SME
Štvrtok, 30. jún, 2022 | Meniny má Melánia

Vo svete zúri ekovojna o plyn

Má zachrániť svet pred nedostatkom plynu. No bridlicový plyn pre životné prostredie až taká výhra nie je.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ – neftegaz.ru)

Je to ďalšia z mnohých, obyčajných dediniek takmer na konci sveta. Pár chlapov pred krčmou, raz začas príde autobus, málo práce. Bežný život aj na východe Slovenska, ale aj na americkom vidieku či vo vzdialených oblastiach Kanady.

V pozadí, ďaleko mimo záujmu obyvateľov takýchto miest však zúri jedna z najdivokejších súčasných bitiek o životné prostredie. Environmentalisti a energetické spoločnosti sa obviňujú z hlúposti, trápnych štúdií, diletantstva a manipulácie s faktami. Dôvodom je plyn.

Množstvo údajne zeleného a stále potrebnejšieho plynu, ktorý kedysi dávno uväznila pod zemou bridlica.

SkryťVypnúť reklamu

Voda do zeme

Na povrchu to na prvý pohľad vyzerá ako ďalší z vrtov. K oblohe stúpa čudná veža na pevnej základni, obklopujú ju provizórne budovy a pár zásobníkov. No skutočný rozdiel sa nachádza hlboko pod zemou.

Získavanie plynu z bridlice je totiž zvláštny proces, ktorý vyžaduje svojské postupy. Takzvaná frakčná tekutina - zmes vody, piesku a (čiastočne tajných) chemikálií sa pod vysokým tlakom vstrekuje do bridlicového podložia.

To sa pod tlakom tekutiny štiepi a výsledkom je uvoľňovanie plynu, ktorý sa postupne dostáva na povrch, kde ho inžinieri zachytávajú, prípadne napoja na plynovody a posielajú ďalej.

Na prvý pohľad to vyzerá ako ďalší z množstva podobných postupov, akými sa po svete získava všeličo. Problémom je, že táto ťažba je relatívne nová. A dodnes sa poriadne nevie, aké predstavujú pre životné prostredie a miestne ekosystémy rizika.

SkryťVypnúť reklamu

Už teraz však vedci v odborných magazínoch upozorňujú na niekoľko problémov. Patria medzi ne nielen zemetrasenia, ale pravdepodobne aj znečistenie podzemnej vody a predovšetkým klíma.

Práve prebiehajúca klimatická zmena mala byť jedným z dôvodov, prečo politici a inžinieri radi rozprávajú o plyne. Pri jeho spaľovaní sa totiž do atmosféry uvoľňuje zhruba o polovicu menej oxidu uhličitého než pri spaľovaní uhlia a atmosféru neznečisťuje ani ortuť či oxid siričitý.

Horšie pre atmosféru?

Aj keď plyn získavaný z bridlíc môže vyzerať ako dobrá alternatíva, možno ňou nie je. V prvej polovici minulého roka sa v odbornom magazíne Climatic Change Letters objavila kontroverzná štúdia biogeochemika Roberta Howartha, ktorá vyvolala veľký odpor energetických a ťažobných firiem.

SkryťVypnúť reklamu

Vedec v nej tvrdil, že ak sa lepšie pozrieme na celý proces ťažby, bridlicový plyn môže byť pre klímu ešte horší ako uhlie. „Dôvodom je proces, akým sa tento plyn z bridlice získava," opisuje magazín Nature výsledky, ktoré rozhnevali ťažiarske spoločnosti.

Howarth spolu s kolegami tvrdil, že všetci akoby zabudli na metán, ktorý sa pri ťažbe, uskladnení a preprave takého plynu dostane do atmosféry. A metán je rádovo horší skleníkový plyn ako oxid uhličitý.

„Táto štúdia nie je dôveryhodná a je plná protikladov,“ odkázal vtedy vedcom Russell Jones, ekonomický poradca Amerického ropného inštitútu. „A hlavný autor je navyše evolučný biológ.“

Vedec sa však zrejme nemýlil. Tohtoročná štúdia amerického Národného úradu pre oceán a atmosféru (NOAA) naznačila, že úniky metánu sú zrejme ešte horšie, než si myslel Howarth. Meranie vzduchu ukázalo, že napríklad pri ťažbe na panve Denver-Julesburg uniknú do atmosféry asi štyri percentá plynu. A to v tom ešte nie sú zarátané straty pri potrubiach a distribúcii.

SkryťVypnúť reklamu

„Nejde mi o ospravedlnenie,“ hovorí tak pre februárové vydanie Nature Howarth. „Ale čísla NOAA sú veľmi blízko našim, možno o trochu vyššie.“

Atmosféra pritom nie je jediným problém. Ďalším sú možné zemetrasenia.

Možné zemetrasenia

Hydraulické štiepenie bridlice je zvláštny proces. Hornina sa musí fyzicky narušiť, aby z nej plyn mohol vôbec uniknúť. Pri tomto postupe môžu vznikať zemetrasenia – odborníci však zväčša tvrdili, že sú natoľko drobné, že ich vlastne ani necítiť.

To však nemusí platiť vždy. Arthur McGarr z Amerického geologického dozoru vytvoril model, ktorý jasne ukázal, že všetko závisí od množstva použitej frakčnej tekutiny. A ak je jej priveľa, môžu nasledovať relatívne silné otrasy. Až také, že v okolí vrtu sa budú triasť budovy.

SkryťVypnúť reklamu

„Ak vstreknete asi 10-tisíc kubických metrov, potom je maximálna veľkosť zemetrasenia okolo 3,3 magnitúda," hovorí McGarr pre Nature.

Geológ však pripomína, že vstreknutie 20-tisíc kubických metrov kvapaliny už v Austrálii spôsobilo zemetrasenie s 3,7 magnitúda. A v šesťdesiatych rokoch po 630-tisícoch kubických metrov nasledovali ešte silnejšie otrasy, ktorým vedci v americkom Colorade namerali až magnitúdo so silou 5.

Voda pri ťažbe z bridlice je vlastne vo všeobecnosti problémom. Aktivisti radi upozorňujú, že nik presne nevie, aké chemikálie dávajú spoločnosti do frakčnej tekutiny.

Energetici sa síce bránia, že tieto látky sú úplne bežné, v Spojených štátoch však niektoré zložky zostávajú súčasťou obchodného tajomstva. A podľa navrhovanej legislatívy sa k presným chemikáliám síce môžu dostať napríklad lekári, keď budú mať podozrenie na otravu pacienta, no nikomu ďalšiemu tieto údaje nemôžu poskytnúť.

SkryťVypnúť reklamu

Metán vo vode

Je preto otázne, či takáto chémia nemôže znečisťovať aj spodné vody. A či ich neznečistí samotný ťažený plyn. Minuloročný výskum publikovaný v magazíne Proceedings of the national Academy of Sciences totiž naznačil, že zhruba v kilometrovej oblasti okolo vrtov dochádza k značnému znečisteniu studní metánom.

„Videl som dokonca jedného miestneho, ako zapálil svoju vodu,“ hovorí Robert Jackson z Dukeovej univerzity pre magazín Science. Analýza izotopov ukázala, že tento metán naozaj pochádza z bridlice. Tiež však jasne vyvrátila podozrenia, že metán sa dostane aj do vzdialenejších studní - tie znečistili baktérie.

Čo teda s plynom z bridlice? Ak si už musíme vybrať medzi uhlím a plynom, vyberme si plyn – a technici musia prísť na spôsob, ako zabrániť jeho únikom do atmosféry. No jeho ťažba stále predstavuje veľké riziká a s tými musíme rátať aj vtedy, ak by sme ho chceli ťažiť na Slovensku.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ľuboš Machaj kandiduje za riaditeľa RTVS.

V druhom kole Machaj získal 89 hlasov.


55m
Benedict Cumberbatch vo filme The Power of The Dog.

Niektorí herci používajú umelé náhrady údov.


28. jún
Nataša Holinová

Pri pohľade na sebaobranu sudkyne Andrey Haitovej sa dá uvažovať vo dvoch rozmeroch.


35m
Hadí ostrov po útoku ukrajinským dronom.

Vojna na Ukrajine pokračuje.


a 6 ďalší 13 h

Neprehliadnite tiež

Predaj áut so spaľovacími motormi by sa mohol v Európskej únii skončiť v roku 2035.

Rokovali o balíku Fit for 55.


19 h
davka

Prečo mnohí kresťania prijímali a prijímajú mladý vek Zeme?


29. jún

Obľúbený sci-fi koncept skúma seriózna fyzika.


a 1 ďalší 29. jún

Týždenný podcast o novinkách z vedy.


a 4 ďalší 29. jún

Inzercia - Tlačové správy

  1. V slovenskom Atose sa pracuje skvelo. Potvrdil to aj prieskum
  2. Program ENTER vychováva novú digitálnu generáciu Slovenska
  3. Na čo nezabudnúť, ak plánujete na leto malé i väčšie výlety
  4. V zateplenom dome je o päť stupňov menej. Ušetríte stovky eur
  5. Škrty robia aj ľudia s vyššími príjmami. Kto obmedzuje čo?
  6. Vychádza nový časopis pre šikovné ruky a útulný domov
  7. Mladá nádej Slovenska. Pracoval aj pre americkú armádu
  8. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek
  1. ŠKODA rozširuje infraštruktúru nabíjačiek
  2. Program ENTER vychováva novú digitálnu generáciu Slovenska
  3. Mladá nádej Slovenska. Pracoval aj pre americkú armádu
  4. V zateplenom dome je o päť stupňov menej. Ušetríte stovky eur
  5. Vychádza nový časopis pre šikovné ruky a útulný domov
  6. Stredoškoláci z Trnavy vyražajú na Shell Eco-marathon
  7. Ďalší ekologický krok BILLA
  8. Vysoké Tatry: Úrazovosť v horách narastá
  1. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek 12 375
  2. Leto v Čechách a na Morave: Tipy na výlety v susednej krajine 9 218
  3. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 8 380
  4. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 7 177
  5. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete 3 781
  6. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME 3 171
  7. Mladá nádej Slovenska. Pracoval aj pre americkú armádu 3 118
  8. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 2 752
SkryťZatvoriť reklamu