Bojuje sa o budúcnosť internetu

Islandská poslankyňa BIRGITTA JÓNSDÓTTIR pracovala s Julianom Assangeom. Aj preto Američania žiadali od Facebooku či od Google údaje o jej účte.

Poetka, maliarka, aktivistka či priekopníčka internetu a slobody na ňom. Pred dvomi rokmi sa Birgitta Jónsdóttir dostala do islandského parlamentu. Zviezla sa na vlne nespokojnosti s krízou, ktorá ochromila ekonomiku ostrova.(Zdroj: PROFIMEDIA)

Ešte pred rokom o WikiLeaks vedelo len niekoľko nadšencov. Potom v apríli prišlo video Collateral Murder, kde americkí vojaci zabíjali irackých civilistov. S Julianom Assangeom na ňom pracovala aj islandská poslankyňa BIRGITTA JÓNSDÓTTIR. Aj preto Američania žiadali od Facebooku či od Google údaje o jej účte.

Tieto stránky ich dali bez odporu, Twitter sa aspoň bránil. Pred rozhovorom si dala jednu podmienku – bude hovoriť o WikiLeaks, nie však o Assangeovi, ktorého osobne veľmi dobre pozná.

Keď sme s vami dohodovali rozhovor cez Skype, napísali ste, že v týchto dňoch je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým bojovať za slobodu slova. Prečo?
„V súčasnosti sa rozhoduje o budúcnosti internetu. Tí, ktorí chcú jeho slobodu obmedziť, sú niekoľko krokov pred nami. Vidieť to v Egypte, Tunisku či v Číne. Vážnosť tohto boja sa ukázala, keď sme sa dozvedeli, že je možné vypnúť internet v celej krajine.“

Z Islandu chcete urobiť útočisko pre prenasledovaných novinárov. Prečo práve na vašom ostrove ?
„My s tým máme osobnú skúsenosť. V roku 2008 sme zažili tretí najväčší ekonomický kolaps v histórii ľudstva. Ak by sa predtým niekto ozval, ten kolaps by nebol taký tvrdý. Je preto veľmi dôležité nájsť spôsob, ako môžete pomôcť ľuďom, ktorí sú ochotní riskovať, aby zverejnili dôležité informácie. Keď už riskuje svoj život, chceme mu zaručiť aspoň to, že napríklad jeho blog bude funkčný za každých okolností. Snažíme sa porovnať zákony v tejto oblasti zo sveta a spojiť ich do jedného. Myslím, že práve v tomto je budúcnosť tvorby zákonov.“

Médiá vás označujú za anarchistku či radikálnu ľavičiarku. Ako sa cítite v parlamente?
„Dlho som bola aktivistkou, ale nemám rada, keď ma označujú nálepkami. Koncept ľavice a pravice sme už prekonali. Hovoria o mne ako o anarchistke, ale ja by som rada zaviedla nový pojem – snažím sa len, aby boli ľudia aktívnejší. Chcem, aby mali poslanci menej právomocí, aby o sebe rozhodovali občania. Nemyslím si, že to, v čom teraz žijeme, je skutočná demokracia. Moc je veľmi vzdialená od ľudí. Ľudia, ktorí tento systém kontrolujú, si vytvorili de facto diktatúru. Nikdy som veľmi nerešpektovala moc. Keď som sa v roku 2009 dostala do parlamentu, pochopila som, že musím kontrolovať to, ako vznikajú zákony. V skutočnosti ich totiž nepíšu zákonodarcovia, ale lobisti na ministerstvách. Ako potom môžete rešpektovať moc, ktorá si je taká blízka s podnikateľmi?“

Ako s tým súvisí sloboda na internete?
„Ak nemáte slobodu informácií v online svete, nebudete ju mať ani mimo neho. Vtedy sa nedá hovoriť o demokracii.“

Myslíte si, že keby tieto zákony platili ešte pred finančným kolapsom, niečo by to zmenilo?
„Určite by sme veľkosťou krízy neprepisovali históriu. Dostali by sme šancu pripraviť sa. Bolo to, ako keby tí hore vedeli, že sa blíži hurikán, ale nikomu nič nepovedali. Ak by to ľudia vedeli, išli by sa aspoň skryť do pivnice. Lenže nás na to nikto neupozornil. Nikto nebol pripravený, okrem elít.“

Čo by podľa vás mal byť ďalší krok v súvislosti s islandskými bankami, ktoré narobili dlhy v zahraničí?
„Od začiatku to bol podvod. IceSave mal v Británii a Holandsku 300-tisíc zákazníkov, toľko má Island občanov. Navyše už teraz sme na tom ekonomicky veľmi zle, my tie škody jednoducho zaplatiť nemôžeme. Zodpovednosť za to musia prebrať všetky vlády, teda islandská, britská aj holandská.“

Vtedy ešte neboli WikiLeaks také významné, teraz sú. Zmenili už niečo?
„Určite. WikiLeaks prelomili ľady, do centra pozornosti dostali veci ako transparentnosť, utajované informácie, zločiny veľkých spoločností či vojnové zločiny.“

Ako ste sa dostali do kontaktu s WikiLeaks?
„Prvýkrát som ich stretla koncom roka 2009. Chceli sme s nimi spolupracovať pri našom zákone, pretože už mali skúsenosť s tým, ako ochrániť zdroj či udržať stránku funkčnú za každých okolností. Vedeli aj to, ktoré krajiny majú v tejto oblasti najlepšie zákony. Keď potom potrebovali pomoc, pomohla som im.“

Aká bola vaša úloha v organizácii?
„Pri videu Collateral Murder, na ktorom americký vrtuľník strieľa aj do irackých civilistov, som uvádzaná ako koproducentka. Pracovala som na tom s nimi niekoľko týždňov 18 hodín denne. Koordinovala som dobrovoľníkov, vytvárala stránku, starala sa o konto na YouTube, písala sprievodné texty. Istý čas som bola aj hovorkyňou.“

Prečo ste do toho išli?
„Mala som pocit, že robím niečo dôležité. Svet nutne potrebuje niečo ako WikiLeaks, miesto, kde môžu ľudia anonymne uverejňovať tajné informácie. Potom prišli nové projekty, ktoré sa tým inšpirovali, a to je dobre. Dúfam ešte, že vznikne aj niečo ako BankLeaks. Mnohí si stále neuvedomujú, akú odvahu treba mať na to, aby niekto zverejnil takéto informácie. Kým nemáme zákony, ktoré ich ochraňujú, musíme mať niečo ako WikiLeaks.“

Američania v súvislosti s WikiLeaks žiadali informácie o vašom konte na Twitteri. Nebojíte sa, že by vás chceli súdiť?
„Nie, ja mám v živote to šťastie, že nežijem v strachu. Nebojím sa, že by ma chceli stíhať, nič trestné som neurobila. Možno by som sa bála, keby som žila v Spojených štátoch, ale mám to šťastie, že žijem na Islande. Navyše som členkou parlamentu aj zahraničného výboru.“

Čo by sa o vás americké úrady dozvedeli?
„Asi nič dôležité, nakoniec, moja twitterová stránka je verejne prístupná, každý ju môže vidieť. Uznávam Twitter za to, že zabojoval za svojich používateľov a proti žiadosti amerických úradov sa odvolal. Napríklad Google či Facebook moje informácie odovzdali bez odporu. Nepáči sa mi, že si niekto môže prezerať moje e-maily. Aj keď tam nemusí byť nič tajné, je to veľmi osobné.“

Považujete WikiLeaks za novinársku stránku?
„Zo začiatku len dostali informáciu a posunuli ju ďalej. V momente, ako začali spolupracovať s Guardianom a inými médiami, však začali konať ako editori. Oni si vyberajú, ktorá informácia sa cez médiá dostane na verejnosť.“

Čo hovoríte na kritiku, že WikiLeaks ohrozilo mnoho ľudí tým, že zverejnilo napríklad mená informátorov v Afganistane?
„Myslím si, že je to veľmi vážne. Je kľúčové, aby zdroje mali ochranu, aj keď ide o zdroje pre americkú stranu. Musím však priznať aj to, že z tohto dôvodu mnohé dokumenty nezverejnili a nepoznáme žiaden prípad, keď by zdroj pre WikiLeaks prišiel o život. Keď to porovnáme s počtom civilistov, ktorí v Afganistane zomreli, je jasné, kto má krv na rukách. Je to NATO, nie WikiLeaks.“

O WikiLeaks sa hovorí, že sama nie je transparentná a o všetkom rozhoduje Assange sám.
„WikiLeaks musí nejaké veci o sebe utajovať, minimálne svoje zdroje. Ale zbytočne okolo seba vytvára negatívny dojem, keď tají aj zaobchádzanie s financiami. Keď som s nimi robila, bola to malá skupina ľudí, pre ktorú pracovalo množstvo dobrovoľníkov. Museli nájsť spôsob, ako preveriť všetkých tých dobrovoľníkov, ktorí s nimi chceli robiť, kam ich až pustiť. WikiLeaks mi teraz pripomínajú malú firmu, ktorá rastie, ale jej zakladateľ nechce pustiť k riadeniu ďalších ľudí. A to môže v konečnom dôsledku spoločnosť zničiť.“

Ako by malo vyzerať riadenie WikiLeaks?
„Chcela by som, aby bolo demokratickejšie, aby rozhodovali viacerí ľudia. Keď rozhoduje len jeden človek, je to na neho priveľká moc. WikiLeaks sú síce dieťaťom Juliana Assangea, ale nikdy by neboli také, aké sú, keby okolo seba nemal toľko inteligentných ľudí. Tí tomu venovali voľný čas a ohrozili aj vlastné životy. Je trochu smutné, že týchto ľudí nikto neoceňuje za to, čo urobili. Takisto je smutné, že Assange sa z posla správ zmenil na samotnú správu.“

Minulý rok od Assangea mnohí ľudia na čele s jeho bývalou pravou rukou Domscheitom–Bergom odišli a založili si OpenLeaks. Myslíte si, že sa z tohto poučia?
Určite, veď s tým do toho aj idú.

Island ochráni novinárov celého sveta

Ostrovná krajina dúfa, že zákony prilákajú zahraničné médiá.

REYKJAVÍK, BRATISLAVA. Pozbierame najlepšie zákony v oblasti slobody prejavu a tlače z celého sveta a zavedieme ich u nás. S takou taktikou prišla do islandského parlamentu aktivistka Birgitta Jónsdóttir. Jej Islandskú iniciatívu za moderné médiá jednomyseľne podporili všetci poslanci.

Minulý rok sa začalo pracovať na zmenách v 13 zákonoch, proces by sa mal skončiť toto leto. Jeho výsledkom by malo byť, že Island bude útočiskom pre ľudí, ktorých prenasledujú za vyjadrenie názoru či zverejnenie nepohodlnej informácie. A nielen pre ľudí z Islandu, ale z celého sveta.

Islandská vláda síce nemá možnosť, ako zastaviť stíhanie odporcov režimu inej krajiny, ale ľuďom, ktorí sa rozhodnú publikovať, chce zaručiť aspoň to, že ich blog či článok ostane na internete za každých okolností.

„Ak všetky tieto zákony prejdú, mohlo by to prilákať medzinárodné médiá, ale aj začínajúce projekty, aby svoje aktivity presunuli na Island,“ povedal ešte pred rokom šéf WikiLeaks Julian Assange, ktorý vtedy iniciatíve pomáhal.

Matúš Krčmárik

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Energetici predávajú nevyužívaný majetok
  2. Aby vám neukradli ani auto, ani kolesá
  3. Ceny bytov rastú! Ľudia nechcú bývať so zľavou!?
  4. Vydanie denníka SME spolu s knihou od Michala Havrana
  5. Volkswagen T-Roc: ofenzíva v triede SUV
  6. Príďte diskutovať o budúcnosti Európy v slovenských mestách
  7. Peter Chudík: Chcem byť aj naďalej oporou nášho kraja
  8. PSK Aréna stavia základy pre kvalitný a moderný hokej
  9. Maurícius: Slnečná dovolenka v zime
  10. Podnikajte vo vlastnom blízko historického centra
  1. Aby vám neukradli ani auto, ani kolesá
  2. Ceny bytov rastú! Ľudia nechcú bývať so zľavou!?
  3. Vydanie denníka SME spolu s knihou od Michala Havrana
  4. Energetici predávajú nevyužívaný majetok
  5. Posledných 30 r. cena fotovoltických panelov klesla 100 násobne
  6. Trendy udržateľnej architektúry
  7. Volkswagen T-Roc: ofenzíva v triede SUV
  8. Ako dobre bývať v centre Bratislavy?
  9. Príďte diskutovať o budúcnosti Európy v slovenských mestách
  10. Peter Chudík: Chcem byť aj naďalej oporou nášho kraja
  1. Maurícius: Slnečná dovolenka v zime 8 723
  2. Vydanie denníka SME spolu s knihou od Michala Havrana 3 681
  3. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj 3 172
  4. Volkswagen T-Roc: ofenzíva v triede SUV 2 842
  5. PSK Aréna stavia základy pre kvalitný a moderný hokej 2 360
  6. Peter Chudík: Chcem byť aj naďalej oporou nášho kraja 1 906
  7. Ceny bytov rastú! Ľudia nechcú bývať so zľavou!? 1 744
  8. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok 1 501
  9. Energetici predávajú nevyužívaný majetok 1 031
  10. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove 955

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Vláda chystá masové zneplatnenie e-podpisov, dotkne sa 300-tisíc ľudí

Už aj Pellegrini pripustil, že bude treba plošne zrušiť vydané e-podpisy. Rozhodnutie zatiaľ nepadlo.

DOMOV

Bžán považuje odmenu v spore o Gabčíkovo za férovú

Pôvodná 11-percentná odmena bola podľa neho výsledkom súťaže.

Neprehliadnite tiež

Solárnu elektrinu môžu vyrábať aj okná. Stačí vymeniť ich výplne

Nové solárne panely sú priehľadné ako sklo. Premena svetla na elektrinu prebieha na skrytých plochách pod lištami a rámovaním.

Android zvyšuje súkromie, ukryje pred špehovaním názvy webov

Šifrované dopyty utaja identitu webov, spojenie bude identifikované len adresou serverov.

Prelomový objav. Vyrobili nový lacný materiál, ktorý zrýchli elektroniku

Z tekutého kovu vytvorili vedci 2D materiál tenký niekoľko atómov.