Máme dva nové chemické prvky

Periodická tabuľka má dva nové prvky. Po troch rokoch o tom rozhodla medzinárodná komisia vedcov.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - Lawrence Livermore National Laboratory)

MOSKVA, BRATISLAVA. Príroda sa občas ukrýva. Aby sme odhalili niektoré jej tajomstvá, musíme stavať veľké fyzikálne experimenty a následne tak trochu barbarsky rozbíjať jej stavebné kamene. Paradoxne práve takto dokážeme objaviť nové.

Ako pozostatok po zrážkach ľahších prvkov niekedy vzniknú ťažšie, dokonca aj také, aké sme dosiaľ nepoznali či sa v prírode bežne nevyskytujú. Napriek tomu si však zasluhujú označenie chemické prvky a patria do periodickej tabuľky.

Aspoň tej rozšírenej, ktorá obsahuje viac než 94 prvkov vyskytujúcich sa v prírode aj bez zásahov človeka.

Oficiálne sú

Teraz sa Medzinárodná únia čistej a aplikovanej chémie a Medzinárodná únia čistej a aplikovanej fyziky rozhodli do periodickej tabuľky prvkov zaradiť dva nové: prvky s protónovými číslami 114 a 116.

Tri roky skúmala pracovná skupina, či si tieto chemické prvky zaradenie zaslúžia. Keďže splnili všetky oficiálne kritéria, vedci vyhlásili, že ich môžeme považovať za „existujúce" a dosiaľ „najťažšie".

Objav prvku 114 ohlásilo niekoľko tímov už v roku 1999. Komisia však rozhodla, že presvedčivo sa ich podarilo vytvoriť až v rokoch 2004 a 2006. Podobne ako v prípade prvku 116 išlo o spoluprácu vedcov zo Spojeného ústavu jadrových výskumov v ruskej Dubne a kalifornského Národného laboratória Lawrenca Livermora.

Prvok 116 vtedy vznikol po bombardovaní curia (protónové číslo 96) jadrami vápnika (protónové číslo 20). Na veľmi krátky čas vznikol prvok s protónovým číslom 116, ktorý sa rozpadol na prvok 114.

Prvok 114 vytvorili vedci podľa magazínu New Scientist aj priamo, keď jadrá vápnika narazili do plutóniových (protónové číslo 94) terčíkov. 114 sa rozpadol asi po polovici sekundy na transurán kopernikium s protónovým číslom 112. Ten sa do periodickej tabuľky dostal len pred dvomi rokmi.

Bez mena

Vlastnosti nových prvkov zatiaľ nepoznáme, stabilné sú totiž príliš krátko. Zaujímavejšie však zrejme je, že prvky 114 a 116 nemajú ani svoje mená.

Známe sú len niektoré návrhy: napríklad flerovium po sovietskom jadrovom fyzikovi Gergijovi Flerovi, prípadne moskovium po ruskom hlavnom meste.

„Po tieto dni je trendom pomenovať prvky po veľkých vedcoch," povedal pre britský denník Guardian Sam Kean, ktorý o periodickej tabuľke prvkov napísal popularizačnú knihu. „Druhým trendom je pomenovať prvky po miestach a mestách, niečo ako akt chemického patriotizmu."

Pracovná skupina vedcov tiež skúmala, či do periodickej tabuľky zaradiť prvky s protónovými číslami 113, 115 a 118. Ukázalo sa, že dôkazy o ich existencii nie sú dostatočne presvedčivé.

Napriek tomu „existencia" dvoch nových prvkov podporuje hypotézu hovoriacu o akomsi ostrovčeku stability, ktorý by sa podľa niektorých predpovedí mohol ukrývať blízko.

Paul Karol z Univerzity Carnegie Mellon pre New Scientist tvrdí, že by sa mohol nachádzať niekde okolo prvkov so 120 alebo 126 protónmi.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  2. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  3. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  4. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  5. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  6. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  7. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  8. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  9. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  10. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  1. Malé knedličky, veľké dojmy
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  5. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  6. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  7. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  8. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  9. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  10. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 639
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 637
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 582
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 6 602
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 149
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 4 813
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 867
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 267
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 965
  10. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 2 558

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Chaos okolo cien elektriny pokračuje. Koľko vlastne zaplatíte po novom?

Začiatkom roka v niektorých prípadoch stúpli ceny za elektrinu neúmerne. Po politickom tlaku preto z postu šéfa regulátora odstúpil Jozef Holjenčík.

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov, kriminality.

Neprehliadnite tiež

Lieči sklerózu multiplex: Pacienti sa niekedy uchyľujú až k nebezpečným alternatívam

Liečba na mieru sa postupne stáva medicínskym trendom, tvrdí pre SME slovenský lekár a neurovedec Tomáš Kalinčík.

Google pomôže veľkým webom moderovať diskusie

Moderátori nebudú musieť čítať tisíce príspevkov. Na problémové texty ich upozorní počítačový automat.

Ako dávni migranti zmenili Európsku DNA? Prišli len muži a kone

Tretia hlavná migračná vlna zanechala stopu v Európanoch až dodnes.

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva robia špičkovú vedu

Päť ústavov Slovenskej akadémie vied vytvára výskum, ktorý nestojí na pevných základoch, tvrdia výsledky nezávislého auditu.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop