S výkladom v príslušnej reči sa potom posielajú na mobilné telefóny obyvateľom rozvojových krajín. V zastúpení iniciatívy Scientific Animations Without Borders (Vedecké animácie bez hraníc) to oznámila Julia Belloová-Bravoová z Illinoiskej univerzity v americkom meste Urbana-Champaign, ktorá pôsobí ako vedúca projektu.
Typickými ukážkami animácií sú návody pre farmára v Nigeri, ako ochrániť plodiny pred hmyzími škodcami. Pre obyvateľa Port-au-Prince alebo haitského vidieka, ako sa vyhnúť riziku nákazy cholerou. A pre spracovateľa poľnohospodárskych produktov v Mali, ako vyťažiť zo semien bambucký tuk, ktorý potom môže predať na miestnom trhu.
Iniciatíva ťaží zo skutočnosti, že napriek všeobecne stále nedostatočnej celkovej úrovni ekonomiky sa v rozvojových krajinách prudko rozvíja mobilná komunikácia. Už v roku 2006 bolo napríklad v Afrike vyše 150 miliónov používateľov mobilných telefónov. Novší prieskum dokonca udáva, že z približne 2,4 miliardy používateľov mobilných telefónov vo svete žije takmer 60 percent v rozvojových krajinách.
Voči tradičným metódam vzdelávania v rámci rozvojovej pomoci ide o podstatne lacnejšiu alternatívu, ktorá sa navyše dostáva k širšiemu okruhu ľudí. Vzdelávacie videosekvencie animovaných činností si možno opakovane prehrávať a používať ako príručky.
Vyniká to najmä v kontexte rozvojovej pomoci z USA, kde sa neraz stávajú terčom kritiky vysoké režijné náklady, súvisiace s dopravou vzdelávacích pracovníkov do odľahlých častí sveta a s ich tamojším pobytom.
Vzdelávacie animácie sa vyrábajú lacno a možno ich koncipovať spôsobom, ktorý upúta pozornosť prakticky všetkých adresátov. K raz hotovej animácii možno nahrať výklad v ľubovoľnom jazyku, nárečí a s potrebným prízvukom.
Tvorcovia tak animácie prispôsobujú miestnej kultúre, vrátane zabudovávania prvkov, ktoré čerpajú z domorodých znalostí o predmetnej problematike.
Názorne to ilustruje boj proti hmyzím škodcom bôbovitých plodín. Účinný je postrek z plodov stromu neem (zederach indický, Azadirachta indica), ktorý rastie v juhovýchodnej Ázii a v niektorých oblastiach subsaharskej Afriky. Metóda je to lacná, no ak by sa ju farmári mali vo veľkom učiť formou tradičných školení, náklady by prevýšili úžitok.
Na tvorbe animácií sa zúčastňujú ľudia z cieľových oblastí, ktorí komunikujú s členmi tímu hlavne elektronickou poštou. K animáciám sa dodávajú dva texty jeden číta komentátor, druhý bližšie vysvetľuje činnosť animovanej postavy.
Cieľom je vytvoriť knižnicu takýchto animácií, ktoré sa budú šíriť popri mobiloch elektronickou poštou, alebo si ich budú užívatelia prezerať prípadne sťahovať z internetovej stránky SusDeViki (Sustainable Development Virtual Knowledge Interface, Rozhranie virtuálneho vzdelávania pre trvalo udržateľný rozvoj).
Zdroj: Komuniké University of Illinois at Urbana-Champaign z 28.2.2011
(spolupracovník TASR Zdeněk Urban) juh
