Infovek: Vynikáme v koncepcii, zaostávame v realizácii

Na nedávnej konferencii v Ľubľane, kde kandidátske krajiny prezentovali svoj pokrok v oblasti informatizácie, sa ako slovenská zástupkyňa zúčastnila aj BEÁTA BRESTENSKÁ, koordinátorka edukačného obsahu projektu Infovek.


Informatizácia školstva je kľúčovou oblasťou plánu eEurope+. Ako v nej napredujeme v porovnaní s ostatnými kandidátskymi krajinami?

„Patríme rozhodne k slabším kandidátom vo vybavovaní škôl počítačmi a zavádzaní prístupu na internet. Veľmi zle sú na tom najmä naše základné školy.“

Čím je to spôsobené?

„V porovnaní s okolitými krajinami u nás informatizácia spoločnosti nie je definovaná ako priorita, lepšie povedané, je len jednou z 53 priorít vlády, z čoho je zrejmé, že ju vláda nepovažuje za takú dôležitú. Mnohé krajiny, napríklad Malta, Cyprus, Litva či Lotyšsko, dokázali urobiť v krátkom čase prudký skok nahor práve preto, že pochopili dôležitosť informatizácie a nasmerovali do nej finančné prostriedky.“

Ako sme na tom napríklad v porovnaní s Českom?

„Zemanova vláda na začiatku funkčného obdobia schválila 7 miliárd korún na informatizáciu školstva. My sme mohli len ticho závidieť - náš ročný rozpočet bol vtedy 20 miliónov. Český projekt však dva roky stál. Vznikol totiž na najvyššej úrovni a školy a inštitúcie sa s jeho koncepciou nestotožnili. Mnohé rozhodnutia boli direktívne - zhora prišlo napríklad nariadenie, ktorý softvér sa môže na školách používať a školy sa búrili.“

U nás je to inak?

„Našou výhodou je, že Asociácia projektu Infovek vznikla ako iniciatíva zdola, ktorá dokázala získať podporu najvyšších miest. Pred pár rokmi nám českí kolegovia hovorili: ‚Máte síce málo peňazí, ale zato máte už ľudí a premyslený spôsob, ako projekt realizovať.‘

Hoci sme teda mali donedávna mierny náskok, priepastný rozdiel v množstve investovaných financií sa už prejavuje - v Čechách by chceli všetky základné aj stredné školy pripojiť na internet už do konca tohto roku.“

Aký je momentálny stav Infoveku u nás?

„Do konca roku môže byť pripojených na internet približne osemsto, v optimálnom prípade tisíc škôl. Ak chceme stihnúť pripojenie všetkých 3200 základných a stredných škôl do roku 2004, potrebujeme na budúci rok minimálne miliardu korún, aby sme za rok pripojili ďalších tisíc z nich. Bohužiaľ, zdá sa mi, že ministerstvo financií stále nevidí zmysel nášho projektu a nemá záujem vyčleniť preň samostatnú kapitolu v rozpočte, hoci navonok Slovensko vždy predstavuje Infovek ako svoj najúspešnejší projekt v oblasti informatizácie.“

Existuje ešte vo východnej Európe krajina, kde projekt informatizácie odštartovala skupina nadšencov?

„Neviem o žiadnej. V asociovaných krajinách väčšinou tieto projekty fungujú na úrovni vlády, len u nás musela informatizáciu spustiť nezisková organizácia. Stále nám chýba centrálna koordinácia informatizácie. V pobaltských krajinách majú ministerstvá informatizácie, v iných štátoch za informatizáciu zodpovedajú zvláštne orgány v parlamente alebo osobitný podpredseda vlády. Na Slovensku sa všetci viac-menej spoliehajú na to, že o informatizáciu sa postará ministerstvo školstva, čo je však nereálne.“

Čo je najväčšou prekážkou rýchlejšieho pripájania škôl na internet?

„Kľúčovým faktorom je cena internetového pripojenia. V mnohých štátoch sa vláda spojila so súkromnými firmami a spoločne ponúkli školám výhodnejšie pripojenie. V Nemecku majú napríklad školy pripojenie na internet zadarmo, v Rakúsku platia paušál asi tritisíc korún mesačne. V Turecku zasa môže každá domácnosť využívať internet cez 64-kilobitovú linku za 400 korún mesačne. Časť z ceny totiž za ňu zaplatí štát a časť firmy, ktoré majú tiež záujem na rozvoji spoločnosti a vzdelávaní svojich budúcich zákazníkov a zamestnancov.“

Na Slovensku by sa takýmto projektom malo stať eSlovensko.

„Veríme, že pôjde skutočne o projekt, ktorý umožní stanovenie rozumných regulovaných cien za internet pre domácnosti a pre školy. Naša spolupráca so Slovenskými telekomunikáciami sa v uplynulom období výrazne zlep-šila. S blížiacou sa liberalizáciou sú veľmi ústretoví a majú snahu ponúknuť špeciálne ceny pre školy. Presné zámery eSlovenska ani ceny internetu pre školy však zatiaľ nepoznáme.“

Aké konkrétne výsledky vidia občania v krajinách, kde sa do informatizácie investuje viac?

„Na konferencii v Ľubľane sa prezentovala napríklad slovinská firma, ktorá na objednávku vlády vytvorila digitálnu optogeografickú mapu krajiny - zmapovala celý štát z leteckého pohľadu. Ak chce občan stavať chatu alebo potrebuje výpis z majetkového listu, jednoducho si vyhľadá konkrétny pozemok, udá rozmery, odošle žiadosť cez internet na geodetický ústav a vlastnícky list mu príde domov poštou. Takéto projekty pritom nielen zvyšujú úroveň služieb pre obyvateľov a kvalitu života, ale vytvárajú aj nové pracovné miesta pre vysokokvalifikovaných ľudí, ktorí by inak možno odišli za hranice.“

Existuje oblasť, v ktorej by mohlo byť Slovensko naopak vzorom pre ostatné kandidátske krajiny?

„Na konferencii bolo ocenené, že Infovek je jeden z mála projektov, ktorý sa nesústreďuje len na vybavenie škôl počítačmi, ale zabezpečuje aj vzdelávanie učiteľov a snaží sa o modernizáciu spôsobov vyučovania. Tu patríme na špičku kandidátskych krajín - máme premyslenú metodiku prípravy učiteľov aj využívania nových technológií priamo vo vyučovaní.“

Iné krajiny na túto oblasť nemyslia?

„S výnimkou Litvy či Lotyšska nie v takej miere, pretože pre štát je vždy jednoduchšie investovať do infraštruktúry. Typickým príkladom je Maďarsko, ktoré pred troma rokmi vyčlenilo obrovské prostriedky do vybavenia škôl počítačmi. Dnes však zisťujú, že dodaný hardvér využíva len tretina škôl, za počítačmi sedia len nadšenci a informatici. Absolventi stredných škôl zďaleka nie sú takí zdatní vo využívaní internetu či programovaní, ako by sa očakávalo podľa investovaných prostriedkov.“

Čo teda dostávajú školy zapojené do Infoveku okrem počítačov a internetového pripojenia?

„Najmä edukačný softvér, ktorý umožňuje vyučovať predmety modernejšie. Napríklad rozprávková matematika pomáha deťom, pre ktoré bola dovtedy algebra strašiakom. Interaktívne oxfordské učebnice angličtiny zasa umožňujú porovnať vlastné vedomosti s úrovňou znalosti jazyka, ktorá sa vyžaduje od študenta v Európskej únii či od ľudí, ktorí sa chcú v Únii zamestnať. Pre stredné školy sú zasa určené programy Investland či eEconomy, vďaka ktorým si môžu študenti vytvoriť vlastnú virtuálnu firmu, predávať produkty, investovať a takto spoznať, akým spôsobom sa vytvára e-ekonomika - pretože v celom projekte ide práve o to, aby v nej vedeli naše deti v budúcnosti obstáť.“

A konkrétny príklad školy, ktorú zmenili informačné technológie?

„Môžeme spomenúť gymnázium v Dolnom Kubíne, kde sa projektu ujal lektor angličtiny, ktorý predtým s počítačmi vôbec nepracoval. Dnes žiaci gymnázia vďaka internetu na hodinách angličtiny spolupracujú s rozhlasovou stanicou BBC a priamo z triedy pripravujú živé internetové vysielanie. Také niečo je pre študentov obrovskou výzvou a zmena v prístupe žiakov je oproti tradičnej hodine veľká.“

V poslednom čase hovoríte pri Infoveku o novom pilieri, o „Digitálnych štúrovcoch“.

„Moderná škola by podľa nás mala meniť nielen svojich žiakov, ale aj celú miestnu komunitu a jej učitelia by mali byť šíriteľmi modernej vzdelanosti. Príkladom, že je to možné, môže byť malá dedinka Hladovka. Nie je tu ani pošta, no jej obyvatelia si chodia čítať noviny cez internet poobede do školy. Babičky komunikujú cez internet so svojimi vnučkami, ktoré odišli na prázdniny do Ameriky, pán farár si chodí prezerať stránky Vatikánu a pani notárka sa učí v škole pracovať v Exceli.“

Nie je to len východisko z núdze v situácii, keď si obyčajní ľudia nemôžu pripojenie na internet dovoliť?

„Vôbec nie. Podobný systém veľmi dobre funguje napríklad v Kanade. V školách sú vytvorené takzvané prístupové centrá so samostatným vchodom, otvorené pre kohokoľvek od druhej poobede do jedenástej večer. Ľudia si môžu prísť zasurfovať po internete, vytlačiť vizitky, podnikatelia si vyrobia plagáty, mladí potlač na tričko. Napriek tomu, že všetci majú doma počítače, oplatí sa im prísť do školy, pretože tam majú k dispozícii najkvalitnejšiu techniku. S prácou im tam pomáhajú učitelia alebo rodičia a iní členovia komunity. Toto je reálny a veľmi užitočný model. Snažíme sa, aby to práve takto raz fungovalo aj na Slovensku.“

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Zoznam vecí, na ktorých chce ušetriť štátna zdravotná poisťovňa

Výber úsporných opatrení, ako ho navrhla Všeobecná zdravotná poisťovňa.

KOMENTÁRE

Pozrime sa na pád predsedu Danka z výslnia

Aj keby výložky z pyžamy neodpáral, určite im už bozkami lásku neprejavuje.

EKONOMIKA

UPC zvyšuje ceny internetu a televízie. Čo môžete robiť?

Káblová spoločnosť mení služby uprostred viazanosti.

Neprehliadnite tiež

SpaceX prekvapil, v roku 2018 chce poslať ľudí k Mesiacu

Ľudstvo neopustilo obežnú dráhu Zeme od roku 1972. Zmenia to superbohatí turisti.

Filozof Thomas Metzinger: Popierať slobodnú vôľu môže byť nebezpečné

Umelá inteligencia môže mať vyššiu mieru sebakontroly ako človek, povedal pre SME profesor teoretickej filozofie THOMAS METZINGER.

Nová peňaženka má spájať všetky financie do jednej karty

Už nie mobil, ale karta samotná zaistí všestrannosť pri platení v obchodoch.

Nabíjačky budú menšie a ľahšie, zmestia sa do peňaženky

Ak chcete nabíjať mobil, stačí vám zásuvka a vrecková nabíjačka.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Register partnerov verejného sektora v rukách profesionálov
  2. Ďalšia stovka si našla ten svoj
  3. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  6. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  7. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  8. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  10. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  1. Ďalšia stovka si našla ten svoj
  2. Register partnerov verejného sektora v rukách profesionálov
  3. Jakub Mankovecký z SPU v Nitre bol opäť úspešný v reze viniča
  4. Hitparáda štiav
  5. 14. ročník AmCham „Job Fair“ v Košiciach
  6. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  7. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  8. Malé knedličky, veľké dojmy
  9. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  10. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 10 896
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 7 547
  3. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 5 787
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 5 735
  5. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 290
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 183
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 318
  8. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo 2 869
  9. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa 2 192
  10. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 2 143

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop