Klíma nám pripraví ešte nemilé prekvapenia

Tuvalu sa potápa. Ak sa splnia predpovede klimatológov, miniatúrny ostrovný štát v Pacifiku sa stratí v priebehu najbližších 50 rokov.

Tuvalu, to je deväť koralových atolov v Pacifiku, s rozlohou 26 kilometrov štvorcových. Jeho vláda už uzatvorila s Novým Zélandom prvú dohodu v dejinách ľudstva na úplnú evakuáciu štátu – ak sa hladina oceánu nebezpečne zodvihne, všetci obyvatelia sa vysťahujú. Takýto scenár je už dávno veľmi pravdepodobný, lebo i keď ostrovy vystupujú nad povrch oceánu o 2-5 metrov, pri vyššej úrovni hladiny ich zničia búrky a vlny. Hoci nik určite nevie, či a o koľko sa úroveň mora zodvihne, veľa klimatológov sa zhoduje na tom, že pri pesimistickom variante môže voda stúpnuť dokonca o meter. A vtedy bude zánik Tuvalu neodvratný. To sú len niektoré z dôsledkov globálneho otepľovania – rýchlej zmeny klímy na Zemi, ktorej sme svedkami. Dnes si vedci, politici a ekológovia lámu hlavu nad tým, či je globálne otepľovanie nevyhnutné a ako mu možno zabrániť.

Nápady baróna F., alebo obsesie fyzikov

Vedci predpovedali globálne otepľovanie oveľa skôr, ako sa začalo. Viac než 150 rokov sa to však považovalo za bláznivú vedeckú hypotézu, nepotvrdenú faktami a príliš nepravdepodobnú na to, aby mohla byť pravdivá.

Na myšlienku, že povrch Zeme môže ohrievať tenká vrstva atmosféry (tento jav sa dnes nazýva skleníkový efekt), prišiel barón Jean Baptiste Fourier (1768-1830), známy francúzsky fyzik a matematik. Napísal knihu o šírení tepla, v ktorej sa tento jav pokúšal objasniť matematickými vzťahmi. Atmosféra Zeme, tvrdil Fourier, obsahuje špeciálny faktor, ktorý pôsobí ako strecha skleníka (to on prvý použil takéto porovnanie). Táto „strecha“ prepúšťa teplo len z jednej strany a tým zvyšuje teplotu na povrchu planéty.

Čo môže byť tým tajomným „teplotným faktorom“, objavil írsky chemik a fyzik John Tyndall (1820-1893). Tyndall pozoroval, že čistý kyslík, vodík či dusík sú takmer celkom „priepustné“ pre teplo – nezabraňujú jeho prenikaniu. Naproti tomu zložitejšie plyny, ako vodná para či ozón, dokonca v neveľkých množstvách pohlcujú teplo veľmi silno.

Tyndall, ktorý sa zaoberal aj skúmaním vzniku a presunu ľadovcov, sa domnieval, že jeho objav má veľký význam pre meteorológiu. Obsah plynov v atmosfére musí mať vplyv na teplotu, uvažoval, a najdôležitejšou z tých „skleníkových“ substancií je vodná para. Odvolával sa pritom na všeobecnú skúsenosť – všetci vieme, že oblačné noci sú zvyčajne teplejšie (väčšiu časť oblakov tvorí vodná para).

Na to, že dokonca zdanlivo neveľké zmeny koncentrácie plynov v atmosfére môžu mať vážne dôsledky pre klímu, prišiel švédsky chemik, nositeľ Nobelovej ceny, Svante Arrhenius (1859-1927), ktorého fascinovala genéza veľkých zaľadnení tvarujúcich povrch obrovských oblastí Zeme. Vďaka geologickým výskumom sa vedelo, že ľadovce pokrývali väčšiu časť Európy a Severnej Ameriky – a to ešte celkom nedávno, pretože posledné zaľadnenie sa skončilo asi pred 10-tisíc rokmi. Arrhenius uvažoval, že zaľadnenia sa periodicky vracajú, okrem iného v dôsledku zmeny morských prúdov, vulkanickej aktivity a radu iných udalostí, na ktoré ľudia nemajú vplyv. Domnieval sa, že onedlho môže prísť ďalšie zaľadnenie.

Mal však nápad. Vypočítal, že spálenie veľkého množstva fosílnych palív, ako ropa či uhlie, spôsobí zdvojnásobenie koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére, čo zvýši priemernú teplotu Zeme dokonca o 8oC. Týmto spôsobom planéta zostane zohriata a európska civilizácia bude zachránená.

Čo ovplyvňuje klímu

Mechanizmy ovplyvňujúce klímu sú komplikovanejšie, ako si predstavoval Arrhenius. Vo výpočtoch sa však veľmi nepomýlil. Dnes vedci predpovedajú, že zdvojnásobenie koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére by spôsobilo vzrast priemernej teploty zemského povrchu dokonca o 6oC. To, čím sa líšia od Arrheniusa, je odhad dôsledkov tej zmeny.

Arrhenius, možno preto, že žil vo Švédsku, sa domnieval, že zohriatie atmosféry prinesie priaznivé efekty. „Vďaka vplyvu zvýšenej koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére“ – písal v roku 1908 – „môžeme dúfať, že v budúcnosti sa budeme tešiť z lepšej a stabilnejšej klímy, najmä pokiaľ ide o chladnejšie oblasti Zeme. Úroda obilia bude bohatšia, na prospech rýchlo sa rozrastajúceho ľudstva.“

V nasledujúcich desaťročiach sa však skôr na problém zabudlo, alebo sa jeho existencia popierala. Zatiaľ koncentrácia oxidu uhličitého a iných plynov v atmosfére rástla. Hlavným vinníkom bol priemysel, ktorý spotrebúval čoraz viac uhlia.

V polovici 19. storočia v Anglicku a Spojených štátoch začalo uhlie poskytovať viac energie ako drevo. V polovici 20. storočia sa najdôležitejším zdrojom energie stala ropa.

Hoci po celý čas rástla spotreba uhlia a plynu a od 50. rokov sa stávali čoraz populárnejšími atómové elektrárne, ropa bola a je pre svetové hospodárstvo taká dôležitá ako krv pre človeka. To ona poháňa všetky civilizačné vynálezy epochy priemyslu, ktoré tvoria základ nášho blahobytu. Spaľovanie ropy však neodvolateľne spôsobuje rast koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére. Od roku 1750 ho pribudlo takmer 40 percent.

Dôsledky priemyselných emisií dodatočne umocňuje lúpežné vyrubovanie lesov pohlcujúcich z atmosféry oxid uhličitý.

Aj drobné teplotné zmeny sú zásadné

Treba si uvedomiť, že skleníkový efekt ovplyvňoval Zem takmer „od nepamäti“. Bez neho by na našej planéte neexistoval život, ak by sa aj rozvinuli nejaké jeho formy, určite by nepripomínali tie, na ktoré sme dnes zvyknutí. Vedci sa domnievajú, že teplo, ktoré zadržuje atmosféra, zvyšuje priemernú teplotu na zemskom povrchu asi o 30 oC (priemer je okolo 14 oC). Bez ochrannej pokrývky atmosféry by naša planéta teda pripomínala Mars, večne pokrytý ľadom.

Podobne ako skleníkové rastliny, sú aj ekosystémy citlivé dokonca na zdanlivo drobné teplotné zmeny. V celom 20. storočí vzrástla priemerná teplota približne o 0,6 stupňa. Zdá sa, že je to málo? Avšak pravdepodobne práve tomuto teplotnému rastu vďačíme za rozširovanie sa púští v Afrike, Ázii, častému suchu, hurikánom a hynutiu stoviek kilometrov koralových útesov.

Rast priemernej teploty nie je, samozrejme, lineárny. Závisí od množstva rozličných faktorov – takých, ako napríklad zmeny morských prúdov či sopečných erupcií. Keď v roku 1991 začal chŕliť lávu na Filipínach vulkán Pinatubo, vyvrhol do atmosféry milióny ton prachu, ktorý čiastočne zatienil Zem pred slnečným žiarením. Priemerná ročná teplota v tom čase klesala pod priemer (veľa vedcov to pochopilo ako dôkaz toho, že na klímu možno vplývať veľmi ľahko). Výbuch indonézskeho vulkánu Tambora v roku 1815 spôsobil výrazné ochladenie – Európania a Američania nazvali nasledujúci rok 1816 „rokom bez leta“.

Vo všeobecnosti každý rok je v znamení ďalšieho rastu teploty. Svetová meteorologická organizácia oznámila, že priemerná teplota Zeme dosiahla v roku 2001 až 14,42oC (takmer o 0,5 viac, ako je priemer pre 20. storočie). Teplejšie bolo len v roku 1998, ale vtedy k tomu prispel efekt El Niňo vyznačujúci sa v niektorých letách špecifickou cirkuláciou ovzdušia a morských prúdov v Pacifiku. Pravdepodobne vďaka El Niňu priemerná teplota v roku 1998 dosiahla 14,57 oC.

Sucho, tropické choroby, hurikány

Oteplenie spôsobí presun klimatických pásiem smerom na sever. Čo to znamená? Pre krajiny ležiace v oblasti rovníkového pásma (najmä ázijské a africké) rozšírenie púští. Oveľa suchšia bude južná Európa.

Oteplenie spôsobí, že veľa citlivých ekosystémov zanikne. Stačilo zvýšenie teploty oceánu o zlomok stupňa, aby koncom 20. storočia začali masívne hynúť koralové útesy. Tam, kde sa rozvíjal podmorský život, zostane len veľký vápencový cintorín.

Vyššie teploty budú priať tropickým chorobám, ktoré sa pravdepodobne – spolu so zvieratami z teplejších geografických pásiem – začnú objavovať na severe. Veľa klimatológov sa domnieva, že spolu so stúpajúcou priemernou teplotou budú okolie rovníka čoraz častejšie postihovať tropické cyklóny. Oteplenie klímy tiež pravdepodobne zvýrazní efekty El Niňo v Pacifiku – suchá a búrky ním vyvolané budú intenzívnejšie.

Máme to ako v zálohe

Dá sa otepleniu zabrániť? Skôr nie, pretože oceány (ktoré pokrývajú dve tretiny povrchu Zeme) veľmi pomaly akumulujú teplo a veľmi pomaly ho odovzdávajú. Dokonca radikálne zníženie množstva produkovaných plynov do atmosféry prinesie efekty až o mnoho rokov. Neznamená to však, že klíma nám nepripraví ešte prekvapenia, pretože modely zmien, ktorými disponujú vedci, dlho zostanú nedokonalé. Môže sa teda stať, že, ako napríklad predpovedá Stefan Rahmstorf z Potsdam Institute for Climate Impact Research, topenie ľadovej čiapky na póloch spôsobí zmeny cirkulácie vôd v Atlantiku, dôsledkom čoho zoslabne teplý Golfský prúd, ktorý dnes spôsobuje, že Európa je priemerne o 10 oC teplejšia ako iné oblasti nachádzajúce sa v tej istej zemepisnej šírke. Vtedy by nás namiesto oteplenia čakalo ochladenie.

Tak či onak je teda viac než pravdepodobné, že sa ešte za nášho života dočkáme náhlych zmien klímy.

 

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Z Petrohradu do Pekingu. Podpredsedníčka úradu zo Smeru spoznáva svet za štátne

Vitteková išla na kontrolnú cestu do Číny, hoci nie je inšpektorka.

KOMENTÁRE

Republika po slovensky sa menuje „súvec“

Neplatí, že naša spoločnosť je neprístupná k zmenám.

Neprehliadnite tiež

Na Kube sa o šimpanzy nestarajú v ZOO, majú ich doma

Galéria s prírastkami do svetových Zoologických záhrad.

Objavili prepojenie medzi autizmom u vnúčat a fajčením v tehotenstve

Deti mali vyššiu šancu prejavovať znaky autizmu, ak fajčila ich babka z matkinej strany.

Fotosyntézu spustili v umelej hmote, čistí vzduch a vyrába čistú energiu

Zariadenie zatiaľ vyskúšali len pri modrom svetelnom spektre.

Vypočítali, ako sa dá cestovať v čase, ale stroj postaviť nevedia

Nový výskum navrhuje matematický model, ktorý umožňuje cestovanie v čase.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 8 511
  2. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 8 290
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 360
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 7 359
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 037
  6. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 402
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 4 976
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 3 250
  9. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 084
  10. 5 krokov k vlastnému bývaniu 2 783

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop