Po západe Slnka nás nad juhozápadným obzorom víta súhvezdie Leva. Na juhu sa rozprestiera Pastier, Herkules a Hadonos. V priebehu noci ich postupne nahradia súhvezdia Lýra, Labuť a Orol s pekným Delfínom. Zo zenitu odchádza Veľký voz, na rad sa dostáva malý nepravidelný štvoruholník hlavy dlhého, krútiaceho sa Draka. Na východe sa objavujú ďalšie súhvezdia letných nocí: Pegas, Andromeda, Vodnár, Ryby, Trojuholník a Baran. Tesne nad južným obzorom sa „plazí“ Škorpión a Strelec. Ten druhý je zaujímavý bohatými tvarmi a štruktúrou Mliečnej dráhy, ktorá sa teraz tiahne oblohou zhruba od severu k juhu. Počas letných mesiacov sa opäť dostáva do výhodnejšej pozície pre pozorovanie, preto zdobí nočné letné nebo. Jednu vetvu Mliečnej dráhy lemujú súhvezdia, o ktorých mnohí ani nepočuli (od juhu): Strelec, Štít, Orol, Chvost hada, Líška, Šíp, Labuť, Lýra, Cefeus, Jašterica, Kasiopeja, Perzeus, Povozník. Pás Mliečnej cesty tvorí svetlo miliárd vzdialených hviezd našej Galaxie. Tvoria plochý disk, ktorého najhustejšie časti splývajú do pásu, ktorý sa tiahne celou oblohou.
Obdobie večernej viditeľnosti Jupitera sa začiatkom júna definitívne skončí. V polovici mesiaca sa dostane do konjunkcie so Slnkom, čo znamená, že bude na oblohe v jeho tesnej blízkosti a preto nepozorovateľný. So Saturnom je situácia presne opačná Slnko putuje od neho a necháva ho ráno vychádzať pred sebou. Prakticky celú noc môžeme nízko nad obzorom pozorovať jasný oranžovo-červený Mars. Pohybuje sa z juhovýchodu na juhozápad v priestore medzi súhvezdiami Hadonos, Škorpión a Strelec. 13. júna bude v opozícii so Slnkom, teda na opačnej strane oblohy, čo sa opakuje každé dva roky. V čase opozície bude blízko perihélia svojej dráhy, teda takmer najbližšie pri Slnku, teda aj bližšie k Zemi. Preto dosiahne maximálnu jasnosť a 21. júna aj najväčší zdanlivý priemer na oblohe. Tým sa začína najvhodnejšie obdobie pre jeho pozorovanie. Na západe sa skončilo priaznivé obdobie na sledovanie Merkúra. Ten sa po východnej elongácii vracia k Slnku do dolnej konjunkcie (16. júna) a zaujme polohu medzi ním a Zemou. Najbližšie k nám bude 15. júna. Jasná Venuša sa na rannej východnej oblohe od Slnka stále vzďaľuje.
Mesiac bude v splne 6. júna nadránom, v poslednej štvrti o osem dní neskôr. O ďalšie dva týždne (28. júna) bude znovu v prvej štvrti. Medzitým, 21. júna, sa udejú tesne za sebou tri význačné udalosti. O 9 h 38 min. SELČ nastane moment letného slnovratu, teda začne sa astronomické leto. Slnko dosiahne najvyššiu deklináciu a po oblohe prejde najväčším možným oblúkom, teda najdlhšiu cestu. Preto zažijeme najdlhší deň a najkratšiu noc v roku. Na severnom póle opíše Slnko kružnicu v najvyššej možnej výške 23,5° nad obzorom, potom už bude krúžiť stále nižšie a nižšie, kým nezapadne a nezačne sa severná polárna noc.
V ten istý deň (21. júna) nastane aj úplné zatmenie Slnka. Tesne pred poludním (u nás o hodinu neskôr – 12 h 58 min. SELČ) Mesiac na viac ako štyri minúty zakryje disk Slnka. Vidieť to však budú môcť len v Afrike (aj čiastočné zatmenie, avšak okrem jej severných oblastí), pás totality prejde jej južnou časťou od Atlantického oceánu cez Madagaskar do Indického oceánu. Od nás toto zatmenie viditeľné nebude. Príčina je v tom, že kotúč Mesiaca (k nám obrátený tmavou časťou) prejde na oblohe (pri pohľade od nás) tesne pod diskom Slnka, pretože má o kúsok menšiu deklináciu. Ak by sme sa teda chceli dostať do jeho tieňa, museli by sme za ním ísť ďaleko na juh. Okrem toho bude Mesiac hodinu po maxime zatmenia presne v nove.
ŠTEFAN GAJDOŠ
