WASHINGTON, BRATISLAVA. Na opačnej strane Slnka sa objaví veľmi silná erupcia. Nevieme o nej, je skrytá pred pohľadom našich pozemských prístrojov. Nemôžeme sa preto pripraviť na následky, ktoré by mohla vyvolať na Zemi.
Operátori nevedia, že treba chrániť satelity, energetické spoločnosti, že nebezpečenstvo hrozí ich prenosovým sústavám. Keď následne rotujúce Slnko vystrelí žiarenie naším smerom, môžu nasledovať rozsiahle výpadky.
Takáto situácia by však nemusela nastať. Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) vyslal do kozmu misiu Stereo, ktorá má sledovať Slnko zo všetkých jeho strán. Dve sondy sa v nedeľu dostali do pozícií, z ktorých vidia na celú našu materskú hviezdu.
Solárni špehovia
Samotná myšlienka projektu Stereo nebola veľmi zložitá. V októbri v roku 2006 vystrelila NASA dvojicu kozmických observatórií: jedno na obežnej dráhe Zem predbiehalo, druhé zase trochu zaostávalo.
V priebehu rokov sa tak slneční špehovia dostali na miesta, z ktorých poskytujú úplný obraz Slnka.
V tejto pozícii však zostanú iba chvíľu, časom totiž sondy preletia z nášho pohľadu za hviezdu. No pozeranie sa na privrátenú stranu Slnka dokážeme zabezpečiť aj zo Zeme či z kozmu ďalšími prístrojmi.
Záhada odvrátenej strany však už nebude na najbližšie roky jestvovať.
„Je to po prvý raz v histórii, keď môžeme hľadieť na slnečnú aktivitu v celej jej trojrozmernej nádhere," komentoval misu Angelos Vourlidas, vedec pracujúci na projekte. „Pre solárnu fyziku je to veľký moment," hovoril v správe NASA.
Vďaka sondám Stereo a misii Solar Dynamic Observatory však dokážu vedci skúmať aj globálne slnečné fenomény. Budú tak schopní hľadať odpovede na otázky, čo zapríčiňuje ohromné nárasty solárnej aktivity a ako celý tento proces prebieha.
Hviezdne počasie
Niektorí vedci so zveličením hovoria, že americké observatóriá konečne potvrdili, že Slnko je guľa. Oveľa vážnejšie však tvrdia, že úplné snímky celého Slnka sú porovnateľné s prvými zábermi Zeme z kozmu či s krokmi ľudí na Mesiaci.
Odborníci pritom dodávajú, že samotné sledovanie našej hviezdy nie je dôležité len pre pozemské technológie a satelity. Skúmanie slnečného „počasia" má význam aj pri riadení či plánovaní misií na vzdialené kozmické objekty.
„Je to dôležité pre misie NASA na Merkúr, Mars či k asteroidom," dodáva astrofyzička Madhulika Guhathakurtová.
