SME
Utorok, 24. november, 2020 | Meniny má EmíliaKrížovkyKrížovky

Čím sa vlastne líšia ľudia od parazitov?

Každá živá bytosť v prírode je viazaná na svoje okolie. Vlk uloví všetko, čo mu neutečie a čo je slabšie ako on; je typický predátor. Predátorom je aj srnec, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá. Jeho korisťou je tráva a lístie zo stromov. Vzťah predátora .


Vyzerá to, že niekedy sa parazity správajú rozumnejšie ako ľudia.

FOTO - REUTERS


Tento dravec, na rozdiel od nás, ani len netuší, koľko parazitov sa skrýva v jeho tele. Aj v potrave, ktorá mu tak chutí.

FOTO SME - ĽUBOŠ PILC

Každá živá bytosť v prírode je viazaná na svoje okolie. Vlk uloví všetko, čo mu neutečie a čo je slabšie ako on; je typický predátor. Predátorom je aj srnec, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá. Jeho korisťou je tráva a lístie zo stromov. Vzťah predátora a koristi je charakteristický tým, že predátor je väčší a silnejší ako jeho korisť. Okrem toho, nemôže byť nikdy početnejší ako jeho korisť. No silný predátor a jeho korisť sú tiež hostiteľmi. Ich telá poskytujú stravu a domov mnohým parazitom. Parazit je vždy menší ako jeho hostiteľ a často aj oveľa početnejší.

Od nepriateľstva k „porozumeniu“

O parazitoch však netreba uvažovať ako o skupine živých tvorov, ktoré sa vyznačujú podobným spôsobom života ako predátori. Bol by to priveľmi zjednodušujúci pohľad. Parazitizmus je vzťah dynamickej rovnováhy medzi parazitom a jeho hostiteľom. Na jednej strane sa hostiteľ snaží všetkými dostupnými prostriedkami parazita zbaviť. V zmysle hesla: „darmožráčov nepotrebujeme“. Parazit sa snaží predovšetkým o to, aby svoje gény odovzdal ďalšej generácii.

Pri svojej reprodukcii parazit hostiteľa evidentne vyčerpáva a znižuje tak jeho šance prežiť. Záujmy parazita a hostiteľa sú preto v rozpore. Dohoda je však nevyhnutná, lebo stav, pri ktorom parazit „zosilnie“ natoľko, že hostiteľa zabije, je nevýhodný pre obe strany. Umierajúci hostiteľ totiž sťahuje do priepasti aj svojho parazita.

Parazit sa tak postupne mení na „miernejšieho“ a hostiteľov obranný systém sa naučí s týmto parazitom lepšie vysporiadať. Takýto vývoj sa často končí ako vzťah obojstranne výhodný. Nazývame ho symbiózou.

Opiciam neprekáža, človeka ničí

Dobrým príkladom je vzťah človeka a vírusu HIV, ktorý sa k nám dostal z opíc. Na nich sa prejavuje ako bežné ochorenie, ktoré nie je smrteľné. Ľudský imunitný systém sa však s vírusom HIV stretol prvý raz, a tak nečudo, že bol v nevýhode.

No ani vírusu tento stav úplne nevyhovuje. Svojho hostiteľa ľahko premôže, no kto mu zaručí, že ten bude mať pohlavný styk ešte predtým, kým umrie a umožní vírusu prenos na nový „zdroj“? Človek je totiž veľmi špecifický hostiteľ, a k boju s parazitmi používa aj nebiologické zbrane, ako je osveta, kondómy a medicína. Preto leží budúcnosť tohto parazita v našom genóme. Jednoducho sa stane našou súčasťou.

Projekt mapovania nášho genómu predošlý názor podporuje. Zistilo sa, že nosíme v sebe množstvo „nefunkčných“ retrovírusov, s ktorými sa asi kedysi dávno stretli naši predkovia. Mapovanie našej DNA však odhalilo ešte niečo oveľa zaujímavejšie. Dnes už vieme, že jadrá našich buniek sú miestom, kde je očividne „miniparazitom“ veľmi príjemne. Sú to po všetkých stránkach parazity, aj keď ich vonkoncom nemôžeme pokladať za nič živé. Týmito „miniparazitmi“ sú parazitické informácie zakódované do DNA. Voláme ich retrotranspozóny a transpozóny.

Transpozón je úsek DNA, ktorý sa dokáže z reťazca vyštiepiť a zaradiť na celkom iné miesto, čím môže veľmi poškodiť dôležité gény, ak ich „zasiahne“. Preto museli naše bunky dostať transpozóny pod kontrolu, aby sa príliš nemnožili. Transpozóny sú aj veľkým problémom xenotransplantácií, o ktorých sa dnes toľko hovorí. Pretože spolu s novým transplantovaným srdcom, povedzme, od prasaťa, by sa človek mohol „nainfikovať“ prasačími transpozónmi, s ktorými sa jeho organizmus nebude schopný vysporiadať.

Keby vírus vedel uvažovať…

Vzťah parazita a hostiteľa, tak ako sme ho charakterizovali, nám dovoľuje nielen pokladať za parazity aj „kúsky“ DNA, ale dovolí nám zamyslieť sa nad vzťahom takpovediac z opačného veľkostného spektra, a síce nad vzťahom človeka k planéte Zem.

Človek ako parazit? Možno to znie nezvyčajne, ale svojím spôsobom spĺňame vo vzťahu k planéte asi všetky kritériá správneho parazita. Je nás naozaj veľa a bezuzdne využívame zdroje hostiteľa. Dokonca dnes už aj uvažujeme ako parazity, že by sa nám hádam mohlo podariť „infikovať“ aj iné svety. Žijú medzi nami aj jedinci, ktorí si ako správne parazity uvedomujú, že ľudstvo by sa malo snažiť o tzv. trvalo udržateľný rozvoj. Ich logika je založená na logike uvažovania vírusu. Ak by vírus vedel uvažovať, určite by ho napadlo, že nesmie byť natoľko agresívny, aby zničil hostiteľa, lebo ten by do priepasti zabudnutia stiahol aj jeho sebeckú „výsosť“. Výsosť parazita.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ilustračné foto.
Predseda SaS a minister hospodárstva Richard Sulík, predsedníčka Výboru NR SR pre zdravotníctvo Jana Bittó Cigániková a podpredseda SaS a minister školstva Branislav Gröhling.
Martin Miler
Prokurátor Ján Šanta počas vypočúvania kandidátov na generálneho prokurátora.

Neprehliadnite tiež

Podcast Zoom špeciál

Zoom: Sú výsledky, ktorých správnosť nevieme overiť

Rozhovor s fyzikmi Máriom Zimanom a Danielom Nagajom.

Čína vyslala na Mesiac sondu, má priniesť vzorky z jeho povrchu

Vzorky z prirodzenej družice Zeme prinesie sonda po vyše 40 rokoch.

Štart čínskej sondy Čchang-e 5.

Test: iPhone 12 mini je dokonalý malý smartfón

Je malý, výkonný a robí skvelé fotky.

Ľadovce na Mount Evereste sa zmenšujú, v snehu našli mikroplasty

Himaláje sú z klimatického a ekologického hľadiska málo preskúmanou oblasťou.

Čakanie v rade na vrchol Mt. Everestu 22. mája tohto roku.