Bojuje sa o budúcnosť internetu

Islandská poslankyňa BIRGITTA JÓNSDÓTTIR pracovala s Julianom Assangeom. Aj preto Američania žiadali od Facebooku či od Google údaje o jej účte.

Poetka, maliarka, aktivistka či priekopníčka internetu a slobody na ňom. Pred dvomi rokmi sa Birgitta Jónsdóttir dostala do islandského parlamentu. Zviezla sa na vlne nespokojnosti s krízou, ktorá ochromila ekonomiku ostrova.(Zdroj: PROFIMEDIA)

Ešte pred rokom o WikiLeaks vedelo len niekoľko nadšencov. Potom v apríli prišlo video Collateral Murder, kde americkí vojaci zabíjali irackých civilistov. S Julianom Assangeom na ňom pracovala aj islandská poslankyňa BIRGITTA JÓNSDÓTTIR. Aj preto Američania žiadali od Facebooku či od Google údaje o jej účte.

Tieto stránky ich dali bez odporu, Twitter sa aspoň bránil. Pred rozhovorom si dala jednu podmienku – bude hovoriť o WikiLeaks, nie však o Assangeovi, ktorého osobne veľmi dobre pozná.

Keď sme s vami dohodovali rozhovor cez Skype, napísali ste, že v týchto dňoch je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým bojovať za slobodu slova. Prečo?
„V súčasnosti sa rozhoduje o budúcnosti internetu. Tí, ktorí chcú jeho slobodu obmedziť, sú niekoľko krokov pred nami. Vidieť to v Egypte, Tunisku či v Číne. Vážnosť tohto boja sa ukázala, keď sme sa dozvedeli, že je možné vypnúť internet v celej krajine.“

Z Islandu chcete urobiť útočisko pre prenasledovaných novinárov. Prečo práve na vašom ostrove ?
„My s tým máme osobnú skúsenosť. V roku 2008 sme zažili tretí najväčší ekonomický kolaps v histórii ľudstva. Ak by sa predtým niekto ozval, ten kolaps by nebol taký tvrdý. Je preto veľmi dôležité nájsť spôsob, ako môžete pomôcť ľuďom, ktorí sú ochotní riskovať, aby zverejnili dôležité informácie. Keď už riskuje svoj život, chceme mu zaručiť aspoň to, že napríklad jeho blog bude funkčný za každých okolností. Snažíme sa porovnať zákony v tejto oblasti zo sveta a spojiť ich do jedného. Myslím, že práve v tomto je budúcnosť tvorby zákonov.“

Médiá vás označujú za anarchistku či radikálnu ľavičiarku. Ako sa cítite v parlamente?
„Dlho som bola aktivistkou, ale nemám rada, keď ma označujú nálepkami. Koncept ľavice a pravice sme už prekonali. Hovoria o mne ako o anarchistke, ale ja by som rada zaviedla nový pojem – snažím sa len, aby boli ľudia aktívnejší. Chcem, aby mali poslanci menej právomocí, aby o sebe rozhodovali občania. Nemyslím si, že to, v čom teraz žijeme, je skutočná demokracia. Moc je veľmi vzdialená od ľudí. Ľudia, ktorí tento systém kontrolujú, si vytvorili de facto diktatúru. Nikdy som veľmi nerešpektovala moc. Keď som sa v roku 2009 dostala do parlamentu, pochopila som, že musím kontrolovať to, ako vznikajú zákony. V skutočnosti ich totiž nepíšu zákonodarcovia, ale lobisti na ministerstvách. Ako potom môžete rešpektovať moc, ktorá si je taká blízka s podnikateľmi?“

Ako s tým súvisí sloboda na internete?
„Ak nemáte slobodu informácií v online svete, nebudete ju mať ani mimo neho. Vtedy sa nedá hovoriť o demokracii.“

Myslíte si, že keby tieto zákony platili ešte pred finančným kolapsom, niečo by to zmenilo?
„Určite by sme veľkosťou krízy neprepisovali históriu. Dostali by sme šancu pripraviť sa. Bolo to, ako keby tí hore vedeli, že sa blíži hurikán, ale nikomu nič nepovedali. Ak by to ľudia vedeli, išli by sa aspoň skryť do pivnice. Lenže nás na to nikto neupozornil. Nikto nebol pripravený, okrem elít.“

Čo by podľa vás mal byť ďalší krok v súvislosti s islandskými bankami, ktoré narobili dlhy v zahraničí?
„Od začiatku to bol podvod. IceSave mal v Británii a Holandsku 300-tisíc zákazníkov, toľko má Island občanov. Navyše už teraz sme na tom ekonomicky veľmi zle, my tie škody jednoducho zaplatiť nemôžeme. Zodpovednosť za to musia prebrať všetky vlády, teda islandská, britská aj holandská.“

Vtedy ešte neboli WikiLeaks také významné, teraz sú. Zmenili už niečo?
„Určite. WikiLeaks prelomili ľady, do centra pozornosti dostali veci ako transparentnosť, utajované informácie, zločiny veľkých spoločností či vojnové zločiny.“

Ako ste sa dostali do kontaktu s WikiLeaks?
„Prvýkrát som ich stretla koncom roka 2009. Chceli sme s nimi spolupracovať pri našom zákone, pretože už mali skúsenosť s tým, ako ochrániť zdroj či udržať stránku funkčnú za každých okolností. Vedeli aj to, ktoré krajiny majú v tejto oblasti najlepšie zákony. Keď potom potrebovali pomoc, pomohla som im.“

Aká bola vaša úloha v organizácii?
„Pri videu Collateral Murder, na ktorom americký vrtuľník strieľa aj do irackých civilistov, som uvádzaná ako koproducentka. Pracovala som na tom s nimi niekoľko týždňov 18 hodín denne. Koordinovala som dobrovoľníkov, vytvárala stránku, starala sa o konto na YouTube, písala sprievodné texty. Istý čas som bola aj hovorkyňou.“

Prečo ste do toho išli?
„Mala som pocit, že robím niečo dôležité. Svet nutne potrebuje niečo ako WikiLeaks, miesto, kde môžu ľudia anonymne uverejňovať tajné informácie. Potom prišli nové projekty, ktoré sa tým inšpirovali, a to je dobre. Dúfam ešte, že vznikne aj niečo ako BankLeaks. Mnohí si stále neuvedomujú, akú odvahu treba mať na to, aby niekto zverejnil takéto informácie. Kým nemáme zákony, ktoré ich ochraňujú, musíme mať niečo ako WikiLeaks.“

Američania v súvislosti s WikiLeaks žiadali informácie o vašom konte na Twitteri. Nebojíte sa, že by vás chceli súdiť?
„Nie, ja mám v živote to šťastie, že nežijem v strachu. Nebojím sa, že by ma chceli stíhať, nič trestné som neurobila. Možno by som sa bála, keby som žila v Spojených štátoch, ale mám to šťastie, že žijem na Islande. Navyše som členkou parlamentu aj zahraničného výboru.“

Čo by sa o vás americké úrady dozvedeli?
„Asi nič dôležité, nakoniec, moja twitterová stránka je verejne prístupná, každý ju môže vidieť. Uznávam Twitter za to, že zabojoval za svojich používateľov a proti žiadosti amerických úradov sa odvolal. Napríklad Google či Facebook moje informácie odovzdali bez odporu. Nepáči sa mi, že si niekto môže prezerať moje e-maily. Aj keď tam nemusí byť nič tajné, je to veľmi osobné.“

Považujete WikiLeaks za novinársku stránku?
„Zo začiatku len dostali informáciu a posunuli ju ďalej. V momente, ako začali spolupracovať s Guardianom a inými médiami, však začali konať ako editori. Oni si vyberajú, ktorá informácia sa cez médiá dostane na verejnosť.“

Čo hovoríte na kritiku, že WikiLeaks ohrozilo mnoho ľudí tým, že zverejnilo napríklad mená informátorov v Afganistane?
„Myslím si, že je to veľmi vážne. Je kľúčové, aby zdroje mali ochranu, aj keď ide o zdroje pre americkú stranu. Musím však priznať aj to, že z tohto dôvodu mnohé dokumenty nezverejnili a nepoznáme žiaden prípad, keď by zdroj pre WikiLeaks prišiel o život. Keď to porovnáme s počtom civilistov, ktorí v Afganistane zomreli, je jasné, kto má krv na rukách. Je to NATO, nie WikiLeaks.“

O WikiLeaks sa hovorí, že sama nie je transparentná a o všetkom rozhoduje Assange sám.
„WikiLeaks musí nejaké veci o sebe utajovať, minimálne svoje zdroje. Ale zbytočne okolo seba vytvára negatívny dojem, keď tají aj zaobchádzanie s financiami. Keď som s nimi robila, bola to malá skupina ľudí, pre ktorú pracovalo množstvo dobrovoľníkov. Museli nájsť spôsob, ako preveriť všetkých tých dobrovoľníkov, ktorí s nimi chceli robiť, kam ich až pustiť. WikiLeaks mi teraz pripomínajú malú firmu, ktorá rastie, ale jej zakladateľ nechce pustiť k riadeniu ďalších ľudí. A to môže v konečnom dôsledku spoločnosť zničiť.“

Ako by malo vyzerať riadenie WikiLeaks?
„Chcela by som, aby bolo demokratickejšie, aby rozhodovali viacerí ľudia. Keď rozhoduje len jeden človek, je to na neho priveľká moc. WikiLeaks sú síce dieťaťom Juliana Assangea, ale nikdy by neboli také, aké sú, keby okolo seba nemal toľko inteligentných ľudí. Tí tomu venovali voľný čas a ohrozili aj vlastné životy. Je trochu smutné, že týchto ľudí nikto neoceňuje za to, čo urobili. Takisto je smutné, že Assange sa z posla správ zmenil na samotnú správu.“

Minulý rok od Assangea mnohí ľudia na čele s jeho bývalou pravou rukou Domscheitom–Bergom odišli a založili si OpenLeaks. Myslíte si, že sa z tohto poučia?
Určite, veď s tým do toho aj idú.

Island ochráni novinárov celého sveta

Ostrovná krajina dúfa, že zákony prilákajú zahraničné médiá.

REYKJAVÍK, BRATISLAVA. Pozbierame najlepšie zákony v oblasti slobody prejavu a tlače z celého sveta a zavedieme ich u nás. S takou taktikou prišla do islandského parlamentu aktivistka Birgitta Jónsdóttir. Jej Islandskú iniciatívu za moderné médiá jednomyseľne podporili všetci poslanci.

Minulý rok sa začalo pracovať na zmenách v 13 zákonoch, proces by sa mal skončiť toto leto. Jeho výsledkom by malo byť, že Island bude útočiskom pre ľudí, ktorých prenasledujú za vyjadrenie názoru či zverejnenie nepohodlnej informácie. A nielen pre ľudí z Islandu, ale z celého sveta.

Islandská vláda síce nemá možnosť, ako zastaviť stíhanie odporcov režimu inej krajiny, ale ľuďom, ktorí sa rozhodnú publikovať, chce zaručiť aspoň to, že ich blog či článok ostane na internete za každých okolností.

„Ak všetky tieto zákony prejdú, mohlo by to prilákať medzinárodné médiá, ale aj začínajúce projekty, aby svoje aktivity presunuli na Island,“ povedal ešte pred rokom šéf WikiLeaks Julian Assange, ktorý vtedy iniciatíve pomáhal.

Matúš Krčmárik

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  3. Rastie nám pokrivená generácia?
  4. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  5. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  6. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  7. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  1. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  2. Rastie nám pokrivená generácia?
  3. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  4. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  5. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  6. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  7. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  10. Univerzita vyTVORená nápadmi študentov!
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 19 974
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 4 904
  3. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 763
  4. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 2 384
  5. Kedy sa refinancovanie oplatí? 2 275
  6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 2 148
  7. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 1 722
  8. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 1 644
  9. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 1 500
  10. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 230

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Súdy v Trenčíne odmietajú riešiť Galkovu kauzu odpočúvania

Obžaloba na bývalého šéfa Vojenského obranného spravodajstva Pavla Brychtu leží na súde od februára 2016. Najvyšší súd mu teraz prikázal konať.

KOMENTÁRE

Česi mieria do čiernej diery Európy. Všetko pre korunu

Je možné, že šanca ľahkého vstupu do eurozóny zmizne.

AUTO

Anketa o Svetové auto roka 2018 sa ponesie v znamení SUV

Posledný ročník vyhral Jaguar F-Pace.

Neprehliadnite tiež

Morský koník ako zberač odpadu a smutný osud tigra. Pozrite si finalistov o najlepšieho fotky prírody

Wildlife Photographer of the Year organizuje Prírodopisné múzeum v Londýne.

Cesty na zmenu klímy nie sú pripravené, asfalty nevyhovujú

Na plánované fungovanie ciest je dnes už príliš teplo.

YouTube končí s platenými kanálmi, ľudí nezaujali

Výpadky príjmov majú tvorcom obsahu nahradiť nové projekty.