SME

Pastorek: Boli sme prví na svete

JAROMÍR PASTOREK stál pri objave a definovaní bielkoviny, ktorá môže pomôcť v boji proti rakovine. „Človek bez snov je veľmi ochudobnený a vedec, ten nesmie nikdy prestať snívať," hovorí.

Prof. RNDr. Jaromír Pastorek, DrSc. (1957) je predseda SAV. Predtým bol riaditeľom Virologického ústavu SAV. Publikoval v medzinárodných časopisoch, objavil gén kódujúci nádorovo-asociovaný proteín CA IX, ktorý slúži ako marker hypoxických nádorov. JeProf. RNDr. Jaromír Pastorek, DrSc. (1957) je predseda SAV. Predtým bol riaditeľom Virologického ústavu SAV. Publikoval v medzinárodných časopisoch, objavil gén kódujúci nádorovo-asociovaný proteín CA IX, ktorý slúži ako marker hypoxických nádorov. Je (Zdroj: SME – VLADIMÍR ŠIMÍČEK)

Občas sa tvrdí, že na Slovensku sa dobrá veda robiť nedá. Že tu nie sú podmienky ani šikovní ľudia. Nie je to pravda - aj keď podmienky sú často obmedzené a môžu byť ešte horšie. No sú tu zapálení ľudia, ktorí objavujú nové lieky, pomáhajú posielať sondy na iné planéty, skúmajú kvantové svety či našu históriu. Raz za týždeň niektorých z nich na tomto mieste predstavíme.

Ľudský organizmus tvorí obrovské spoločenstvo buniek. Buniek, ktoré sa rodia a zomierajú; buniek, ktoré medzi sebou súperia, ale predovšetkým buniek, ktoré spolupracujú v prospech celku, teda ľudského tela.
Ich životný cyklus však nie je jednoznačný.

Niekedy sa bunky akoby zbláznili, začnú sa nekontrolovateľne množiť, bujnieť a výsledkom ich rastu je rakovina – ochorenie končiace sa vo väčšine prípadov smrťou.

Rozmach molekulárnej biológie však prispel k pochopeniu zmien, ktoré prebiehajú v bunkách a tkanivách nádorov. Vedci dospeli k poznatkom, že na vzniku nádorov sa okrem génov podieľajú aj rôzne fyziologické faktory v prostredí nádorového tkaniva, napríklad nedostatok kyslíka.

Bielkovina CA IX

Prechádzame sa po budove Virologického ústavu Slovenskej akadémie vied. V niektorých miestnostiach vidieť stopy robotníkov, ktorí naprávajú škody po minuloročnom rozsiahlom požiari.

Ostatné miestnosti sú už nanovo vymaľované. Sprevádza nás súčasný predseda SAV Jaromír Pastorek.

Ukazuje funkčné laboratóriá s prístrojmi, miestnosti, kde na výskume pracujú vedci.

Biochemik Pastorek bol osem rokov riaditeľom Virologického ústavu, kde nastúpil hneď po absolvovaní vysokej školy, a kde spolu s manželkou Silviou Pastorekovou prispel k objavu nového onkomarkera, ktorý signalizuje prítomnosť agresívnych rakovinových nádorov.

„Manželka začala ešte ako študentka pracovať v laboratóriu virológa Dr. Jána Závadu. Jeho cieľom bolo nájsť vírus, ktorý by prispieval ku vzniku nádorov u človeka," spomína Pastorek. „Poveril ju, aby pripravila protilátky ako sondy, ktoré by tento vírus pomohli zistiť. Podľa môjho postupu sa jej neskôr podarilo pripraviť z množstva protilátok jednu obzvlášť zaujímavú – proti proteínu CA IX. A pomocou nej som naklonoval gén pre túto bielkovinu a určil typ proteínu," dodáva.

Neskôr vedci zistili, že táto protilátka môže byť unikátna. Rozoznáva totiž bielkovinu len v nádoroch a najčastejšie sa tvorí v podmienkach hypoxie, teda v nádorových bunkách, ktoré nemajú dostatok kyslíka.
No hypoxické bunky sú veľmi nebezpečné a spôsobujú vznik metastáz. Rádioterapia i chemoterapia na ne nestačia. Protilátky by však mohli slúžiť ako terč na terapiu.

Testovanie trvá dlho

Bielkovina umožňuje nielen rozlišovať, ktoré bunky sú nádorové a ktoré nenádorové, ale pomáha aj určiť prípadnú liečbu.

