Internetové drogy: takmer ako skutočné?

Všetkého veľa škodí. Platí to aj pre bleskovo pozbierané informácie a rýchle kontakty.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - SXC.HU)

Spomínate si na Billa Clintona a jeho rýchle chúlostivé kontakty s Monikou Lewinskou? Ak áno, nie je to nič výnimočné, boli toho plné médiá. Skúste si však spomenúť presne, kedy a kde sa to stalo.

Máte problém? Pomôže Google: blízke stretnutia s prezidentom podľa Moniky prebehli sedemkrát od 15. novembra 1995 do 29. marca 1997. Odohrali sa väčšinou v Oválnej pracovni alebo neďaleko nej.

Keď pamäť vyšumí

Ak si to pamätáte bez pomoci internetu, klobúk dole. V porovnaní s Billom Clintonom ste génius. Bývalému americkému prezidentovi tieto stretnutia alebo minimálne ich obsah podľa jeho rozporných výpovedí pred vyšetrovacími a súdnymi komisiami vyšumeli z pamäti akosi veľmi rýchlo.

Clinton predstieral výpadky pamäti, aby sa vyhol riskantnému priznaniu. Tak logicky znel vtedajší „hlas ľudu“. Keď však o prezidentskom zabúdaní písal harvardský psychológ, špecialista na pamäť Daniel Schacter v knihe Sedem hriechov pamäti, ponúkol odlišný scenár.

Správanie Billa Clintona mohlo vyplývať jednak z enormného pracovného zaťaženia, jednak z toho, že pamäť každého človeka s pribúdajúcim časom prirodzene podlieha jednému zo smrteľných hriechov, ktorý sa volá zabúdanie.

Náš mozog denne zaznamená veľmi veľa informácií. Niektoré zostanú, iné si po čase vybavíme, aj keď iba približne a nepresne. Väčšina prežitých udalostí a pozbieraných informácií však z našej pamäti postupne zmizne.

Prebieha to tak nenápadne, že už pred dvesto rokmi s úžasom konštatovala anglická spisovateľka Jane Austenová, autorka rodinného románu Pýcha a predsudok: „Okolo človeka je plno zázrakov. Zvlášť záhadná mi však pripadá naša schopnosť pamätať si či zabúdať.“

Výživa mozgu alebo hrozba rozumu?

Nicholas Carr, autor knihy Plytčiny: čo robí internet s našimi mozgami, má v záhade zlyhávajúcej pamäti jasnejšie než Austenová, ktorá v živote nedostala jediný e-mail.

Carr pre magazín Esquire povedal, že prirodzené stimuly, ktoré pomáhali prvým ľuďom nachádzať potravu a vyhýbať sa dravým zvieratám, nás teraz približujú k situácii technicky vyvinutých laboratórnych potkanov, „ktoré bezmyšlienkovito tlačia kláves v nádeji, že dostanú svoju porciu sociálnej alebo intelektuálnej výživy“.

Nedávny výskum správania britských administratívnych pracovníkov ukázal, že si v priemere pozrú svoju e-mailovú schránku tridsaťkrát za hodinu. Ako keby bol každý e-mail niečo ako informačná droga, ktorá príjemne vybudí dráhy medzi neurónmi.

Nemá to ďaleko od skutočnosti. Príťažlivosť e-mailovej schránky vyplýva z toho, že obsahuje prvok neistoty. Možno tam čaká správa, ktorá oznamuje niečo dôležité, čo obohatí alebo nebodaj zmení náš život, samozrejme, k lepšiemu.

Preto podvedome potláčame predchádzajúcu fádnu skúsenosť, že okrem bežných správ od príbuzných, kolegov či známych pravdepodobne opäť nenájdeme nič vzrušujúcejšie než informácie o tom, kde zohnať lacnú viagru alebo prestížne zamestnanie s príjmom 2500 eur mesačne a viac. Samozrejme, ak napíšeme na tú správnu adresu.

Tehličky, ktoré sú na nič

Nadbytok informácií a neustále prebiehanie od jednej k druhej znižuje kapacitu pamäti. Carr vysvetlil: „Keď prepíname medzi jednotlivými informačnými kanálmi, dostáva naša pracovná pamäť príliš veľa údajov príliš rýchlo. Začíname trpieť chorobou, ktorú neurovedci nazývajú kognitívnym preťažením.“

Výsledkom snahy poznať a pochopiť čo najviac je úplný opak. Namiesto porozumenia novým informáciám, po ktorých tak túžime, získa naša dlhodobá pamäť veľmi málo použiteľného materiálu. Tehličky zložené z bleskovo pozbieraných informácií, ktoré v nej zostanú, sú malé a roztrúsené, takže čo z nich nakoniec mozog môže vystavať?

Nebezpečenstvo povrchnosti zvyšuje aj rastúca popularita sociálnych sietí, z ktorých sú najpopulárnejšie Facebook a Twitter. Jedna z najvýznamnejších britských neurovedkýň Susan Greenfeldová varovala, že posadnutosť komputerovými kontaktmi môže preformátovať obvody mozgu.

Ten sa stane náchylným na neustále hľadanie zážitkov a sústavnej odmeny. Čo je však azda najhoršie, stratí schopnosť empatie, čiže umenia nahliadnuť do mysle iného človeka.

Greenfeldová si myslí, že za alarmujúcim nárastom hyperaktivity s poruchou pozornosti je nadmerné používanie technológií. Príliš časté surfovanie po internete zhoršuje schopnosť učenia, sústredenia a bráni nám v pochopení vecí do hĺbky.

Počítačové hry, ktoré sa môžu začínať stále odznova, nás robia nedbanlivejšími, lebo začneme mať pocit, že každú chybu možno napraviť. Lenže v skutočnom živote to tak nie je.

Celkovo zrejme potrebujeme v prvej fáze odvykania menej akčnosti a viac pomalosti. To sa ľahko povie, ale ťažšie vykoná.

Počas písania tohto článku autor nazrel do svojej e-mailovej schránky v priemere päťkrát za hodinu a napísal devätnásť mailov.

Oproti britským úradníkom je to síce relatívne lepší výsledok, ale aj tak sa nie je čím chváliť.

Najčítanejšie na SME Tech


Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Prehru neukážu, naživo nevysielajú. Vidia v Severnej Kórei olympiádu?

Severokórejčania milujú sledovanie športu. Z olympiády však dostanú len pár obrazov a propagandu.

ŠPORT

Medlová v pondelok zabojuje o finále, v hre budú aj krasokorčuliari

Pozrite si program na 19. február 2018.

Neprehliadnite tiež

Arktída môže zhatiť šance na naplnenie Parížskej dohody

Ústup ľadu z Arktídy môže sprístupniť ohromné množstvá fosílnych palív. Využiť ich by bolo chybou.

PODCAST KLIK

Klik: Facebook môže vypnúť test Prieskumníka na Slovensku najbližšie týždne

Amazon po dobrých výsledkoch prepúšťal, Uber platí ženám menej, ale dáta diskrimináciu vo firme neukazujú. Odkiaľ sa rozdiel berie?

Nový experimentálny mozgový implantát môže zlepšiť pamäť

Pacienti mali o pätnásť percent lepšie výsledky, keď mali implantát.

Ostrovný štát malo pohltiť more. Výskum ukázal, že sa zväčšuje

Ostrovy sa zväčšili napriek narastajúcej hladine okolitého mora.

Na Slovensku máme internet už 26 rokov. Ako začínal?

Vo svete bol internet bežný, na Slovensku veľká novinka.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche
  2. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať?
  3. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom
  4. Slovanet spustil LTE internet aj na juhu Tokaja
  5. Hľadá sa: Vzťah z rozumu. Darujte na Valentína predplatné SME.sk
  6. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME
  7. Slovanet spustil LTE internet aj v okolí Prešova
  8. Košickí športovci „pustili žilou“
  9. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche
  10. Počet predplatiteľov SME.sk dosiahol ďalší rekord
  1. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche
  2. Príbeh tradičného družstva - príbeh Alojza Kračinovského
  3. Parfum podľa zverokruhu. Zvoľte tú správnu vôňu
  4. Fascinuje ma nadšenie mladých ľudí, s akým hltajú nové trendy
  5. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať?
  6. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom
  7. Chute a vône kórejskej kuchyne priamo v METRO
  8. Adient je tretí najlepší zamestnávateľ
  9. 8 krokov k príprave na zdravé tehotenstvo
  10. Študenti SPU skúmajú vplyv rýchlostnej cesty na život obyvateľov
  1. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom 24 374
  2. Mio MiVue 733 WiFi - snadno přeneste záznam autokamery do mobilu 14 201
  3. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME 10 106
  4. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 6 937
  5. Počet predplatiteľov SME.sk dosiahol ďalší rekord 5 940
  6. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche 5 870
  7. Hektická Moskva, ktorá nikdy nespí 5 174
  8. Hľadá sa: Vzťah z rozumu. Darujte na Valentína predplatné SME.sk 4 755
  9. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať? 4 098
  10. Olympiáda ukradne fanúšikom hodiny spánku 2 441