplexnejších myšlienok. Ak máme dve predstavy, ktoré spolu zdanlivo nesúvisia, ale vyvolávajú v nás rovnaké pocity, máme základ pre to, aby sme ich spojili - a vytvorili novú analógiu. Z tohto hľadiska potom jasne vyplýva, že „mysliaci počítač“, ktorý bude mať sústredenie permanentne nastavené na najvyššiu hodnotu, ľudské myslenie simulovať nedokáže.

DAVID GELERNTER

(Autor je profesorom informatiky na Yale University a vedúcim vedeckým pracovníkom Mirror Worlds Technologies.)

Copyright: Project Syndicate

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  2. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  3. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  4. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  5. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  6. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  7. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  8. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  9. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  10. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 8 785
  2. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 8 607
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 326
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 128
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 579
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 596
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 244
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 4 006
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 797
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 721

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Spasí nás univerzálny základný príjem?

Stroje a automatizácia prinesú v budúcnosti stratu polovice pracovných miest. Spolu s tým príde ešte väčší hnev ľudí bez práce. Bude to znamenať pád demokracie?

AUTO

Nie v každej hmle treba zapnúť hmlovky

Predné a zadné hmlové svetlá plnia rôzne funkcie.

ROZHOVOR

Zosnulá Jaroslava Blažková: V Kanade som žila náhradný život

V tomto smutnom svete treba vyhľadávať jagavé momenty.

Neprehliadnite tiež

Ako vyzerajú svety mimo slnečnej sústavy? Pozrite si najkrajšie exoplanéty

Vedci predpokladajú, že okolo každej hviezdy krúži aspoň jedna planéta.

V Anglicku chcú mobilnú sieť posilniť balónmi, autami aj dronmi

Ak treba signál a rýchle spojenie, netreba hneď stavať vysoké veže.

Microsoft meškal so záplatami, neopravil dve vážne chyby vo Windowse

Počítače firiem nemusia byť chránené proti všetkým slabinám systému.

Samsung chce upraviť a znova začať predávať svoje horiace smartfóny

Upravené mobily neskončia na recyklačných linkách, dostanú sa opäť do rúk spotrebiteľov rozvojových trhov.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop