CHICAGO, BRATISLAVA. Mohol to byť jeden z najväčších a najdôležitejších vedeckých príbehov tohto roka. Rozprávala by o konci jedného amerického superstroja, ktorý tesne predtým, ako ho definitívne (v septembri) vypnú, prinútil vedcov uvažovať o novej časticovej fyzike.
Objaviť mal totiž neznámu, exotickú časticu, ktorá nezapadala do štandardného modelu. Znamenalo by to, že ho treba odmietnuť alebo patrične prepracovať.
Spočiatku všetko naznačovalo, že sa tak naozaj stane. Začiatkom apríla vedci pracujúci na detektore CDF amerického protón-antiprotónového urýchľovača Tevatron zverejnili informáciu, že okolo energií 145 GeV možno uvideli zvláštnu anomáliu.
Tento exces naznačoval, že sa nejedná o slávny Higgsov bozón štandardného modelu, ale o čosi úplne iné. Navyše, nik presne nevedel, čo by to mohlo byť.
Žiadne odchýlky
Na prelome mája a júna sa po analýze ďalších údajov ešte zvýšila pravdepodobnosť, že sa v stopách po kolíziách naozaj čosi nachádza.
5-sigma, ktorá sa v časticovej fyzike považuje za objav, to síce stále nebola, no k tejto hranici sa výsledky z experimentu CDF priblížili. Čakalo sa však, čo na tieto zistenia povedia fyzici pracujúci na druhom detektore Tevatronu - D0.
Ich výsledky tím z CDF nepotešili. Ľudia z D0 žiadnu anomáliu nevideli.
„Bolo by pravdepodobne oveľa vzrušujúcejšie, keby to bolo inak," hovorí pre internetové vydanie magazínu Science Dmitri Denisov, hovorca experimentu D0. „Lenže naše údaje sú perfektne kompatibilné so štandardným modelom (časticovej fyziky). Nevidíme žiadne odchýlky."
Práve k úplnosti štandardného modelu chýba objav Higgsovho bozónu, populárnej častice, ktorá by mala vysvetľovať, prečo niektoré objekty vôbec nadobúdajú hmotnosť.
Iba dvakrát sa nezhodli
Ak by tím okolo D0 tiež uvidel neznámu časticu - podobne ako päť stoviek vedcov z CDF - bol by to silný argument pre fyziku za štandardným modelom.
Napríklad pre supersymetriu, ktorá sa pokúša vysvetliť aj zjavné fenomény ako baryónovú asymetriu (prevahu hmoty nad antihmotou), čo bežný štandardný model vysvetliť nedokáže.
Teraz to však vyzerá skôr na nejakú systematickú chybu v spracovaní údajov z CDF.
Tím z D0 pritom na svojej analýze pracoval zhruba dva mesiace a niekoľkokrát svoje výsledky overoval. „To je dôvodom, prečo to trvalo tak dlho," dodáva Denisov. „Inak by sme to mali za tri dni."
Pre časopis Nature pripustil, že ich výsledky nie sú práve dobrou správou pre detektor CDF. K nezhode medzi experimentmi CDF a D0 pritom za posledné desaťročie došlo v približne 500 publikovaných prácach iba dvakrát.
Teraz oba tímy plánujú vytvoriť spoločnú komisiu, ktorá by mala preskúmať a porovnať obe analýzy.
„Je to ťažký problém a nejaký čas potrvá, kým ho vyriešime," pripúšťa pre Nature Rob Roser, hovorca CDF.
