Concorde Stíhačka pre 128 pasažierov

Pred tridsiatimi piatimi rokmi začali na pravidelných linkách lietať prvé nadzvukové Concordy. Vrátia sa ešte niekedy?



Už koncom päťdesiatych rokov začali Spojené štáty, Veľká Británia, Francúzsko i Sovietsky zväz uvažovať nad dopravnými strojmi, ktoré by prekonali rýchlosť zvuku. Nikto nepochyboval, že budúcnosť civilného lietania patrí nadzvukovým rýchlostiam. Na málo prebádanú pôdu sa vtedy pustil rad popredných konštrukčných kancelárií, ale len dva stroje sa podarilo dotiahnuť až do konca: ruský TU - 144 a britsko-francúzsky Concorde.

Ide o rýchlosť a prestíž

V roku 1961 americký prezident presadil podporu lietadla Lockheed 2000, ktoré malo prepraviť 250 pasažierov a lietať dva a pol až trojnásobnou rýchlosťou zvuku. Program výroby sa začal v roku 1963 (aj ako reakcia na Concorde) a podľa plánov malo do roku 1990 lietať okolo päť stoviek týchto strojov.

Do súťaže o výrobu amerických nadzvukových lietadiel sa však v roku 1966 zapojil aj Boeing. Firma navrhla a nakoniec tiež zvíťazila so strojom s označením Boeing 2707. Hoci prvé stroje mali byť dodané zákazníkom v roku 1974 (25 aerolínií si objednalo celkovo 115 lietadiel), výrobca nakoniec nedokončil ani dva prototypy.

V roku 1971, aj napriek naliehaniu prezidenta Nixona, hrozbám nezamestnanosti v leteckom priemysle a faktu, že dovtedajší vývoj zhltol tri miliardy dolárov, americký Senát financovanie celého projektu stopol. Američania by aj tak neboli prví. Dva roky predtým totiž na oblohu vyletel britsko-francúzsky Concorde a krátko pred ním sovietsky Tupolev 144.

Svornosť

Veľká Británia a Francúzsko spočiatku pracovali na svojich vlastných projektoch. Kým britská firma Bristol Aeroplane Company za výdatnej vládnej podpory premýšľala nad transkontinentálnym lietadlom s pracovným názvom Bristol Type 223, ktoré malo prepraviť dvojnásobnou rýchlosťou zvuku sto pasažierov, vo francúzskej štátnej firme Sud Aviation pripravovali Super-Caravelle – menšie lietadlo na kratšie vzdialenosti, vhodné pre styk medzi Francúzskom a kolóniami. Super-Caravelle malo mať kapacitu sedemdesiat pasažierov a dolet dvetisíc až tritisíc kilometrov.

Hoci jeho výroba bola ohlásená v roku 1961 na parížskom leteckom salóne, už o rok neskôr sa Briti a Francúzi dali dokopy a začali vyvíjať spoločný stroj s príznačným názvom Concorde – svornosť. Táto spolupráca mala však aj prozaickejší dôvod ako spájanie rivalov, ktorých dlho rozdeľoval nielen Lamanšský prieliv, ale aj vzájomná nevraživosť. Šlo o peniaze.

Britská vláda odmietala platiť vysoké sumy a začala uvažovať o spolupráci s inými štátmi. Reálny záujem ukázali len Francúzi. Nové konzorcium firiem British Aircraft Corporation a Aérospatiale, ktoré vzniklo v roku 1962, sa rozhodlo vyrábať dva typy lietadiel – jedno na dlhé a druhé na stredné vzdialenosti. O druhý typ však potenciálni zákazníci nemali záujem.

Naopak, o stomiestny stroj, ktorý by dokázal prekonať Atlantický oceán, prejavil záujem americký Pan Am, britský BOAC (predchodca British Airways) i francúzsky Air France. Všetky tri spoločnosti si predbežne objednali po šesť kusov. O ďalšie prejavili záujem napríklad Lufthansa, Japan Airlines či Quantas.

obr_1.jpg

Concorde bol rýchly. Pri zaoceánskych letoch však polovicu jeho hmotnosti
tvorilo palivo, pre cestujúcich a posádku v ňom veľa miesta nebolo

Nápadná podobnosť

Konštruktéri sa museli porátať s niekoľkými technickými problémami. Cieľ, ktorým bolo dosiahnutie dvojnásobku rýchlosti zvuku, si vyžiadal niektoré nezvyčajné riešenia. Medzi najviditeľnejšie patrili krídla deltovitého tvaru a pohyblivý nos lietadla. Ten vo vodorovnej polohe zaisťoval dobré aerodynamické vlastnosti počas letu, zatiaľ čo pri pristátí a vzlete naopak svojím sklopením umožnil pilotom lepší výhľad z kabíny. Cenou za rýchlosť bol štíhly trup, do ktorého sa zmestili len štyri rady sedačiek.

Konštrukcia dvoch prototypov sa začala v roku 1965. Prvý, nazvaný 001, vyrobili v Toulouse, druhý, 002, v Bristole. Kým však obe lietadlá vzlietli, prišla hrozba z východu. Sovietsky zväz dlho súťažil so Západom a špeciálne so Spojenými štátmi v mnohých oblastiach – najmä v zbrojení a v kozmonautike. Nie inak to bolo aj vo vývoji nadzvukového lietadla. Aj v ZSSR začiatkom šesťdesiatych rokov verili, že v blízkej budúcnosti vznikne dopyt po stovkách rýchlych lietadiel.

Vývojom lietadla bola poverená konštrukčná kancelária Alexeja Tupoleva, syna slávneho konštruktéra Andreja Tupoleva. Sovieti chceli vyrobiť dve verzie lietadla – jednu s doletom štyritisíc a druhú s doletom šesťtisíc kilometrov. Nápadná podobnosť lietadla s Concordom zapríčinila dohady o priemyselnej špionáži.

Nech je, ako chce, konštruktéri TU - 144 nakoniec preteky o dva mesiace vyhrali. Prvý sovietsky prototyp prvýkrát vzlietol 31. decembra 1968 a 5. júna nasledujúceho roku „tučko“ ako prvé civilné lietadlo na svete prekonalo rýchlosť zvuku. Prototyp, napriek niekoľkým technickým problémom, splnil očakávania. Dvadsaťosemminútový let francúzskeho prototypu 001 sa uskutočnil „až“ 2. marca 1969. Britská 002 vzlietla v apríli a o pol roka lietadlo prekonalo rýchlosť zvuku.

Úspešný začiatok a kríza

Sovietsky náskok sa ešte viac zväčšil pri zavádzaní lietadiel do komerčnej prevádzky. Hoci sovietsky minister pre civilné letectvo sa k TU - 144 staval skôr rezervovane a za prioritu považoval skôr veľkokapacitný Iľjušin 86, zmienka o nadzvukovom lietadle sa dostala do záverov 24. zjazdu Komunistickej strany ZSSR, ktorý sa konal v roku 1971. Ešte v prebiehajúcej päťročnici malo byť TU – 144 zaradené do pravidelnej prevádzky.

Tupolev bol najrýchlejším dopravným lietadlom na svete. Dosiahol maximálnu rýchlosť 2430 kilometrov za hodinu a bol tiež držiteľom mnohých ďalších rekordov. Jeho kariéra však netrvala dlho. V roku 1973 na parížskom leteckom salóne jeden stroj spadol. Dva roky na to sa síce začala prevádzka na trase Moskva – Alma Ata, ale po tom, ako v roku 1978 núdzovo pristál ďalší stroj, ZSSR s prepravou pasažierov nadzvukovými lietadlami prestal.

Concorde tak nakoniec zo súboja vyšiel ako víťaz. Ale cena za víťazstvo nebola malá. Keď 21. januára 1976 začali Concordy lietať na linkách Londýn – Bahrajn a Paríž – Dakar – Rio de Janeiro, cena projektu aj vďaka inflácii vzrástla na miliardu libier. A svet mal za sebou ropnú krízu a následné vysoké ceny tejto suroviny.
S vyššími cenami ropy záujem o nadzvukové lietanie upadol.

