SME

Máme dva nové chemické prvky

Periodická tabuľka má dva nové prvky. Po troch rokoch o tom rozhodla medzinárodná komisia vedcov.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - Lawrence Livermore National Laboratory)

MOSKVA, BRATISLAVA. Príroda sa občas ukrýva. Aby sme odhalili niektoré jej tajomstvá, musíme stavať veľké fyzikálne experimenty a následne tak trochu barbarsky rozbíjať jej stavebné kamene. Paradoxne práve takto dokážeme objaviť nové.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako pozostatok po zrážkach ľahších prvkov niekedy vzniknú ťažšie, dokonca aj také, aké sme dosiaľ nepoznali či sa v prírode bežne nevyskytujú. Napriek tomu si však zasluhujú označenie chemické prvky a patria do periodickej tabuľky.

Aspoň tej rozšírenej, ktorá obsahuje viac než 94 prvkov vyskytujúcich sa v prírode aj bez zásahov človeka.

SkryťVypnúť reklamu

Oficiálne sú

Teraz sa Medzinárodná únia čistej a aplikovanej chémie a Medzinárodná únia čistej a aplikovanej fyziky rozhodli do periodickej tabuľky prvkov zaradiť dva nové: prvky s protónovými číslami 114 a 116.

Tri roky skúmala pracovná skupina, či si tieto chemické prvky zaradenie zaslúžia. Keďže splnili všetky oficiálne kritéria, vedci vyhlásili, že ich môžeme považovať za „existujúce" a dosiaľ „najťažšie".

Objav prvku 114 ohlásilo niekoľko tímov už v roku 1999. Komisia však rozhodla, že presvedčivo sa ich podarilo vytvoriť až v rokoch 2004 a 2006. Podobne ako v prípade prvku 116 išlo o spoluprácu vedcov zo Spojeného ústavu jadrových výskumov v ruskej Dubne a kalifornského Národného laboratória Lawrenca Livermora.

Prvok 116 vtedy vznikol po bombardovaní curia (protónové číslo 96) jadrami vápnika (protónové číslo 20). Na veľmi krátky čas vznikol prvok s protónovým číslom 116, ktorý sa rozpadol na prvok 114.

SkryťVypnúť reklamu

Prvok 114 vytvorili vedci podľa magazínu New Scientist aj priamo, keď jadrá vápnika narazili do plutóniových (protónové číslo 94) terčíkov. 114 sa rozpadol asi po polovici sekundy na transurán kopernikium s protónovým číslom 112. Ten sa do periodickej tabuľky dostal len pred dvomi rokmi.

Načítavam video...

Bez mena

Vlastnosti nových prvkov zatiaľ nepoznáme, stabilné sú totiž príliš krátko. Zaujímavejšie však zrejme je, že prvky 114 a 116 nemajú ani svoje mená.

Známe sú len niektoré návrhy: napríklad flerovium po sovietskom jadrovom fyzikovi Gergijovi Flerovi, prípadne moskovium po ruskom hlavnom meste.

„Po tieto dni je trendom pomenovať prvky po veľkých vedcoch," povedal pre britský denník Guardian Sam Kean, ktorý o periodickej tabuľke prvkov napísal popularizačnú knihu. „Druhým trendom je pomenovať prvky po miestach a mestách, niečo ako akt chemického patriotizmu."

SkryťVypnúť reklamu

Pracovná skupina vedcov tiež skúmala, či do periodickej tabuľky zaradiť prvky s protónovými číslami 113, 115 a 118. Ukázalo sa, že dôkazy o ich existencii nie sú dostatočne presvedčivé.

Napriek tomu „existencia" dvoch nových prvkov podporuje hypotézu hovoriacu o akomsi ostrovčeku stability, ktorý by sa podľa niektorých predpovedí mohol ukrývať blízko.

Paul Karol z Univerzity Carnegie Mellon pre New Scientist tvrdí, že by sa mohol nachádzať niekde okolo prvkov so 120 alebo 126 protónmi.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu