Podobne sú na tom dvojkolesové beštie vo virtuálnom svete. Séria MotoGP patrí medzi tie, ktoré prežili, avšak menší záujem o známu značky medzi vydavateľmi svedčí o tom, že sa o ňu herní velikáni práliš nebijú. Minulý ročník dostal pod svoje krídla Capcom a vývoj zveril nie príliš známemu tímu Monumental Games. Hra nových jazdcov nezískala, skúsených o svojich kvalitách nepresvedčila. Naprávať bolo čo a jedno treba Monumental Games nechať: zo svojich chýb sa vedia poučiť.
Všetky štatistiky a licencie nájdete na svojom mieste, to snáď už netreba pri podobnom projekte ani pripomínať. Ponuka módov nijako nevybočuje zo zabehaných štandardov, nás najviac potešila prítomnosť kariéry, ktorá vám umožní prežiť si počiatočné muky a nezdary, zvykáte si na odlišné ovládanie motocyklov, postupne sa zlepšujete. Musíme dodať, že ani pri zapnutých všetkých asistentov a pomocníkov sa nedočkáte na oficiálnych okruhoch (Masarykov okruh v Brne tu nájdete samozrejme taktiež) arkádového bláznenia. S motocyklom jazdíte úplne inak ako s vozidlami v iných hrách, prispôsobiť novému štýlu budete musieť systém brzdenia a nájazd a výjazd zo zákrut. Niekoľko prvých pretekov sa budete skutočne iba hľadať a podobne ako napríklad v F1 2010 si musíte zvyknúť na samotný stroj, jeho vlastnosti a samozrejme i jednotlivé okruhy. Lenže tak ako na začiatku bude vaša jazda pripomínať skôr opilecké trmácanie sa od krajnice ku krajnici, neskôr získate cit pri vyberaní zákrut, postupne si akčné jazdné vlastnosti nahrádzate reálnymi a celé dianie si viac užívate.
To musíme MotoGP 10/11 rozhodne nechať: dokáže navodiť správnu atmosféru, jazdecký model je navrhnutý presne tak, aby po prvých nastaveniach úplne neodradil nováčikov a harcovníci sa pri vypnutých asistentoch budú musieť riadne obracať. Jazdenie je preto zamerané na robenie čo najmenšieho počtu chýb z vašej strany. Chce to len cvik, hra vám nehádže mnoho zbytočných polien pod kolesá. Kariéra nie je zameraná len na monotónne pretekanie pod jednou značkou, ale si sa snažíte svoj motocykel v najnižšej kubatúre (začínate so 125-kami a verte, že je to len a len dobre) postupne vylepšovať. Za čisté, nekontaktné, úspešné jazdenie získavate skúsenosti, ktoré následne rozdeľujete práve medzi vývoj nových súčiastok a iných vylepšení. Taktiež sa musíte starať o svoj tím v depe a napríklad i marketing. Pretože nielen vaše výsledky, ale aj šikovní PR pracovníci dokážu pre vás získať lepších sponzorov. Tí zas požadujú isté výsledky, ale to sa už dostávame znovu na začiatok a k vašim výkonom. Zo začiatku nebudete príliš vystrkovať rožky a musíte sa uspokojiť s jednoduchými úpravami farebnými motívmi. Tento model kariéry nie je nijak originálny, no potešilo nás, že je v podstate nenásilný, prehľadný a zábavný, pričom základ netkvie v motaní sa po rôznych menu, ale stále samotnom pretekaní. A to je po minulom fiasku viac naklonené k simulátorom.
Nielen výrazne príťažlivejšia hrateľnosť je zlepšením. Grafické spracovanie výrazne pokročilo a hoci nedosahuje úroveň konkurencie, sú jednotlivé modely motoriek a okolie dostatočne zaujímavé. Horšie sú na tom animácie jazdcov pri pádoch, ktoré sú príliš nemotorné. O hudbu nám v simulátoroch príliš nejde, zvuky sú už tradične zamerané na rev motoriek a keďže je na štartovom poli dostatok pretekárov, s vypnutými reproduktormi hrať nemusíte. Nie je to žiadny zázrak, skôr tradičný štandard, ktorý bežným hráčom bude vyhovovať a náruživí fanúšikovia si nájdu dôvod, prečo nad ozvučením ohrňovať nos. Technické spracovanie je teda oproti predchodcovi už dostatočne atraktívne. To, čo sa však príliš nezmenilo, je podivná umelá inteligencia ostatných jazdcov. Ich strojovosť bije príliš do očí, nevidíte žiadne adrenalínové súboje, ktoré by zvádzali sami medzi sebou, často ignorujú i vás. Nevnímajúc okolie si idú po svojej dráhe, čo sa vám často vypomstí v zákrutách, kedy na vás berú minimálny ohľad. Nejde ani tak o súťaživú agresivitu (v rámci pravidiel) ako skôr absolútnu bezohľadnosť, umelú jazdu robota. Mnohokrát vás prehliadajú pri predbiehacích manévroch i v zákrutách, nepôsobí to prirodzene. Pri vyššej obtiažnosti sú len rýchlejší, rozumnejšie jazdia v zákrutách a podobne. Nechýba ani multiplayer, no do toho sa zapájajú skutočne len nadšenci, desiatky hodín môžete pokojne stráviť i jazdením osamote.
MotoGP 10/11 nepredstavuje žiadnu obrovskú zmenu filozofie celej série. Druhý pokus od Monumental Games dopadol omnoho lepšie a pretekanie je zábavné a zároveň dostatočnou výzvou. Výrazný príklon k reálnejšiemu jazdeckému modelu vítame s otvorenou náručou, ovládanie je tentoraz prirodzenejšie. Stále sa však nedokážeme zbaviť dojmu, či si tento druh motoristického športu vhodným k tomu, aby sme sa nového dielu dočkali každý rok. Ak totiž máte ten spred dvoch rokov (minule to bolo skutočne slabučké), nemusíte o MotoGP 10/11 ani pohľadom zavadiť. To, že je to kvalitná hra, jej nik neberie, no pre vlastníka predošlých dielov môže ísť o zbytočnú investíciu. Zmien a noviniek je totiž skutočne minimum.