Pritom práve výskyt CA IX nie je pri určení diagnózy pacienta dobrou správou. „V tom prípade je nádor agresívny," povzdychne si Pastorek. „Je to zlá prognóza a k liečbe treba pristupovať oveľa zodpovednejšie. No aspoň vieme, že treba nasadiť razantnejšiu terapiu."

Netreba sa vzdávať. Vedci totiž hľadajú spôsob, ako tento „zlý" proteín zablokovať. „Predstavte si bunku v tvare gule," vysvetľuje vedec a rukami naznačuje tento obraz. „Na vrchu trčí proteín s enzýmom, ktorý spolupracuje s ostatnými proteínmi a pomáha prežívať bunke. Keby sme zablokovali tento enzým, nádor by bol ľahšie liečiteľný."

Stačilo by vymyslieť liek, ktorý by zabránil fungovaniu enzýmu. „Druhá možnosť je použiť ľudské protilátky, ktoré by si urobili terč z tohto proteínu," zdôrazňuje Pastorek.

To sa síce ľahko hovorí, ale cesta k realizácii je veľmi dlhá, aj keď niektoré liečivá sú už vo fáze klinických pokusov.

Relatívne krátky čas výskumu totiž môže vystriedať dlhý čas testovania. „Najskôr príde predklinické testovanie, ktoré sa nutne musí robiť na zvieratách. Aj keď to nikoho z nás neteší, ale zatiaľ sa nič lepšie nevymyslelo," vysvetľuje Pastorek.

To je podľa vedca zdĺhavá fáza, často plná neúspechov. Po nej nasleduje ďalšie testovanie, na ľuďoch – dobrovoľníkoch. „To je zase najdrahšia fáza a vedci na Slovensku na ňu nemajú, priznáva biochemik.

„Testovanie v tejto fáze sa stáva záležitosťou veľkých firiem, lebo výdavky sa rátajú v stovkách miliónov eur.

Pri tomto druhu testov sa skutočne nesmie nič zanedbať, nikto nemôže zlyhať. Veď si len predstavte, že podáte liečivo a niekto zomrie."

Bunky majú svoj život

Slovenskí vedci z Virologického ústavu SAV majú približne päťdesiat patentov, ktoré vychádzajú len z tohto výskumu.

„Len udržanie patentových práv stálo na poplatkoch päť miliónov dolárov," zdôrazňuje biochemik. „Pritom treba upozorniť, že to neplatil štát, ale súkromné firmy. V podmienkach, v akých sa slovenská veda v súčasnosti nachádza, to bolo jediné riešenie. A vďaka firme vedci získali aj výskumný kontrakt, ktorý znamenal šancu získať finančné prostriedky na ďalší výskum CA IX."

Napriek zdĺhavému a extrémne drahému výskumnému procesu, ktorý do tejto chvíle nezarobil ani euro, predseda SAV a bývalý riaditeľ Virologického ústavu neľutuje, že sa na gymnáziu zapozeral do biochémie a genetiky. A neľutuje, že po študijnom pobyte v Anglicku neprijal ponuku pracovať v zahraničí a vrátil sa na Slovensko.

„Som optimista a verím, že sa všetko dá, keď človek chce," usmieva sa. „Poznám viacerých, ktorí hovoria, že u nás nie sú podmienky pre výskum. Z vlastnej skúsenosti musím oponovať, veď my sme boli prví na svete, ktorí objavili gén a proteín, ktorý je v súčasnosti najlepším markerom nádorovej hypoxie a využíva sa na celom svete na detekciu agresívnych nádorov."

Zdôrazňuje však, že vedec musí byť trpezlivý. „V biológii sa nedá zavrieť kniha a povedať si: koniec. Bunky majú tiež svoj život. Experimenty sme často robili v sobotu, nedeľu, stalo sa, že sme aj nocovali v laboratóriu."

I tak si však myslí, že veda, to sú najmä neúspechy. A ak úspech príde, treba mu pomôcť. „Musíte publikovať, zápasiť s recenzentmi, presadiť sa v zahraničí. Nehovoriac o získavaní financií, veď len samotné publikovanie stojí veľa peňazí a výsledok sa tiež nedostaví hneď. Primárny je však pocit šťastia zo samotného poznania," uzatvára Jaromír Pastorek.

„Najväčšiu radosť však budem mať, keď výsledky našej práce niekomu poslúžia. Keď uvidím prvého človeka vyliečeného aj vďaka tomu, na čom som sa podieľal."

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu