SME

Roboty v ringu

Nemajú žiadne praktické využitie, no technológie, ktoré sa pri ich konštrukcii vyvinú, sa dajú použiť veľmi dobre.

Pohrať sa s robotmi môžu aj najmladší alebo neskúsení konštruktéri a nemusia mať pritom ani zvláštne znalosti – spoločnosť Lego dala na trh radu Mindstorms, ktorá umožňuje zostrojovanie rôznych robotov. Komponenty z nej radi využívajú aj pokročilejší konšPohrať sa s robotmi môžu aj najmladší alebo neskúsení konštruktéri a nemusia mať pritom ani zvláštne znalosti – spoločnosť Lego dala na trh radu Mindstorms, ktorá umožňuje zostrojovanie rôznych robotov. Komponenty z nej radi využívajú aj pokročilejší konš (Zdroj: PRE SME - Tibor Somogyi)

Joseph Engelberg, ktorý zostrojil prvý priemyselný robot na svete, povedal: „Neviem, čo je to robot, ale keď mi nejakého ukážete, poviem vám, či to je, alebo nie je robot.“

Keby bol Engelberg pred týždňom v priestoroch FEI-ky, teda Fakulty elektroniky a informatiky, uvidel by stroje najrôznejších tvarov a nepochybne by ich za roboty označil. Prebiehal tu 11. ročník súťaže Istrobot, kde súťažili roboty, ktoré vytvorili prevažne mladí konštruktéri. Zišlo sa ich tu vyše sedemdesiat.

To, že ich na Slovensku nie je málo a že sú i mimoriadne úspešní, dokumentuje aj dôležité víťazstvo štvorčlenného tímu študentov z FEI v súťaži Robotchallenge vo Viedni.

Pri pohľade na súťažiace škatuľky by sa zdalo, že roboty sú stroje – hračky. Iná, tiež nie úplne presná definícia hovorí, že robot je stroj schopný do istej miery samostatne riešiť nejaké situácie alebo úlohy. „To však neplatí pre roboty v priemyselnej oblasti - robot, ktorý zvára alebo strieka farbu, sa nemusí vôbec rozhodovať,“ vysvetľuje Richard Balogh, ktorý pracuje ako odborný asistent na FEI UK. „Na druhej strane, systémy na riadenie - napríklad lietadiel bez pilota, majú schopnosť riešiť neočakávané situácie.“

Najatraktívnejšie roboty sú stále humanoidné, teda tie, čo sa podobajú na človeka. Hrajú tenis, tancujú. „Na Východe sú úplne posadnutí napodobňovaním človeka,“ hovorí Balogh. „Z hľadiska funkčnosti sú humanoidné roboty diskutabilné. Prečo by sme mali mať robota, ktorý chodí, keď sa vie na kolieskach pohybovať rýchlejšie, spoľahlivejšie? Na druhej strane, pri chodiacich robotoch sa vždy niečo nové objaví a tieto objavy sa dajú fantasticky využiť, napríklad pri moderných protézach, ktoré pracujú na robotickom princípe.“

Prečo potom taká robotická veľmoc, akou je Japonsko, nenasadila na odstraňovanie kolapsu atómovej elektrárne roboty, ale ľudí? „Také roboty zatiaľ nemáme,“ vysvetľuje Balogh. „Trosky sú veľmi zložitý terén, v ktorom sa kolesové vozidlá pohybujú veľmi ťažko a kráčajúce mechanizmy nie sú až také dokonalé. Technológie nie sú ešte také rozvinuté, ako by to mohlo vyzerať ako z vedecko-fantastických filmov,“ dodáva Balogh.

+Najvyšší robot s ramenom

Najväčší z vystavovaných robotov má rameno, ktoré keď zdvihne, je vyššie ako človek. „Toto sú roboty, ktoré slúžia na testovanie,“ hovorí Marian Kľúčik z oddelenia robotiky a umelej inteligencie Slovenskej technickej univerzity. Robot má laserový skener, dve kamery, infrakameru, ultrazvukové senzory. „Na rameno sa môže nainštalovať čokoľvek, napríklad senzor na kontrolu potrubí. Hardvér je vyrobený v ZŤS Košice. Roboty vyrábajú aj pre políciu a vojakov.“ Robota si dôkladne obzerá aj mladý muž, testujúci bezdrôtovú kameru s elektronickým hľadáčikom umiestneným priamo pri oku. Robota síce poruke momentálne nemá, ale keby kameru na niektorého nasadil, môže pozerať jeho očami.

