Haifa 9. augusta (TASR) - Na Blízkom východe sa už v dobe bronzovej obchodovalo s drogami. Potvrdzujú to najnovšie zistenia archeológov z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme.
Na mnohých miestach Blízkeho východu sa totiž v archeologických náleziskách našli nádoby na uchovávanie hašiša a ópia. Našli sa v hroboch aj obydliach datovaných do obdobia asi 1400 rokov pred našim letopočtom. Bádatelia tvrdia, že v starom Jeruzaleme boli desiatky miest, kde bolo možné stretnúť drogových dílerov.
Drogy sa používali na medicínske účely a boli veľmi vzácne. Ópium sa využívalo na liečenie bolesti a hašiš bol určený predovšetkým pre ženy na zmiernenie menštruačných ťažkostí. Podával sa aj pri pôrodoch na urýchlenie kontrakcií.
V hrobe z rímskej doby pri izraelskom meste Bejt Šemeš napríklad našli kostru mladej ženy, v ktorej žalúdku sa objavil čudný hnedý prášok. Chemici z Hebrejskej univerzity a policajní drogoví experti konštatovali, že je to hašiš.
Neďaleko ženy našli nádobu na inhalovanie. Archeológovia tvrdia, že žene hašiš podávali pri pôrode. Zrejme však neodhadli jeho množstvo a žena po pôrode zomrela.
Podobné nádoby, aké sa našli pri mŕtvej žene v Izraeli, sa objavili aj pri egyptských pyramídach v Gíze. Napríklad aj analýza mykénskej keramiky potvrdila, že sa v nej uchovávalo ópium.
Na základe toho sa vedci domnievajú, že drogy boli v staroveku rozšíreným obchodným artiklom a distribuovali sa po celej oblasti okolo Stredozemného mora. Na rozdiel od dnešných čias, keď je obchod s drogami v rukách podsvetia, v staroveku ho ovládali uznávaní liečitelia a lekári.
(spolupracovníčka TASR Jana Mikušová) mak dem