Zdá sa, že k aktivácii génového variantu dochádza iba zlým zaobchádzaním v detstve. Nachádza sa však až u tretiny mužov a chlapcov.
Výsledky medzinárodného tímu vedcov poukazujú na to, že 85 percent chlapcov, u ktorých sa vyskytoval oslabený génový variant a ktorí boli v detstve zneužívaní, sa začalo neskôr v živote prejavovať kriminálne alebo antisociálne.
"Tieto zistenia by mohli čiastočne vysvetliť, prečo sa zo všetkých obetí zlej výchovy neskôr nestávajú jej páchatelia," uvádza Terri Moffitt z Kingďs College London a z University of Wisconsin. Mohlo by to byť podľa nej aj vysvetlením menších sklonov žien ku kriminalite a agresii než majú muži.
Štúdia sa uskutočnila na Novom Zélande a trvala 26 rokov, bolo do nej zaradených 1 037 detí, z toho bolo 442 chlapcov. Vedci skúmali zloženie génov detí. Zamerali sa na gén, ktorý kontroluje produkciu enzýmu nazývaného monoamínová oxidáza A (MAOA).
MAOA narúša činnosť kľúčových neurotransmiterov, čiže chemikálií, ktoré sú nositeľmi informácií a súvisia s našou náladou, agresiou, spokojnosťou.
Na gény má silný vplyv prostredie, takže tím odborníkov sa zaoberal aj výchovným prostredím. Zistili, že do 11. roku života, bolo 36 percent detí týraných (8 percent veľmi surovo). Často sa u nich menili opatrovatelia, vyskytovalo sa odmietanie zo strany matky a dochádzalo k telesnému alebo sexuálnemu zneužívaniu.
Prítomnosť jednej verzie MAOA génu, ktorá zapríčiňovala príliš nízku produkciu enzýmu, spôsobovala u chlapcov deväťkrát väčšiu pravdepodobnosť, že sa začnú správať antisociálne. Antisociálne správanie sa mohlo prejavovať rôzne: bitkami, týraním, klamaním, krádežami a porušovaním pravidiel počas dospievania. V dospelosti opakovane porušovali zákon, zo svojich skutkov nemali výčitky svedomia a konali impulzívne a agresívne.
Iba 12 percent týraných detí malo zníženú hladinu MAOA, ale tvorili 44 percent odsúdených za napadnutie a iné násilné skutky svojej generácie. U chlapcov, ktorí boli týraní, ale u ktorých bola hladina MAOA vyššia, bolo nepravdepodobné, že budú mať problémy so správaním. Ich verzia génu pravdepodobne zabezpečovala ochranu proti traume.
U dievčat sa účinky génov skúmali ťažšie, pretože spomínaný gén sa nachádza na chromozóme X a ako je známe, ženy majú dva chromozómy X, zatiaľ čo muži majú jeden chromozóm X a jeden Y. Zdá sa, že u žien gény navzájom anulujú svoje účinky, čo by mohlo vysvetľovať nižšie sklony žien k násilnému či kriminálnemu správaniu.
Samotní vedci zdôrazňujú, že prítomnosť génovej odchýlky neznamená, že z chlapcov automaticky vyrastú kriminálnici a ako dodávajú - najlepšou prevenciou násilia je podľa nich prevencia zneužívania detí.
1 opk maj