+Víťazný robot J2MP

Víťazný robot z viedenskej súťaže sa volá J2MP. Je šampiónom v disciplíne puck collect, teda zbiera a triedi puky. Pravidlá disciplíny sú takéto: v protiľahlých rohoch ihriska boli roboty – súperi. Rozhodca umiestnil na ploche červené a modré puky. Úlohou robotov bolo po štarte vyzbierať čo najviac pukov, vytriediť svoje a vyložiť ich opäť do svojho rohu. Ak sa mu podarí vyložiť súperov puk, ráta sa súperovi.

+J2MP a stavebnica Merkur

J2MP je zložité zariadenie. Obsahuje farebné senzory na rozoznávanie pukov, ultrazvukové senzory na meranie vzdialenosti a kompasový senzor na meranie uhla. „Robota sme naprogramovali tak, aby sa súperovi vyhýbal, to je lepšia stratégia - niektoré roboty si súpera nevšímali a potom mohlo dôjsť ku kolíziám,“ hovorí Jozef Škultéty, štvrtina víťazného viedenského tímu. Robot obsahuje komponenty z troch rôznych druhov stavebníc, medzi ktorými jasne vidieť aj neopakovateľné kovové súčiastky stavebnice Merkur, ktorá práve v robotike dostáva nový život.

+Robotické minisumo

Obľúbenou disciplínou je „robotické minisumo“. Do kruhu vkladajú dvaja konštruktéri svoje roboty v tvare malých vozidiel. Projekčná plocha zabezpečuje, že zápas môžu všetci sledovať zblízka. Rozhodca zavelí „ready – steady – go“. Po anglicky, pretože súťaž je medzinárodná. Obaja súťažiaci stláčajú štartovacie gombíky. Roboty musia podľa pravidiel počkať tri sekundy a potom vyrážajú. Jeden zacielil toho druhého neomylne, ten však svojho súpera lokalizoval zle a odišiel bokom. Obaja na moment zastavili vo zvláštnom tanci, a vtom jeden vyráža proti druhému a začína ho tlačiť. Ten zvýši otáčky motora na maximum, ale nepomáha to. V priebehu niekoľkých sekúnd sa ocitá mimo kruhu.

+Stopár

Ďalšou disciplínou je „stopár“. Robot sleduje hadovitú čiaru, ale má to sťažené – línia vedie tunelom, mostíkom, v ceste stojí tehla, čiara je prerušená. Niektoré roboty sa s nástrahami vyrovnávajú suverénne, iné zmätkujú.

+Myš v bludisku

Treťou disciplínou je „myš v bludisku“ – robot má za úlohu orientovať sa v labyrinte. Robot musí prejsť bludisko a nájsť cieľ v čo najkratšom čase.

+Protos III

Štvrtou disciplínou je voľná jazda. Rešpekt vyvoláva pomerne veľký Protos III. Jeho autorom je 24-ročný počítačový servisný technik Alexander Süto. „Prihlásil som ho na súťaž Robotem rovně v Písku, kde robot musí ísť asi tristo metrov po trase, nemôže vykročiť na trávnik, preto má aj GPS prijímač.“
Podľa autora nemajú roboty, ktoré vidíme na súťaži, žiadne praktické využitie. „Technológie, ktoré sa pri ich konštrukcii vyvinú, to je iný prípad, tie sa dajú použiť veľmi dobre.“ Príkladom je veľký sklad v Košiciach, v ktorom sú nasadené transportné roboty, fungujúci ako ich malí súrodenci z disciplíny stopár. Aj títo chodia po čiarach a vedia sa vyhnúť prípadným prekážkam.

+Pavúk

Študenti Gymnázia Juraja Horvátha vo veku štrnásť-pätnásť rokov predstavili hneď dva roboty – kráčajúceho pavúka, schopného sa aj vytiahnuť do výšky navijakom, a plávajúceho robota s pásom, ktorým môže do vody spustiť napríklad potravu pre labute.

+Konštrukcia

Sú poskladané z najrôznejších súčiastok, často vidno komponenty z lega, ale jeden využíva aj kameru, svetlo, displej a procesor mobilného smartfónu.
Väčšina súťažiacich je v detskom až tínedžerskom či veľmi mladom veku. Robotika je koníček, ale nie obyčajný. „Títo ľudia musia byť zruční remeselníci, dizajnéri, konštruktéri a programátori. Aj keď to tak nevyzerá, použité algoritmy sú v niektorých prípadoch veľmi zložité,“ hovorí organizátor súťaže Richard Balogh.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu