Ozónová diera vznikla aj nad Arktídou

Za nízkou hladinou ozónu v stratosfére môže najmä výnimočne chladná zima. Freóny majú na to stále menší vplyv.

Nad južným pólom je ozónová diera každoročne, na severe je prvýkrát.(Zdroj: SITA/AP)

BRATISLAVA. Ozónová diera je problémom Antarktídy, kde ju vedci pozorujú každoročne. Na severnej pologuli sa neukázala. Až doteraz.

O diere päťkrát väčšej ako je rozloha Nemecka informoval časopis Nature. „Chemická deštrukcia ozónu nad Arktídou bola v roku 2011 prvýkrát od začiatku pozorovaní porovnateľná s ozónovou dierou nad Antarktídou,“ napísali vedci z Kalifornie, čo výskum vykonali.

Výnimočná zima

Dôvodom je podľa nich výnimočne studená zima. Teploty síce neprepisovali rekordy, no chlad trval niekoľko mesiacov vkuse.

V chladnejšom prostredí sú aktívnejšie chlórové chemikálie, ktoré rozkladajú ozón v stratosfére, najaktívnejšie.

Spolu s miznúcou ozónovou vrstvou sa stráca aj bariéra pred ultrafialovými lúčmi, ktoré na zem dopadajú z vesmíru. A tie u ľudí spôsobujú napríklad rakovinu kože.

„Úbytok ozónu začal v januári, koncom februára a v marci sa zrýchlil,“ uviedli vedci. Na jar to teda na vlastnej koži pocítili obyvatelia Grónska, časti Ruska a Mongolska, nad ktorými sa v apríli diera objavila asi na dva týždne.

Zvýšené hladiny ultrafialového žiarenia potvrdili aj merania zo severu Ruska. Vedci však hovoria, že zatiaľ nie je dôvod na väčšie obavy.

Môže spôsobiť rakovinu

Diera sa pomerne rýchlo hýbala a nepôsobila tak dlhšie na ľudí na jednom mieste. Horšie by to mohlo dopadnúť, keby zasiahla hustejšie obývané oblasti.

Za vznikom tejto ozónovej diery je zrejme príroda, no istý podiel pri vzniku podobných dier má aj človek. Aj keď sme začiatkom 90. rokov zastavili vypúšťanie freónov, ktoré ničili ozón, tie ešte stále ostali v stratosfére. Postupne sa rozložia, no je to otázka desaťročí.

Diera sa môže vrátiť

Aj keď doteraz vedci ozónovú dieru pozorovali dlhodobo len v Antarktíde, môže sa vrátiť aj na severnú pologuľu.

Vedci upozorňujú na merania teploty v Arktíde za posledné desaťročie – štyri roky patrili medzi najteplejšie, no zároveň štyri medzi najchladnejšie. Ďalšia studená zima tak môže znamenať ďalšiu ozónovú dieru na jar.

ico

Menej ozónu zmerali aj na Slovensku

Freóny stále prispievajú k vzniku ozónovej diery, ale zmení sa to, hovorí MIROSLAV CHMELÍK zo SHMÚ.

Čo ukazujú výsledky, podľa ktorých bola na severnej pologuli prvýkrát ozónová diera?

„Išlo o rekordné hodnoty, ktoré vyvolala najma nízka teplota stratosféry nad Arktídou. Podobna nízka teplota tam nebola od roku 1997. Meraniami sa zistilo, že diera bola svojou veľkosťou podobná tej, ktorú zaznamenávame nad Antarktídou, jej trvanie však bolo podstatne kratšie.“

Akú úlohu v tomto zohrávajú freóny, ktoré sa v tejto súvislosti spomínajú najčastejšie?

„Freóny už nevypúšťame, ale stále ich je v stratosfére dosť na to, aby vedeli ovplyvniť hladinu ozónu. Modely ukazujú, že do polovice tohto storočia by už ozónová vrstva nemala byť nimi ovplyvňovaná “

Ozónovú dieru objavili v marci a v apríli. Namerali ste aj na Slovensku nižšie hodnoty, ako je bežné?

„Samozrejme, aj my sme namerali poklesy, tú zákony fyziky atmosféry nepustia, neboli to však extrémne hodnoty. Rovnaké alebo nižšie sme namerali aj v predošlých rokoch. Slnko bolo na jar ešte pomerne nízko, takže sme nenamerali ani extrémne vysoké hodnoty potenciálne nebezpečného ultrafialového žiarenia.“

Je nízka hladina ozónu pre ľudí nebezpečná?

„Nebezpečné je ultrafialové žiarenie, ktoré je ozónom pohlcované. Oveľa dôležitejšie je to, pod akým uhlom prechádzajú slnečné lúče cez ozónovú vrstvu. Ultrafialové žiarenie výrazne pohlcuje aj oblačnosť a zákal.“

Hrozí, že ozónová diera zasiahne aj Slovensko?

„Nie, ozónová diera je jav, ktorý vzniká po skončení polárnej noci najmä nad Antarktídou. Tohtoročná jar ukázala, že podobné poklesy môžu za určitých fyzikálnych podmienok nastať aj nad Arktídou.“

Matúš Krčmárik

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Čo majú študovať naše deti, aby si v budúcnosti našli prácu?
  2. Vzťah k seniorom chce zmeniť výzvou
  3. Bangkok, Phuket, pláže, chrámy: Za 13 dní to naj z Thajska
  4. Brzdia vás technické výpadky vo výrobe?
  5. Pracoval som v mekáči a vydržal tri dni. Hranolky sú prekliatie
  6. Mobil banking VÚB opäť bližšie k najlepšej bankovej aplikácii
  7. Objavte novinku s duálnym účinkom proti starnutiu pleti
  8. Na čo dbať pri výbere nehnuteľnosti? Tu je niekoľko rád
  9. Tip na výlet: Prechádzka tokajskými vinicami a biele tigre
  10. First moment za skvelú cenu: Neapol, Capri, Pompeje, Ischia
  1. Problém s darčekom? 10 perfektných tipov na Vianočné darčeky!
  2. Slovensko bude vo svete reprezentovať projekt Zachráň včely
  3. Vzťah k seniorom chce zmeniť výzvou
  4. Bangkok, Phuket, pláže, chrámy: Za 13 dní to naj z Thajska
  5. Moderný hotel, kde sa cítite ako doma
  6. Vedecká rada k 80. výročiu SvF STU v Bratislave
  7. Stavebná fakulta STU má učebňu na 3D tlač a virtuálnu realitu
  8. Brzdia vás technické výpadky vo výrobe?
  9. Hovoriaci systém priblíži zrakovo znevýhodneným expozíciu múzea
  10. Slovensko spieva koledy
  1. Pracoval som v mekáči a vydržal tri dni. Hranolky sú prekliatie 60 080
  2. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 16 424
  3. First moment za skvelú cenu: Neapol, Capri, Pompeje, Ischia 10 946
  4. Takto vyzerá miesto, odkiaľ k nám putuje slovenské hovädzie 9 923
  5. Tip na výlet: Prechádzka tokajskými vinicami a biele tigre 9 066
  6. Slováci sa pripravujú o stovky až tisícky eur 5 791
  7. Bangkok, Phuket, pláže, chrámy: Za 13 dní to naj z Thajska 4 402
  8. Geológ: recykláciu umelého kopca v Slnečniciach sledujeme denne 4 089
  9. Kartou míňame viac. Čo by obchodníci mali vedieť o zákazníkoch 3 892
  10. Nový cestovný poriadok ŽSR z vášho regiónu v denníku SME 3 647