SME

Máme tu sibírsku zimu

Do Ruska cestovať netreba, tuhé mrazy dorazili aj k nám.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - TASR/AP)

Jeden vtip hovorí, že keď Európania začínajú vo svojich kožuchoch zamŕzať, prestávajú im štartovať autá a ich psy sa k nim tlačia do postele, Rusi si zapínajú horný gombík na košeli, zoberú vodku na zahriatie a idú na túru do hôr.

Je to síce iba vtip, ale zrejme nie nadarmo aj historici tvrdia, že krutý sibírsky mráz zohral svoju úlohu pri neúspešnej nemeckej ofenzíve v Rusku počas druhej svetovej vojny.

Keď je tuhá zima v Európe, mrazy dosahujú mínus 25 až 30 stupňov a ľudia v mnohých krajinách zomierajú na podchladenie. Na Sibíri je však v tomto období až mínus 45 a v noci dokonca mínus 55 stupňov, môže byť až mínus 60.

Keď v lete diskutovali ruskí a poľskí meteorológovia o tom, či bude, alebo nebude tuhá zima, Rusi konštatovali: Nech už je taká alebo onaká, je jasné, že štyridsaťstupňové mrazy v Irkutsku, Krasnojarsku alebo v Čite nám nikam neutečú.

Tentoraz však mrazy zaskočili aj samotných Rusov. Školy vyhlásili prázdniny a ruské energetické firmy hlásia rekordnú spotrebu plynu, ktorá za deň dosahuje toľko, čo v celom Bulharsku za rok.

Vzduch zo Sibíri

info
Fakty
Čo je typické pre sibírsku zimu:

- veľmi studené a suché počasie (bez snehu a dažďa),

- slnečné dni s bezvetrím alebo len slabým vetrom,

- ráno a dopoludnia sa môžu ojedinele tvoriť hmly

- arktické dni, keď maximálna teplota vzduchu nevystúpi nad -10 °C.

Ak ste niekedy zatúžili po takejto pravej a nefalšovanej ruskej alebo sibírskej zime, v týchto dňoch ste nemuseli kupovať lístok na vlak. Namiesto toho, aby ste vy museli na Sibír, Sibír vpochodovala k nám. A to vo veľkom štýle.

Teploty klesajúce v nočných a ranných hodinách miestami až pod mínus 25 stupňov Celzia môžu zmeniť aj krátke čakanie na zastávke MHD doslova na utrpenie.

Pôvod výraznejšieho arktického vzduchu, ktorý k nám vtrhol, možno vystopovať až kdesi za Uralom. Príčinou môžu byť skutočnosti, ktoré nastali ešte pred príchodom tohtoročnej zimy.

Rozhodujúcu úlohu pravdepodobne zohralo najmä prúdenie vzduchu nad severným Atlantikom, priľahlou Európou a Arktídou, ktoré smerovalo pozdĺž rovnobežiek. To bolo navyše spojené s intenzívnou cyklonálnou činnosťou.

Podľa názoru klimatológa Vladimíra Pethoukova môže za tuhé zimy aj výrazný pokles morského ľadu v oblasti Barentsovho a Karského mora.

Všetky faktory nakoniec viedli k tomu, že nad rozsiahlymi oblasťami Sibíri sa vytvorili nie príliš štandardné cirkulačné a teplotné podmienky.

Ochladzovanie sa potom premietlo do vytvorenia mohutnej sibírskej tlakovej výše, ktorej západný výbežok zasahuje v dnešných dňoch ponad Škandináviu až nad Britské ostrovy a posiela k nám z východu po svojom južnom okraji jednu dávku studeného vzduchu za druhou.

Výrazný pokles teploty vzduchu v nočných a ranných hodinách je navyše v strednej Európe podporený aj snehovou pokrývkou.

Tuhá zima nebude

Snehu síce bolo na Slovensku požehnane už predtým, najmä na horách, no teploty sa počas prvých dvoch zimných mesiacov držali skôr v oblasti nadnormálnych hodnôt.

Je preto celkom možné, že aj keby sa február 2012 skončil ako jeden z najchladnejších v histórii meteorologických pozorovaní, ani zďaleka sa z pohľadu „tuhosti“ nepriblíži k niektorým z pamätných zím z 80. či dokonca 60. rokov minulého storočia.

Nie je preto prekvapením, že teploty sa v niektorých izolovaných kotlinách na severe a severovýchode Slovenska dokonca ani počas dňa nedostanú pod hranicu mínus 10 °C (arktický deň).

Aj keď je proces vytvárania „jazier“ studeného arktického vzduchu nad Sibírou a európskou časťou Ruska záležitosťou dlhšieho obdobia, dokonca ani v súčasnosti nedokážeme presne odhadnúť, do ktorej časti Európy, a či vôbec, sa nakoniec mrazivá kvapka vzduchu vyleje. Práve preto sú vpády sibírskeho vzduchu do strednej Európy viac-menej nečakané a náhle.

Historická retrospektíva

Súčasná vlna veľmi mrazivého počasia je skutočne len letmou pripomienkou tuhých zím, ktoré sme na Slovensku zažili najmä v prvej polovici 20. storočia.

Aj keď k ich sporadickému výskytu dochádzalo ešte v 80. rokoch (1984/85 a 1986/87), zatiaľ tou skutočne poslednou tuhou zimou, ktorá svojím charakterom pripomínala najtuhšie zimy „malej ľadovej doby“, bola zima 1962/63.

Legendárnym sa stalo i extrémne novoročné ochladenie v roku 1979, keď na niektorých miestach Česka poklesla teplota v priebehu dvanástich hodín o celých 30 °C, z 11 na mínus 19 °C, no napriek tomuto teplotnému excesu sa skončila zima 1978/79 ako teplotne normálna.

Oveľa viac z nás si však spomína na známu snehovú kalamitu z januára 1987, ktorá najtvrdšie udrela najmä na juhozápadnom Slovensku vrátane Bratislavy.

Už v minulosti sa viacero špičkových klimatológov pokúšalo dať do súvislosti výskyt tuhých zím s niektorým z faktorov ovplyvňujúcim všeobecnejší charakter podnebia (slnečná aktivita, atmosférické oscilácie, všeobecná cirkulácia atmosféry, zrážkové resp. snehové pomery a tak ďalej).

S odstupom času môžeme povedať, že relatívne najpresnejšie odhadol dlhodobý vývoj zím u nás legendárny klimatológ Mikuláš Konček. Nástup miernejších zím v 70. rokoch minulého storočia takmer na sto percent zodpovedá jeho prognóze.

Príchod výraznejších teplotných extrémov na prelome 20. a 21. storočia taktiež predpovedal celkom presne, avšak tuhé zimy, s ktorými tiež počítal, sa zatiaľ nevrátili.

Je však celkom isté, že do minulosti zatiaľ nepatria.

Jozef Pecho je klimatológ. Pracuje na Ústave fyziky atmosféry AVČR v Prahe.

Autor: Jozef Pecho

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu