Lismore 4. júla (TASR) - Bádatelia z univerzity v austrálskom Lismore sa rozhodli založiť osobitné vedecké stredisko na výskum života veľrýb. Stredisko sa má zaoberať rôznymi aspektmi existencie unikátneho morského cicavca a pripraviť cestu na záchranu ohrozených druhov veľrýb. Biológovia si zoberú pod drobnohľad napríklad veľkosť veľrybej populácie, ich sťahovanie, rozmnožovanie, vzájomnú komunikáciu a rodinný život, informuje nemecký denník Die Welt.
Klasické pozorovania doplnia aj analýzy DNA.
Riaditeľom ústredia pre výskum veľrýb sa stal austrálsky biológ David Paton, ktorého fotoarchív veľrýb považujú všeobecne za najväčší na svete.
Veľryby boli predmetom skúmania aj v minulosti. Americký bádateľ Donald Croll sa zaoberal napríklad komunikáciou veľrýb s odborným názvom vráskavec-myšok a zistil, že "spev" slúži samcovi na nalákanie samičiek z odľahlých častí oceánu. Láskyplný spev vráskavca-myšoka, pripomínajúci z pohľadu človeka ohlušujúci rámus, sa vedcom dokonca podarilo presne zmerať. Na frekvencii 15 až 30 hertzov, ktorú ľudské ucho nezachytí, vydáva veľrybí samec zvuky o intenzite 184 až 186 decibelov. Táto intenzita je väčšia ako rev práve štartujúcej stíhačky.
Zmeraná intenzita zvuku a nízke frekvencie naznačujú, že veľryby z rodu vráskavcov-myšokov sa pomocou svojich piesní dorozumievajú naprieč oceánmi. Hlboké tóny sa totiž prenášajú pod vodou osobitne ďaleko. Obsahy podvodných rozhovorov sa však expertom doteraz nepodarilo rozlúštiť. K slovu sa preto už onedlho dostanú počítače, ktoré majú veľrybie "hrkútanie" podrobne analyzovať, uzatvára Die Welt.
