ROZHOVOR NA NEDEĽU

Silvia Pastoreková: Od lieku sme rok, dva

Robí základný výskum. A spolu s tímom sú takí úspešní, že na základe ich zistení sa klinicky testuje nový liek na zákernú rakovinu obličiek.

Prof. RNDr. Silvia Pastoreková, DrSc. (1961) je vedúcou Oddelenia molekulárnej medicíny na Virologickom ústave SAV. Študovala na Prírodovedeckej fakulte UK, diplomovú a doktorandskú prácu robila na Virologickom ústave SAV u RNDr. Jana Závadu DrSc,.(Zdroj: SME - Tomáš Prokopčák)

K pacientom sa môže dostať v priebehu niekoľkých rokov. Silvia Pastoreková.

Prečo je rakovina zákerná?

„Rakovina sa vníma ako jedna choroba, no v zásade má stotisíc tvárí. U každého človeka sa nádor správa inak. Súvisí to s genetickým pozadím, imunitou, psychikou, kedy sa ochorenie zistí. Všeobecný recept na jej liečbu sa nepodarilo, a ani nepodarí nájsť. Individuálnosť choroby je veľký problém.

Druhým problémom je, že aj vo vnútri samotného nádorového tkaniva je množstvo subpopulácii buniek, z ktorých sa každá správa inak, má trochu odlišné vlastnosti. Niektoré sú viac, iné menej odolné na liečivá.

Niektoré sú schopné viac sa pohybovať a vytvárať metastázy. A to je druhý veľký problém. Preto je rakovina vnímaná ako veľmi zákerná choroba. No všetky tieto negatíva sa začínajú ukazovať až v neskorších štádiách a ak človek predbehne progresiu ochorenia a ide k lekárovi zavčasu, vtedy je dobrá šanca na vyliečenie.“

Ak máme veľa druhov rakoviny a každý sa správa inak, je vôbec na rakovinu možný liek?

„Naše vnímanie liečenia je klasické, podobne ako keď sa vyliečite z chrípky alebo sa vám na kolene zahojí rana. Vtedy hovoríme o vyliečení. No u rakoviny platí, že odborná verejnosť dnes vníma liečbu či snahu o liečbu skôr ako úsilie nájsť spôsob liečby, ktorá by túto chorobu priviedla do chronického štádia – teda nejde o úplné vyliečenie.

Ide o to, aby sme dokázali rozvoj choroby udržať pod pokrievkou a aby s ňou pacient mohol dožiť. Moderná onkológia toto berie ako prioritu: snažiť sa dostať rakovinu na uzdu tak, aby s ňou človek až do konca života mohol vytrvať a pritom si viac-menej zachovať nomálny spôsob života.“

To sa robí aj u nás?

„To je celosvetové úsilie. Samozrejme, nedá sa to robiť vždy. Dá sa to robiť vtedy, keď sa táto choroba zistí skoro, keď sa dá chirurgicky odstrániť nádor, a keď sa pacient dá liečbou udržiavať tak, aby sa choroba nevrátila a nerozvinula.

Samozrejme sú situácie, kedy pacient príde neskoro. Vtedy sa už nedá uvažovať o dosiahnutí chronického stavu. Vtedy treba robiť všetko preto, aby sa z tela odstránilo čo najviac nádorových buniek. A aby sa čo najviac udržala aká-taká kvalita života.“

Sú druhy rakoviny, s ktorými sa dá bojovať. Vy však skúmate takzvané hypoxické tumory, pri ktorých je prognóza veľmi zlá. Čo to je za nádor?

„Hypoxia je zaujímavý fenomén, ktorý poznáme aj z bežných situácií – napokon všetci vieme, že potrebujeme kyslík. Kyslík dýchame a potrebujú ho všetky naše bunky, aby si produkovali energiu, inak nie sú schopné plniť svoje funkcie.

Problém nastáva, keď je ho málo. Ak je ho veľmi málo, niektoré tkanivá začínajú odumierať, bunky cítia jeho nedostatok a nedokážu sa mu prispôsobiť. Zákernosť rakovinových buniek je v tom, že majú mechanizmy, ktorými sa takémuto stavu prispôsobujú.“

Keď bunka nemá kyslík, nezomrie?

„Keď nedostatok kyslíka trvá veľmi, veľmi dlho, tak zomrie aj nádorová bunka. Ale ak je hladina kyslíka iba nízka, nádorová bunka má mechanizmy, ktorými prepne svoj metabolizmus z dýchania na štiepenie cukrov – glykolýzu, podobne ako to robí svalová bunka pri veľkej námahe, keď kyslík rýchlo spotrebúva.

Nádorová bunka to však robí veľmi prefíkaným spôsobom. Okrem toho, že zmení metabolizmus, získa aj mnoho nových vlastností. Získa schopnosť odpútať sa od nádorového tkaniva a uniknúť z hypoxického prostredia. Dostane sa do krvného obehu a vytvorí základ metastáz.

Získa schopnosť vytvárať nové cievy. Keď nádor rastie, potrebuje cievne zásobenie tak ako všetky ostatné naše tkanivá. A nádorové bunky začnú produkovať rastové faktory, ktoré spôsobia, že z jestvujúcich ciev v blízkosti nádorového tkaniva sa začnú rozvetvovať nové cievky, ktoré vrastajú do nádorového tkaniva a prinášajú mu krv, živiny a trošku kyslíka. A nádorové tkanivo môže ďalej expandovať.“

Nádor prinúti naše telo, aby sa oň staralo?

„Presne. Má to však háčik v tom, že keď napríklad pri embryogenéze alebo raste dieťaťa vznikajú a rastú orgány, vtedy sa tiež produkujú rastové faktory podporujúce tvorbu ciev. No vtedy sa vytvárajú v rovnováhe – zároveň sa vytvárajú faktory, ktoré podporujú nielen vetvenie ciev, ale aj také, ktoré ich upravujú, stabilizujú a spôsobujú, že tieto nové cievy sú funkčné.

U nádorov je masívna produkcia faktorov podporujúcich tvorbu a vetvenie ciev, no je potlačená produkcia faktorov dozrievania. Cievy sú potom nedokonalé, plné slepých zakončení, nepreniká nimi dobre krv. Aj keď si nádor vytvorí novú sieť, tá stále nie je dokonale funkčná. A do niektorých oblastí nie je schopná priviesť dostatok kyslíka, takže je tam neustále hypoxia..

Navyše niekedy hypoxia je a niekedy nie je (teda fluktuuje), a to je veľký problém.“

Prečo?

„Bunky sa stále prispôsobujú novej situácii. Málo kyslíka? Dobre, prestanem dýchať, zmením metabolizmus a prestanem sa deliť. No keď príde chemoterapeutická látka, ktorá je práve na deliace sa bunky zameraná, tak jej odolám.

Potom sa zmení situácia, príde nová cievka, začnem sa deliť: rýchlo, rýchlo doženiem to, čo som zameškala. Keďže sa však bunka ponáhľa, pri delení sa začnú hromadiť chyby a bunka si neustriehne, aby bolo to delenie presné. Začnú sa objavovať mutácie, zmení sa trošičku aj jej genetická výbava, bunka získa nové vlastnosti a znovu príde hypoxia.

A bunka už je taká plastická, že veľmi dobre reaguje na takéto zmeny.“

To trochu pripomína mutovanie vírusov. No proti vírusom sa telo zväčša brániť dokáže, proti nádorom sa nedokáže?

„Samozrejme, imunitný systém máme na to, aby dokázal eliminovať nebezpečenstvo. A aj proti nádorovým bunkám jestvujú imunologické mechanizmy. Ale po čase – ako nádorová bunka mení svoje vlastnosti – začne sa maskovať aj pred imunitným systémom.

Prestane produkovať niektoré znaky, podľa ktorých ju imunitný systém rozozná. Je to preto problém. Aj nádorové bunky vedia uniknúť imunite.“

Telo si myslí, že tie bunky sú jeho vlastné a sú v poriadku?

„Áno. Veľká väčšina povrchových znakov je vlastných – pochádzajú predsa z toho istého tela. A tie, ktoré by mali nádorové bunky odlíšiť, sú potlačené a imunitný systém ich nevníma.“

Pobrežie, maják a imunita

Máme hypoxiu a strašne zákerné nádorové bunky. Vy skúmate, ako proti tomu bojovať. Tak ako?

„V našom tíme skúmame zaujímavý znak hypoxických nádorový buniek. Je to enzým a volá sa karbonická anhydráza typu IX (označujeme ju CA IX). Tých typov je inak šestnásť a väčšina sa nachádza v rôznych zdravých tkanivách. Typ II napríklad máme v červených krvinkách a jeho úlohou je pomáhať pri dýchaní.

CA IX je však taká, že na rozdiel od všetkých ostatných sa len veľmi málo nachádza v normálnych tkanivách a začína sa objavovať vtedy, keď vznikajú nádory. A tým má špecifické postavenie: je to veľmi unikátny, a zároveň veľmi všeobecný znak nádorových buniek.“

Kde sa nachádza?

„Hypoxia sa spája s takmer všetkými pevnými nádormi. A preto sa aj CA IX objavuje v nádoroch hlavy a krku, mozgu, pľúca, prsníkov, krčka maternice či hrubého čreva. Akýkoľvek pevný nádor, ak má hypoxické oblasti, obsahuje karbonickú anhydrázu IX. A v tom je výhoda tohto znaku, pretože má všeobecnejšie uplatnenie.“

To je terč, na ktorý môžeme cieliť liečbu?

„Presne.“

Ako?

„Samozrejme, prvotný záujem o tento enzým bol preto, pretože je to nádorový biomarker, ktorý dokáže odlíšiť nádorové tkanivo od normálneho. Dnes sa však oveľa viac venuje pozornosť práve terču pre protinádorovú liečbu. Na nádorové bunky, ktoré sú najagresívnejšie, sa môže nasmerovať liečba - napríklad imunoterapia pomocou protilátok voči tomuto enzýmu.

Enzým trčí z bunky a protilátka, ktorá má väzbové miesta voči CA IX, rozpozná ju a naviaže sa. Protilátka môže byť modifikovaná tak, že svojou druhou časťou potom priláka bunky imunitného systému, ktoré nasmeruje na nádorovú bunku. CA IX teda slúži ako znak pre imunitný systém a mostíkom je protilátka.“

Čiže máme pobrežie, naša protilátka nájde správne bralo, postaví maják a ten ukazuje imunitnému systému, kam prísť?

„Presne tak. Samozrejme je treba nájsť také typy nádorových buniek, ktoré majú čo najviac majákov. Nestačí jeden maják, keď ich je málo, tak majáky v mori zaniknú.

Tkanivom, ktoré má veľa CA IX, je obličkový karcinóm, takzvaný jasnobunkový. A to je nádor, ktorého až deväťdesiat percent buniek môže mať bielkovinu-enzým CA IX. A môže sa tam vyskytovať nielen v dôsledku prirodzenej hypoxie, ale v týchto bunkách dochádza aj ku genetickej zmene, ktorej výsledkom je spustenie celej produkcie CA IX.“

Lieči sa takto?

„Momentálne je tento spôsob v tretej fáze klinických testov.“

V tretej?

„V prvej fáze sa robí toxikologická štúdia na zdravých jedincoch, či liečivo nebude škodiť. V druhej sa zoberie malá skupina pacientov s veľmi zlou prognózou a sleduje sa, či sa dosiahne nejaké zlepšenie a tretia je oveľa väčší počet pacientov, ktorí majú určitý typ nádorového ochorenia – tu konkrétne je to rakovina obličky s metastatickou prognózou.

Tieto experimenty prebiehajú v USA a Nemecku a zdá sa, že táto tretia fáza bola natoľko úspešná, že ju bolo treba predĺžiť, pretože pacienti prežívajú oveľa dlhšie ako sa pôvodne predpokladalo.

To znie dobre.

„Tieto pokusy majú veľmi prísny režim. Keď sa vyhlásia, potom povedzme rok trvá, kým sa robí nábor pacientov podľa špecifických charakteristík, a keď sa títo pacienti do určitého počtu nazbierajú – zo štatistických dôvodov – tak vtedy sa odštartuje klinický pokus, ktorý prebieha určité obdobie a nie je možné naberať ďalších pacientov.“

Nestane sa však niekedy, že liečba je natoľko úspešná, že sa klinické testy prerušia a rovno sa začne liek podávať pacientom?

„Experimentálne a za splnenia určitých etických princípov.“

Aká je vaša úloha v tomto procese?

„Vedecká. Aj keď sa vždy pozeráme k aplikáciám. Pôsobím v oblasti základného výskumu a zmyslom našej práce je pochopiť, prečo nádorové bunky CA IX produkujú a prečo sa v nich vyskytuje.

Som hrdá, že tu na Slovensku, v našom tíme sa podarilo podať dva najdôležitejšie dôkazy o funkcii tejto bielkoviny v nádorových bunkách, na ktorých stavajú zahraničné tímy.“

Aké?

„Prvá úloha je kontrola acidobázickej rovnováhy, ktorá je v nádorových bunkáchj narušená, čo súvisí s prepnutím bunky na iný metabolizmus a zvýšenou produkciou kyseliny mliečnej. Okrem toho však pri striedaní hypoxie s okysličením produkuje veľa reakcií aj kysličník uhličitý. Tu nastupuje CA IX: kysličník uhličitý prechádza z bunky von, tam sa stretáva s kyselinou mliečnou a akumuluje sa v blízkosti buniek – nedokonalé cievy nedokážu ani odvádzať splodiny metabolizmu.

Okolo buniek vzniká veľmi kyslé prostredie a úlohou karbonickej anhydrázy IX je pomáhať pri spracovnaí kyslých produktov v okolí buniek a ešte viac okysľovať ich vonkajšie prostredie. Pretože ony potom lepšie prechádzajú cez nádorovú masu a tvoria metastázy.

Druhá úloha je v pohyblivosti nádorových buniek. Pomáha v prenikaní a v tom, aby nádorové bunky unikli z prostredia hypoxie a vytvorili metastázy.“

A to sa dá využiť?

„Ako terč na funkčnú liečbu. Môžeme použiť nielen protilátky, ktoré zablokujú biologické efekty, ale aj inhibítory, ktoré zalepia aktívne miesta enzýmu a zabránia mu fungovať.

Ten nemôže pomáhať nádorovej bunke vyrovnať sa s disproporciou v kyslosti či pomáhať jej v pohyblivosti. Na tom sú už dnes postavené veľké medzinárodné projekty, ktoré skúmajú možnosti liečby.“

Nádorové buky nielenže dokážu prežiť v zlom prostredí, ale ešte si okolo seba aj urobia neporiadok. A aj v tom dokážu žiť. Ako je možné, že my sme vôbec dodnes prežili?

„Nádorové bunky sú možno natoľko sebecké, že nemôžu hneď zničiť svojho hostiteľa. Neprežili by dlho. Evolučné mechanizmy asi preferovali situáciu, v ktorej bola rovnováha medzi nositeľom ochorenia a ochorením samotným.

Nie každý je však rovnako vnímavý na všetky typy nádorových ochorení a nádorových ochorení je veľké množstvo. Nebezpečenstvo číha na ďalšom kroku, a napriek tomu tu sme a prežili sme.“

Vieme, ako a kedy nádory vznikli?

„Asi tu boli vždy. Nakoniec už u múmií sa našli znaky nádorových ochorení. Len problém bol v nedostatočnej diagnostike a väčšinou sa choroba zistila, až keď nebolo možné proti nej zasiahnuť. Iste, štatistiky ukazujú nárast počtu nádorových ochorení, ale je to aj v tom, že diagnostika je dnes lepšia.“

piano-veda.jpg

Liek možno o dva roky

Vy robíte základný výskum, no aplikovaný výskum už niekto iný. Nemrzí vás to trochu?

„My skúmame proces nádorovej premeny v štádiu buniek, vkladáme do nich gény, sledujeme mutácie a využívama aj zvieracie modely. Vieme vytvoriť nádory, zisťovať, ako ich liečiť a liečbu vylepšovať. Samozrejme, na klinické pokusy sú už iní experti.

Takže mrzí nás to aj nemrzí. Vieme si predstaviť, že by sa klinické pokusy dali urobiť aj na Slovensku a vedeli by sme nájsť odborníkov, ktorí by to vedeli. Ale je to veľmi drahá záležitosť. Takýto klinický pokus musí mať sponzora v podobe silnej farmaceutickej firmy, aby pokusy prebehli so všetkými atribútmi, ktoré by mali mať.

Ale sme šťastní, že náš základný výskum má zmysluplný výstup a neostáva iba v štádiu snahy o pochopenie principiálnych zákonitostí – čo je však tiež nesmierne dôležité. A sme tiež veľmi radi, že klinické pokusy prebiehajú pod gesciou firmy, ktorá je v tejto oblasti expertom.“

Tu sa robil základný výskum, tu sú odborníci, ktorí veciam rozumejú. Nebolo by aj pre tú firmu výhodnejšie robiť klinické testy na Slovensku?

„Tak to asi nie je. Oveľa jednoduchšie je pokračovať v klinických pokusoch, keď máte etablované pracovisko, ktoré má celú infraštuktúru. Ale na nás praktici nezanevreli a vedia, že poznatky o CA IX sa zrodili tu – a my stále pracujeme ako konzultanti firiem, ktoré majú v portfóliu CA IX.“

Povedali ste, že klinické testy sú veľmi drahé. Ako veľmi drahé?

„Konkrétnu sumu si netrúfam povedať.“

Rádovo. Desiatky? Stovky miliónov eur?

„Určite v desiatkach miliónov eur.“

Váš základný výskum pokračoval až do klinických testov. Ako blízko sme k lieku?

„Už nie veľmi ďaleko. Povedzme rok, dva. Musí prebehnúť štvrtá fáza, v rámci ktorej sa možno budú dať robiť nejaké ďalšie experimentálne liečby.

U pacientov s nádormi obličiek to bude dostupná liečba, ale samozrejme nevieme povedať, ako veľmi dostupná. Určite sa bude aplikovať na pracoviskách, kde sa prebiehali klinické pokusy a v zahraničí a až neskôr príde k nám.“

Takže napríklad o päť rokov bude mať niekto obličkový, hypoxický nádor a lekár mu predpíše nový liek, ktorý mu prinajhoršom predĺži život. Môžeme povedať, že bude žiť vďaka slovenským vedcom?

„Ja dúfam, že áno. Pretože sme podstatnou mierou prispeli k tomu, aby sa význam CA IX pochopil u nádorových buniek. A aby sa jeho výskum rozvinul do takej miery, že si ho všimli aj praktické sféry.“

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  2. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  6. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  7. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  9. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  10. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  1. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  2. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  3. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  4. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  5. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  6. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  7. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  8. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  9. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  10. Poslanci dnes dali jasne najavo, že plot na námestí nechcú
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 7 402
  2. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 6 717
  3. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 141
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 5 866
  5. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 5 723
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 687
  7. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 4 593
  8. 5 krokov k vlastnému bývaniu 4 396
  9. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 2 957
  10. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 2 938

Téma: Naši najšikovnejší vedci


Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Ešteže hokejisti z NHL našim na MS držia palce (Schutzov týždeň)

Počuli ste niekedy o inom parlamente v EÚ alebo na svete, kde sa ručne otvárajú listové zásielky ústavných činiteľov?

SVET

Trump: Myslel som si, že byť prezidentom bude ľahšie

Americký prezident pre Reuters bilancoval sto dní v úrade.

Neprehliadnite tiež

Na Marse by ľudia mohli bývať v domčekoch z červených tehál

Inžinieri našli spôsob, ako z červenej pôdy Marsu vyrábať odolné tehly.

Dnes nie miláčik, som mŕtva. Keď sa vážky nechcú páriť, predstierajú smrť

Aeshna juncea sa v čase kladenia vajíčok musia brániť pred otravnými samčekmi.

TECH_FM

Húsenicu naučili žrať plast, môže to priniesť revolúciu

Vedci náhodou našli húsenicu, ktorá sa dokáže živiť polyetylénom.

McAfee uvedie na trh bezpečný mobil, má špeciálnu výbavu

Cvak a mobilná sieť je mimo, cvak pre fyzické odpojenie GPS, cvak pre prerušenie napájania - to všetko umožní ovládací panel s vypínačmi.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop