Darmstadt 7. augusta (TASR) - Vedci zo Spoločnosti pre výskum ťažkých iónov (GSI) v nemeckom Darmstadte objavili nový druh rádioaktívneho rozpadu - dvojprotónový. Pri dvojprotónovom rozpade sú z atómového jadra emitované naraz dva protóny, informovala internetová stránka ScienceNow.
Tento proces pozorovali počas rozpadu atómových jadier izotopu železa-45, z ktorých sa po vyslaní dvoch protónov stanú jadrá chrómu-43. Nový druh rozpadu objavili takmer súčasne aj francúzski výskumníci z Grand Accélérateur National d'Ions Lourds (GANIL) v Caine.
Hmota na Zemi sa väčšinou skladá zo stabilných atómových jadier, v ktorých vládne relatívna rovnováha medzi protónmi a neutrónmi. K výnimkám samozrejme dochádza, pričom jadrá sa stávajú rádioaktívne a rozpadajú sa niekoľkými spôsobmi (alfa-rozpad, beta-rozpad, gama-rozpad a štiepenie jadra). Pri rozpade jadier bohatých na protóny a neutróny sa pozorovala aj emisia týchto častíc.
Predpovede takéhoto rozpadu u jadier s veľkým nadbytkom protónov, akým je aj železo-45 (26 protónov, 19 neutrónov), sú staršieho dáta, ale doteraz neboli experimentálne potvrdené. Dokázanie tohto fenoménu pomôže pochopiť štruktúru atómových jadier a syntézu prvkov pri astrofyzikálnych procesoch, najmä výbuchoch nov a supernov.
Atómové jadrá s veľkým počtom protónov a neutrónov vyrábajú v GSI vďaka špeciálnemu urýchľovaču. Najnovší experiment sa začal urýchlením iónov niklu-58 asi na 50 percent rýchlosti svetla, ktoré potom narazili do fólií z berýlia. Jadrá niklu sa pri zrážke rozpadli na množstvo úlomkov.
V oddeľovači fragmentov sa tieto úlomky separovali a identifikovali sa hľadané jadrá železa-45. Tieto sú mimoriadne vzácne - za necelý týždeň meraní sa podarilo vyrobiť iba šesť. Len u štyroch z nich sa nakoniec dokázala existencia dvojprotónového rozpadu.
