SME

Klíma nám pripraví ešte nemilé prekvapenia

Tuvalu sa potápa. Ak sa splnia predpovede klimatológov, miniatúrny ostrovný štát v Pacifiku sa stratí v priebehu najbližších 50 rokov.

Tuvalu, to je deväť koralových atolov v Pacifiku, s rozlohou 26 kilometrov štvorcových. Jeho vláda už uzatvorila s Novým Zélandom prvú dohodu v dejinách ľudstva na úplnú evakuáciu štátu – ak sa hladina oceánu nebezpečne zodvihne, všetci obyvatelia sa vysťahujú. Takýto scenár je už dávno veľmi pravdepodobný, lebo i keď ostrovy vystupujú nad povrch oceánu o 2-5 metrov, pri vyššej úrovni hladiny ich zničia búrky a vlny. Hoci nik určite nevie, či a o koľko sa úroveň mora zodvihne, veľa klimatológov sa zhoduje na tom, že pri pesimistickom variante môže voda stúpnuť dokonca o meter. A vtedy bude zánik Tuvalu neodvratný. To sú len niektoré z dôsledkov globálneho otepľovania – rýchlej zmeny klímy na Zemi, ktorej sme svedkami. Dnes si vedci, politici a ekológovia lámu hlavu nad tým, či je globálne otepľovanie nevyhnutné a ako mu možno zabrániť.

SkryťVypnúť reklamu

Nápady baróna F., alebo obsesie fyzikov

Vedci predpovedali globálne otepľovanie oveľa skôr, ako sa začalo. Viac než 150 rokov sa to však považovalo za bláznivú vedeckú hypotézu, nepotvrdenú faktami a príliš nepravdepodobnú na to, aby mohla byť pravdivá.

Na myšlienku, že povrch Zeme môže ohrievať tenká vrstva atmosféry (tento jav sa dnes nazýva skleníkový efekt), prišiel barón Jean Baptiste Fourier (1768-1830), známy francúzsky fyzik a matematik. Napísal knihu o šírení tepla, v ktorej sa tento jav pokúšal objasniť matematickými vzťahmi. Atmosféra Zeme, tvrdil Fourier, obsahuje špeciálny faktor, ktorý pôsobí ako strecha skleníka (to on prvý použil takéto porovnanie). Táto „strecha“ prepúšťa teplo len z jednej strany a tým zvyšuje teplotu na povrchu planéty.

SkryťVypnúť reklamu

Čo môže byť tým tajomným „teplotným faktorom“, objavil írsky chemik a fyzik John Tyndall (1820-1893). Tyndall pozoroval, že čistý kyslík, vodík či dusík sú takmer celkom „priepustné“ pre teplo – nezabraňujú jeho prenikaniu. Naproti tomu zložitejšie plyny, ako vodná para či ozón, dokonca v neveľkých množstvách pohlcujú teplo veľmi silno.

Tyndall, ktorý sa zaoberal aj skúmaním vzniku a presunu ľadovcov, sa domnieval, že jeho objav má veľký význam pre meteorológiu. Obsah plynov v atmosfére musí mať vplyv na teplotu, uvažoval, a najdôležitejšou z tých „skleníkových“ substancií je vodná para. Odvolával sa pritom na všeobecnú skúsenosť – všetci vieme, že oblačné noci sú zvyčajne teplejšie (väčšiu časť oblakov tvorí vodná para).

Na to, že dokonca zdanlivo neveľké zmeny koncentrácie plynov v atmosfére môžu mať vážne dôsledky pre klímu, prišiel švédsky chemik, nositeľ Nobelovej ceny, Svante Arrhenius (1859-1927), ktorého fascinovala genéza veľkých zaľadnení tvarujúcich povrch obrovských oblastí Zeme. Vďaka geologickým výskumom sa vedelo, že ľadovce pokrývali väčšiu časť Európy a Severnej Ameriky – a to ešte celkom nedávno, pretože posledné zaľadnenie sa skončilo asi pred 10-tisíc rokmi. Arrhenius uvažoval, že zaľadnenia sa periodicky vracajú, okrem iného v dôsledku zmeny morských prúdov, vulkanickej aktivity a radu iných udalostí, na ktoré ľudia nemajú vplyv. Domnieval sa, že onedlho môže prísť ďalšie zaľadnenie.

SkryťVypnúť reklamu

Mal však nápad. Vypočítal, že spálenie veľkého množstva fosílnych palív, ako ropa či uhlie, spôsobí zdvojnásobenie koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére, čo zvýši priemernú teplotu Zeme dokonca o 8oC. Týmto spôsobom planéta zostane zohriata a európska civilizácia bude zachránená.

Čo ovplyvňuje klímu

Mechanizmy ovplyvňujúce klímu sú komplikovanejšie, ako si predstavoval Arrhenius. Vo výpočtoch sa však veľmi nepomýlil. Dnes vedci predpovedajú, že zdvojnásobenie koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére by spôsobilo vzrast priemernej teploty zemského povrchu dokonca o 6oC. To, čím sa líšia od Arrheniusa, je odhad dôsledkov tej zmeny.

Arrhenius, možno preto, že žil vo Švédsku, sa domnieval, že zohriatie atmosféry prinesie priaznivé efekty. „Vďaka vplyvu zvýšenej koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére“ – písal v roku 1908 – „môžeme dúfať, že v budúcnosti sa budeme tešiť z lepšej a stabilnejšej klímy, najmä pokiaľ ide o chladnejšie oblasti Zeme. Úroda obilia bude bohatšia, na prospech rýchlo sa rozrastajúceho ľudstva.“

SkryťVypnúť reklamu

V nasledujúcich desaťročiach sa však skôr na problém zabudlo, alebo sa jeho existencia popierala. Zatiaľ koncentrácia oxidu uhličitého a iných plynov v atmosfére rástla. Hlavným vinníkom bol priemysel, ktorý spotrebúval čoraz viac uhlia.

V polovici 19. storočia v Anglicku a Spojených štátoch začalo uhlie poskytovať viac energie ako drevo. V polovici 20. storočia sa najdôležitejším zdrojom energie stala ropa.

Hoci po celý čas rástla spotreba uhlia a plynu a od 50. rokov sa stávali čoraz populárnejšími atómové elektrárne, ropa bola a je pre svetové hospodárstvo taká dôležitá ako krv pre človeka. To ona poháňa všetky civilizačné vynálezy epochy priemyslu, ktoré tvoria základ nášho blahobytu. Spaľovanie ropy však neodvolateľne spôsobuje rast koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére. Od roku 1750 ho pribudlo takmer 40 percent.

SkryťVypnúť reklamu

Dôsledky priemyselných emisií dodatočne umocňuje lúpežné vyrubovanie lesov pohlcujúcich z atmosféry oxid uhličitý.

Aj drobné teplotné zmeny sú zásadné

Treba si uvedomiť, že skleníkový efekt ovplyvňoval Zem takmer „od nepamäti“. Bez neho by na našej planéte neexistoval život, ak by sa aj rozvinuli nejaké jeho formy, určite by nepripomínali tie, na ktoré sme dnes zvyknutí. Vedci sa domnievajú, že teplo, ktoré zadržuje atmosféra, zvyšuje priemernú teplotu na zemskom povrchu asi o 30 oC (priemer je okolo 14 oC). Bez ochrannej pokrývky atmosféry by naša planéta teda pripomínala Mars, večne pokrytý ľadom.

Podobne ako skleníkové rastliny, sú aj ekosystémy citlivé dokonca na zdanlivo drobné teplotné zmeny. V celom 20. storočí vzrástla priemerná teplota približne o 0,6 stupňa. Zdá sa, že je to málo? Avšak pravdepodobne práve tomuto teplotnému rastu vďačíme za rozširovanie sa púští v Afrike, Ázii, častému suchu, hurikánom a hynutiu stoviek kilometrov koralových útesov.

SkryťVypnúť reklamu

Rast priemernej teploty nie je, samozrejme, lineárny. Závisí od množstva rozličných faktorov – takých, ako napríklad zmeny morských prúdov či sopečných erupcií. Keď v roku 1991 začal chŕliť lávu na Filipínach vulkán Pinatubo, vyvrhol do atmosféry milióny ton prachu, ktorý čiastočne zatienil Zem pred slnečným žiarením. Priemerná ročná teplota v tom čase klesala pod priemer (veľa vedcov to pochopilo ako dôkaz toho, že na klímu možno vplývať veľmi ľahko). Výbuch indonézskeho vulkánu Tambora v roku 1815 spôsobil výrazné ochladenie – Európania a Američania nazvali nasledujúci rok 1816 „rokom bez leta“.

Vo všeobecnosti každý rok je v znamení ďalšieho rastu teploty. Svetová meteorologická organizácia oznámila, že priemerná teplota Zeme dosiahla v roku 2001 až 14,42oC (takmer o 0,5 viac, ako je priemer pre 20. storočie). Teplejšie bolo len v roku 1998, ale vtedy k tomu prispel efekt El Niňo vyznačujúci sa v niektorých letách špecifickou cirkuláciou ovzdušia a morských prúdov v Pacifiku. Pravdepodobne vďaka El Niňu priemerná teplota v roku 1998 dosiahla 14,57 oC.

SkryťVypnúť reklamu

Sucho, tropické choroby, hurikány

Oteplenie spôsobí presun klimatických pásiem smerom na sever. Čo to znamená? Pre krajiny ležiace v oblasti rovníkového pásma (najmä ázijské a africké) rozšírenie púští. Oveľa suchšia bude južná Európa.

Oteplenie spôsobí, že veľa citlivých ekosystémov zanikne. Stačilo zvýšenie teploty oceánu o zlomok stupňa, aby koncom 20. storočia začali masívne hynúť koralové útesy. Tam, kde sa rozvíjal podmorský život, zostane len veľký vápencový cintorín.

Vyššie teploty budú priať tropickým chorobám, ktoré sa pravdepodobne – spolu so zvieratami z teplejších geografických pásiem – začnú objavovať na severe. Veľa klimatológov sa domnieva, že spolu so stúpajúcou priemernou teplotou budú okolie rovníka čoraz častejšie postihovať tropické cyklóny. Oteplenie klímy tiež pravdepodobne zvýrazní efekty El Niňo v Pacifiku – suchá a búrky ním vyvolané budú intenzívnejšie.

SkryťVypnúť reklamu

Máme to ako v zálohe

Dá sa otepleniu zabrániť? Skôr nie, pretože oceány (ktoré pokrývajú dve tretiny povrchu Zeme) veľmi pomaly akumulujú teplo a veľmi pomaly ho odovzdávajú. Dokonca radikálne zníženie množstva produkovaných plynov do atmosféry prinesie efekty až o mnoho rokov. Neznamená to však, že klíma nám nepripraví ešte prekvapenia, pretože modely zmien, ktorými disponujú vedci, dlho zostanú nedokonalé. Môže sa teda stať, že, ako napríklad predpovedá Stefan Rahmstorf z Potsdam Institute for Climate Impact Research, topenie ľadovej čiapky na póloch spôsobí zmeny cirkulácie vôd v Atlantiku, dôsledkom čoho zoslabne teplý Golfský prúd, ktorý dnes spôsobuje, že Európa je priemerne o 10 oC teplejšia ako iné oblasti nachádzajúce sa v tej istej zemepisnej šírke. Vtedy by nás namiesto oteplenia čakalo ochladenie.

SkryťVypnúť reklamu

Tak či onak je teda viac než pravdepodobné, že sa ešte za nášho života dočkáme náhlych zmien klímy.

 

Autor: MACIEJ SADOWSKI (autor je poľský klimatológ) Gazeta Wyborcza, krátenéPreklad: Pavel Matejovič

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračná fotografia.

Skúmali 40-tisíc ľudí.


a 1 ďalší
Reálna tvar muža a jeho deformovaná tvár, tak ako ju videl pacient so vzácnou poruchou zrakového systému.

Viktor Sharrah si myslel, že sa zbláznil.


Ilustračná fotografia.

Vaše telo sa ochladzuje, nie zohrieva - a vy to necítite.


a 1 ďalší
Ilustračné foto.

Nález baktérie vedci označili za mimoriadne vzácny objav.


TASR

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  7. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 706
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 16 598
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 533
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 811
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 013
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 9 968
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 641
  8. McDonald's reštaurácia Košice Jazero ukončuje svoju prevádzku 6 505
SkryťZatvoriť reklamu