Len na porovnanie: spotreba paliva Concordu bola porovnateľná so spotrebou Jumbo Jetu, ktorý však prepravil štyrikrát toľko cestujúcich. S výnimkou štátnych Air France a British Airways si lietadlá nakoniec nikto nekúpil. Celkovo bolo vyrobených len dvadsať kusov – dva prototypy, dva skúšobné modely a šestnásť strojov určených na pravidelnú prevádzku. Lietanie na nadzvukových strojoch nebolo pre masy, ale stalo sa záležitosťou bohatých ľudí.

USA spočiatku z európskych lietadiel neboli nadšené. Pre hlučnosť nechceli Concordom udeliť právo na pristátie, ale napokon zákaz zrušili. Cesta z Európy do New Yorku stála štyristo libier a trvala neskutočné tri a pol hodiny, čo vzhľadom na časový posun znamenalo, že cestujúci priletel na západ vlastne skôr, ako odletel. Concordy ďalej lietali z Paríža do Caracasu či do Mexico City a z Londýna do Singapuru.

Na palube Concordu existovala len jedna – prvá trieda. Stiesnený priestor kompenzovali kožené sedadlá, vynikajúca kuchyňa podávaná na porceláne a šampanské. Absolútna cena leteniek sa rokmi zvyšovala a vždy bola približne o dvadsať percent vyššia než ceny prvej triedy v podzvukových lietadlách.

obr_2.jpg

Sovietsky stroj TU-144 bol prvým nadzvukovým dopravným lietadlom,
ktoré sa vznieslo na oblohu, jeho sláva však netrvala dlho

Nehoda

Lietadlo bolo považované za bezpečné. A to aj napriek tomu, že v desaťročí 1977 – 1987 riešila posádka desať incidentov, pri ktorých napríklad popraskali pneumatiky a ich úlomky poškodili krídlo, motory či nádrž. V apríli 1989 zase musela posádka pri lete z Nového Zélandu do Sidney vypnúť jeden motor pre hrozbu požiaru.

Povesť o najbezpečnejšom lietadle sa navždy stratila 25. júla 2000. Stroj francúzskeho dopravcu havaroval na parížskom letisku a pri nehode zomrelo stotrinásť ľudí. Hlavnou príčinou nehody bola uvoľnená lamela z lietadla DC – 10 spoločnosti Continental Airlines, ktoré štartovalo pred Concordom. Úlomky kovu prerazili pneumatiku, ktorej kusy potom poškodili nádrž. Z nej vytieklo palivo, ktoré sa vznietilo a lietadlo prestalo byť ovládateľné. Zrútilo sa na malý hotel v blízkosti letiska.

Tragédia si vyžiadala mnohé opatrenia. Aerolínie investovali do odolnejších pneumatík a palivových nádrží. Všetky stroje prešli kompletnou revíziou. Ale ani keď sa po roku vrátili na oblohu, odborníci nehýrili optimizmom. Poukazovali na to, že Concordy boli technológiou šesťdesiatych rokov a dve zo spomínaných šestnástich lietadiel, ktoré slúžili ako zásobáreň náhradných dielcov, boli už doslova vybrakované.

To však nebol jediný dôvod, prečo obe letecké spoločnosti začali uvažovať nad ukončením prevádzky Concordov. Dôležité bolo aj ekologické hľadisko – vysoká hlučnosť stroja a jeho nadmerná spotreba paliva, ako aj prepad leteckej dopravy po 11. septembri 2001. Rozhodnutie o ukončení prevádzky padlo v roku 2003. Hoci záujem o posledné lety bol obrovský, predtým v lietadle niekedy sedelo len dvanásť ľudí.

Návrat?

24. októbra 2003 sa Concorde vydal na svoj posledný let. Dvadsaťsedemročná éra nadzvukových lietadiel sa skončila na londýnskom letisku Heathrow. Jedno z lietadiel priletelo z New Yorku (tam postriekali lietadlo červenou, bielou a modrou kvapalinou, symbolizujúcou farby USA, Veľkej Británie a Francúzska), druhé štartovalo z Londýna a po okruhu nad Škandináviou sa vrátilo a tretie urobilo vyhliadkový let nad Atlantikom. Šťastní pasažieri dostali letenku v cene 6336 dolárov zadarmo.

Jednotlivé Concordy si rozobrali múzeá a letiská. Ich fanúšikovia a technici však na ne nezabudli. V poslednom čase vraj niektorí začali uvažovať nad ich znovuoživením. V leteckom múzeu Le Bourget, kde niektoré stiahnuté Concordy odpočívajú, testujú ich motory. Stroje by sa mohli údajne objaviť vo vzduchu pri príležitosti začatia londýnskej olympiády v roku 2012.

Hoci v roku 2003 sa o nadzvukovom lietaní hovorilo ako o uzavretej kapitole, nemusí sa to tak nakoniec skončiť. Americký úrad pre letectvo a kozmonautiku (NASA) údajne skúma futuristické návrhy nadzvukových lietadiel, ktorých výhodou oproti Concordu má byť napríklad to, že majú byť tichšie.

Hovorí sa aj o lietadle, ktoré má rýchlosť zvuku prekročiť päťkrát, čo by znamenalo, že let z New Yorku do Sydney by trval asi dve a pol hodiny a let z New Yorku do Londýna 45 minút. Možno je to nepredstaviteľné, ale bezpilotné lietadlo X-51A Waverider amerického vojenského letectva už rýchlosť zvuku prekročilo šesťnásobne. Najdôležitejšia otázka znie možno tak, ako pred päťdesiatimi rokmi: Kto to zaplatí?

Vzostupy a pády

2. marec 1969 – prvý let francúzskeho prototypu 001 z Toulouse.
9. apríl 1969 – prvý let britského prototypu 002 z Filtonu.
2. jún 1972 – Jedno z lietadiel odlieta na turné po Blízkom a Ďalekom východe a do Austrálie. Preletelo 74-tisíc kilometrov a pristálo na štrnástich letiskách v dvanástich krajinách.
3. jún 1973 – sovietske nadzvukové lietadlo TU-144, ktoré malo byť konkurentom Concordu, havarovalo počas exhibície na parížskej prehliadke. Pri nehode zomrelo štrnásť ľudí.
20. september 1973 – Concorde prvýkrát pristál v USA.
21. január 1976 – British Airways otvárajú prvú pravidelnú linku z Londýna do Bahrajnu. Air France začína lietať z Paríža do Ria de Janeiro.
15. november 1977 – po dvoch rokoch sporov o možnosť pristávať začína Concorde pravidelne lietať z Londýna a Paríža do New Yorku.
14. apríl 1989 – Britské úrady nariadili kontroly všetkých Concordov British Airways, keď jeden z nich stratil časť smerového kormidla. Šlo o prvý vážny incident po dvadsiatich rokoch prevádzky.
21. marec 1992 – Concorde britskej spoločnosti stratil časť horného smerového kormidla počas letu z Lodnýna do New Yorku.
26. marec 1993 – Barbara Harmerová sa stáva prvou pilotkou Concordu.
24. júl 2000 – technici British Airways objavili trhliny v krídlach na siedmich Concordoch. Jedno lietadlo je odstavené, bezpečnosť cestujúcich však nie je ohrozená.
25. júl 2000 – Concorde spoločnosti Air France sa zrútil po vzlete z parížskeho letiska Charlesa de Gaullea, zahynulo 113 osôb. Vyšetrovatelia prišli k záveru, že kovový úlomok z iného lietadla na vzletovej dráhe prerazil pneumatiku, ktorá praskla a narušila palivovú nádrž.
15. august 2000 – British Airways odstavujú Concordy a úrady zvažujú odobranie osvedčenia o letovej spôsobilosti.
23. august 2001 – Air France vykonáva prvý skúšobný let po katastrofe.
22. október 2001 – britský Concorde od katastrofy Air France vykonáva prvý okružný transatlantický skúšobný let z Londýna do New Yorku.
7. november 2001 – Necelé dva mesiace po leteckých útokoch na newyorské Dvojičky British Airways i Air France obnovujú pravidelné transatlantické lety Concordov z Londýna a Paríža.
15. júl 2002 – Concorde British Airways prerušil let do New Yorku, keď v motore nastali silné vibrácie.
19. február 2003 – Concorde Air France s 56 ľuďmi na palube na linke Paríž – New York je nútený núdzovo pristáť v Halifaxe pre poruchu motora.
10. apríl 2003 – British Airways a Air France oznamujú, že všetky Concordy vyradia 24. októbra.

Concorde v číslach

Dĺžka: 62,1 metra
Rozpätie krídel: 25,55 metra
Prepravná kapacita: maximálne 128 cestujúcich, 2,5 tony nákladu
Dolet: 6880 kilometrov
Cestovná rýchlosť: 2150 km/h
Cestovná výška: 18 kilometrov
Spotreba paliva: 25-tisíc litrov za hodinu
Hmotnosť stroja: 79-tisíc kilogramov
Váha paliva: 96-tisíc kilogramov
Počet prepravených cestujúcich: viac ako 2,5 milióna
Počet vyrobených kusov: 20

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€
  2. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  3. Eilat: Slnko, teplo a zábava
  4. Ku kuchynskej linke dostanete obývačku či vstavané skrine za 50%
  5. 4 rady pre deti a dospelých, ako sa starať o pokožku
  6. Výstava Podoby lásky zobrazí skutočné osudy konkrétnych žien
  7. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek
  8. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  9. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  10. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky
  1. Eilat: Slnko, teplo a zábava
  2. Ku kuchynskej linke dostanete obývačku či vstavané skrine za 50%
  3. Exkurzia študentov Stavebnej fakulty STU v Bratislave
  4. Prichádza Black Friday, jazdenku môžete mať so zľavou 2000 eur
  5. 4 rady pre deti a dospelých, ako sa starať o pokožku
  6. Výstava Podoby lásky zobrazí skutočné osudy konkrétnych žien
  7. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek
  8. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  9. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  10. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba
  1. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky 17 426
  2. Eilat: Slnko, teplo a zábava 10 123
  3. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 7 519
  4. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€ 4 406
  5. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek 2 756
  6. Ako sa zbaviť chladnej podlahy 2 653
  7. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií 1 989
  8. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba 1 735
  9. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky 1 511
  10. Ku kuchynskej linke dostanete obývačku či vstavané skrine za 50% 1 442

Téma: TV Oko


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Veľkolepý nástup, výslnie a pád. Prečo veľké strany neprežijú svojich lídrov

Výmena lídra nie je kľúčom k dlhšej životnosti strany. Funguje len pri menších stranách, v Smere by mohla znamenať rýchly zánik.

KOMENTÁRE

Smer bez Fica nemá logiku

Životnosť strán ako Smer sa odvíja od popularity zakladateľa.

Neprehliadnite tiež

Čo plánuje Elon Musk na najbližších sedem rokov

Juhoafrický vynálezca má do roku 2024 veľkolepé plány.

Najlepší mobil na trhu (Vianoce 2017)

Samsung a Apple sa v boji o top mobil na trhu naťahujú s čínskymi značkami. Špičkové smartfóny začínajú od 600 eur.

Klonovaná Dolly sa nelíšila od svojich rovesníčok, ukazuje nová štúdia

Ovečka Dolly žila až do smrti v uzavretých priestoroch.

Hľadali inteligenciu a zistili, že mozog je ako sociálna sieť

Nemeckí vedci našli mozgové prepojenia, ktoré ovplyvňujú našu inteligenciu

Aj delfíny majú pytačky. Samci dávajú samičkám dary

Vedci sa domnievajú, že samci delfínov chcú takto ukázať svoje kvality.