SME

Vesmírny robot pristál na Marse

Na Marse pristálo dosiaľ najzložitejšie ľudské vozidlo. Bude hľadať podmienky na život.

Vedci a inžinieri oslavujú v kalifornskom riadiacom stredisku úspešné pristátie.Vedci a inžinieri oslavujú v kalifornskom riadiacom stredisku úspešné pristátie. (Zdroj: TASR/AP)

Pôvodný text sme nahradili článkom z tlačeného vydania SME.

PASADENA, BRATISLAVA. To je koleso. To je predsa koleso, zrazu sa ozve výkrik v kalifornskom riadiacom stredisku. A potom naplno prepukne radosť. Po desiatich rokoch vývoja, dva a pol miliardy dolárov a viac než ôsmich mesiacoch kozmickej cesty na Marse pristálo americké vesmírne vozidlo Curiosity. A poslalo prvý obrázok.

Je pondelok, krátko po pol ôsmej hodine ráno nášho času a americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA), desiatky vedcov aj inžinierov oslavujú.

Na našom planetárnom susedovi práve čudesným spôsobom pristál robot, ktorý bude na červenom, studenom a prašnom telese hľadať podmienky vhodné na život. Stopy, ktoré by dnes i pred miliardami rokov mohli znamenať, že život môže jestvovať aj inde vo vesmíre.

Prvý krok k ľuďom?

Je to mizerná, čiernobiela snímka. Zaprášená zadná kamera určená na kontrolu okolia sotva ukazuje sivastú zem plnú drobných kamienkov.

V pravom hornom rohu kruhového záberu sa črtá akýsi kúsok zariadenia. A práve pod ním ďalšie, jedno zo šiestich kolies asi tonového vozidla, ktoré je veľké ako osobné auto. Presne toto je dôvod, prečo vedci oslavujú.

Curiosity, rover dosiaľ najambicióznejšej misie k Marsu, má veľké ciele. Dnes už vieme, že na Marse je zamrznutá voda.

Vieme dokonca aj to, že vo vyšších vrstvách atmosféry prší. Tušíme, že pod zemou, v rozsiahlych jaskynných komplexoch by sa mohli nachádzať kvapalné jazerá. A predpokladáme, že pred miliardami rokov nielenže mala dnes vyprahnutá pustatina obrovské oceány, ale podmienky na vznik a vývoj života zrejme poskytovala lepšie než naša vlastná planéta. Akurát život na Marse dosiaľ nikto a nikdy neobjavil.

Americký rover bude mať k tomu najbližšie. A tiež je predzvesťou ďalších misií, na ktorých konci môže byť človek na inej planéte vesmíru.

„Už samotné úspešné pristátie takého rozmerného robotického vozidla je skvelým výsledkom,“ hovorí SME Ján Baláž z Ústavu experimentálnej fyziky SAV. „Schopnosť mäkko dosadnúť s rozmerným a ťažkým objektom v podmienkach Marsu je nutnou podmienkou pre budúce lety s návratom. Či už automatov, alebo neskôr aj ľudskej posádky.“

Život na inej planéte

„Dnes kolesá Curiosity zvládli prvé skúšky pre budúce ľudské stopy na Marse,“ hovorí vo vyhlásení NASA aj šéf úradu Charles Bolden. „Bude tam hľadať odpovede na pradávnu otázku, či život na Marse niekedy existoval.“

O živote na našom kozmickom susedovi vedci uvažujú už od druhej polovice 19. storočia. Taliansky astronóm Giovanni Schiaparelli vtedy na Marse pozoroval čudné štruktúry, ktoré nazval „canali“. Vďaka zlému prekladu sa začalo špekulovať o ich tvorcoch, mimozemšťanoch z Marsu. Vesmírne sondy však o takmer storočie neskôr potvrdili, že úkaz bol ilúziou.

„Teraz však máme príležitosť na nevídané objavy,“ povedal pre Space.com Dough McCuistion, šéf prieskumu Marsu v NASA. „Bude to vzrušujúce, s rokmi bádania pred nami.“

1.jpg

Kliknite na obrázok pre zväčšenie.

pm.jpg
Ľudia sú jednoducho príliš krehká zásielka keď ich chceme dostať na inú planétu, upozorňuje Peter Morvay
ico

Fyzik: Na Mars treba silnejšie motory

Takéto pristávanie je podmienkou budúcich misií aj s ľudskou posádkou, hovorí Ján Baláž z Ústavu experimentálnej fyziky SAV. Sám sa podieľa na konštrukcii prístrojov pre vesmírne misie.

Prečo je podľa vás americká misia Curiosity k Marsu významná?

„Už samotné úspešné pristátie tak rozmerného robotického vozidla je skvelým výsledkom v oblasti kozmickej technológie. Schopnosť mäkko dosadnúť s rozmerným a ťažkým objektom v podmienkach Marsu je nutnou podmienkou pre budúce lety s návratom - či už automatov, alebo neskôr aj ľudskej posádky.“

Prečo?

„Na prekonanie gravitácie Marsu a jeho atmosféry budú nutné oveľa silnejšie motory a viac paliva, ako stačilo na odlet z Mesiaca. V oblasti samotnej vedy má veľký význam špičkové vedecké vybavenie tohto robotického laboratória, ktoré sa zameria na biologické, geologické, atmosférické a radiačné aspekty.“

Čo môže byť výsledkom tejto misie?

„Vedeckých výsledkov určite bude veľmi veľa, avšak hlavnou ambíciou je nájsť stopy života na Marse, či už súčasného aktívneho, alebo dávno vyhynutého. V tom druhom prípade - nakoľko poznáme úžasnú životaschopnosť nášho pozemského života - ako oveľa pravdepodobnejšie sa javí odsťahovanie živých organizmov hlbšie pod nehostinný povrch, než ich úplné vyhynutie.“

A to sa stalo kedy?

„Niektoré vedecké hypotézy predpokladajú, že vzhľadom na menšiu hmotnosť a väčšiu vzdialenosť od Slnka, Mars vychladol skôr a jeho prípadný životný cyklus začal aj skončil skôr ako je tomu na Zemi. No tu ide o časové škály v stámiliónoch až miliardách rokov, takže hľadanie stôp môže byť ozaj veľmi obtiažne.

S dávnym vychladnutím jadra Marsu môže súvisieť aj zánik jeho magnetického poľa, ktoré dnes už nechráni túto planétu pred kozmickým žiarením a slnečným vetrom. Erózia a vysušovanie jeho atmosféry slnečným vetrom prebiehajú aj dnes, čo pozorujú viaceré sondy na jeho orbite.“

Tomáš Prokopčák

ico

Sedem minút hrôzy

NASA zvolila nový prístup. Vesmírne vozidlo opatrne spustila k povrchu Marsu.

BRATISLAVA. Jej rýchlosť je viac ako dvadsaťtisíc kilometrov za hodinu. Zrazu vstúpi kozmická sonda do atmosféry planéty, začne brzdiť, trením sa rozžeraví tepelný štít. Po krátkom čase vystrelí obrovský nadzvukový padák.

Vesmírny rover Curiosity začal klesať k povrchu planéty a NASA tento kľúčový a najzložitejší okamih celej misie nazvala siedmimi minútami hrôzy. Robot totiž letí príliš ďaleko na to, aby mohli inžinieri zasiahnuť. Misia zostala odkázaná sama na seba.

Všetko pokračovalo podľa plánu. Padák spomalil klesanie asi na tristo kilometrov za hodinu. Potom sa naštartovali raketové motory a pád takmer zastavili. Robotické vozidlo klesajúce na vyschnutý povrch sa spomalilo na tri kilometre za hodinu. A vtedy sa začal ten šialený manéver.

Nijaké tlmiace balóny, ktoré spomalia skackavý dopad medzi skaly a prach. Inžinieri vymysleli čudesné riešenie: akýsi „žeriav“, laná, na ktorých Curiosity spustia k povrchu tak, aby rakety nepoškodili zariadenie a okolie. Rover tak jemne dosadol na povrch a motory odniesli raketový nosič do bezpečnej vzdialenosti, kde narazil o povrch.

Curiosity sa medzičasom prihlásila domov. „Sedem minút hrôzy sa zmenilo na sedem minút triumfu,“ tešil sa šéf vedeckých projektov v NASA John Grunsfeld.

Vozidlo preplnené vedeckými prístrojmi bude teraz asi týždeň kontrolovať svoje zariadenia. Potom sa vydá na dvojročné putovanie za dôkazmi, ktoré môžu znamenať možnosť života na Marse.

Tomáš Prokopčák

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu