Call of Duty: Black Ops - studená vojna tak trochu inak (singleplayer)

Najočakávanejšia hra tohto roku. Zaručený predajný hit. Množstvo nadržaných hráčov, ktorí dostanú to, čo minulý rok. A predminulý. A predpredminulý.

Séria Call of Duty, ktorú každý rok rozšíri nový diel, je jednoducho stávkou na istotu. Nie však kvality, ale osvedčených a fungujúcich princípov. Bez akéhokoľvek vplyvu fňukania kritikov hráči každý nový diel Call of Duty žerú aj s podrážkami. Je jedno, že sme tu už videli. Nie raz. A všetky tie naskriptované scény vyzerajú na jedno kopyto. Po Modern Warfare sa Call of Duty až na kulisy vôbec nezmenilo. A žiadna špeciálna novinka neprichádza ani s Black Ops. Ale to ste, skutočne si položte ruku na svoj najdôležitejší orgán, čiže na srdce, určite ani v tých najoptimistickejších snoch nedúfali.

Takže na čo nadávať – a vezmeme si tentoraz do rúk len príbehovú kampaň a špeciálny zombie mód. Áno, je to krátke, zabavíte sa tak na päť-šesť hodín. Za druhé, je to naskriptované a v niektorých prípadoch až tak neskutočne, že sa vlastne divíte, prečo máte možnosť kráčať i do strán a nielen bežať stále rovno. Z toho vyplýva aj mdlá hrateľnosť, ktorá je v podstate na nadpriemernej úrovni čo sa týka zábavnosti, avšak nezaznamenáte žiadny jej progres alebo gradovanie deja. Oproti Medal of Honor to je neskutočne cítiť a aspoň čiastočné odčinenie na vás čaká aspoň v samotnom závere, kde je to však skôr sledovanie animovaných sekvencií a nie samotné hranie. Posledná chybička krásy sa týka umelej demencie: je to proste znovu strelnica s panákmi, ktorí mnoho rozumu nepobrali a s úsmevom na perách si nechajú zvýšiť hladinu olova nad smrteľnú hranicu. To sú chyby, na ktoré sme nadávali už aj minule, avšak treba dodať, že tentoraz sa Treyarch pochlapil Call of Duty: Black Ops predstavuje ich najlepšiu hru. Veľa energie ale na to rozhodne nepotrebovali.


Všetky screenshoty nájdete v galérii hry

Princípy hrania ostali zachované. Akčná strieľačka z vlastného pohľadu, v ktorej putujete rôznorodým prostredím a strieľate po desiatkach až stovkách nepriateľov. Tí sa dokážu maximálne tak ukryť za prekážku a pravidelne vám ukazovať miesto, kam ich máte trafiť. Neustále sa musíte hnať smerom dopredu – a inam to vlastne ani nejde. Prejdete neviditeľnou hranicou a začne sa na vás valiť niekoľko agresívne naladených protivníkov alebo sa spustí naskriptovaná scéna, pri ktorej väčšinou niečo vybuchne. Žiaľ, zapamätateľných momentov nájdete v hre minimum a ani hranie na efekt v podstate vôbec nefunguje. Základné herné princípy sú totiž až zúfalo opakujúce sa, menia sa len kulisy. Ide o zásadný problém nielen série Call of Duty, ale hlavne samotných vývojárov z Treyarchu. Už to konečne nenudí tak, že v polovici zívate od nudy, avšak plytkú hrateľnosť zloženú z totožných scén proste nedokážu hodiť za chrbát a neustále nám ponúkajú čosi, čo nemá šancu zaujať.

Paradoxne je teda hlavným ťahúňom príbeh a i ten začne ukazovať svoje skutočné prednosti až ku koncu. Dej je situovaný do obdobia studenej vojny, 60. rokov minulého storočia. V úlohe Alexa Masona, člena špeciálnej jednotky, sa ocitneme hneď v niekoľkých nepríjemných situáciách. Retrospektívne spomínanie hrdinu na svoje predošlé činy sa však nezačína s vnúčatami na kolenách. Alex je priviazaný ku kreslu, kde ho vypočúvajú a fyzicky týrajú dve rozmazané postavy. Neustále sa ho pýtajú, čo sa stalo počas niektorých tajných operácií a spomienky sa vynárajú len ťažko, Alex stráca neustále vedomie a vo svojej mysli prežíva (čiže vy ich hráte) svoju minulosť. To dôležité, čo znamenajú tie prekliate čísla, sa však dozviete až neskôr. Neustále prestrihy medzi jednotlivými misiami posúvajú príbeh až príliš pomaly do zaujímavejšej roviny. Potenciál je minimálne do polovice absolútne trestuhodne nevyužitý. Treyarch jednoducho musel nahádzať do hry čo najviac pestrých lokácii aj za cenu priemerného level dizajnu.

Začiatok na Kube, kde sa Alex snaží zabiť Fidela Castra naplno poukazuje na to, čo všetko nás čaká. Človek by očakával aspoň čiastočne nenápadnú akciu s presadzovaním tichého zabíjania, avšak na Kube všetko trieska a vybuchuje ešte viac ako na Silvestra, vystrieľate zrejme väčšinu členov armády celej republiky. V podobnom duchu sa bude niesť celá hrateľnosť. Desiatky až stovky mŕtvych a zdevastované prostredie, ktoré po vás ostáva, je akoby trademarkom hrateľnosti, ktorá však už neohromuje. A pritom prostredie je skutočne zaujímavé a potenciál zaujať a užívať si akciu tu je: máme tu zabudnuté gulagy v Sovietskom zväze, Bajkonur, Vietnam, Laos... Všetky miesta sú pútavé a ponúkajú hneď niekoľko zaujímavých možností, kde by úplne pomohlo, keby sme sa mohli prostredím zakrádať. Nemusí hneď dôjsť k absolútnej zmene celého herného žánru, no už Medal of Honor ukázalo, že čiastočné zmeny v tempe hrania dokážu pritiahnuť hráča viac ako jazda na plný plyn od začiatku až do konca.

Arzenál zbraní je neskutočne rôznorodý a ponúka more možností ako sa s nepriateľmi vysporiadať. Nemôžu chýbať ani statické guľomety, napríklad na korbe nákladiaku, v ktorom unikáte pred dotierajúcimi vozidlami. Ak niečo pompézne vybuchuje v hollywoodskom filme, je to nič oproti explóziám v Call of Duty – a presne tak to i vyzerá pri útekoch alebo útokoch v motorovom člne (za sprievodu Sympathy for the Devil) či bláznivom lete helikoptérou. Vybuchuje všetko a konečne je voľnosť pohybu obmedzená len čiastočne. Napríklad pri lete helikoptérou sa staráte aj o samotný pohyb, ktorý je mimochodom spracovaný úplne jednoducho, takže sa v ňom nik nestratí a hra si uchováva svoju arkádovú tvár. Neovládate síce výšku, no stačí to k príjemnému osvieženiu. Zážitok to bude spočiatku famózny, avšak každou minútou a desiatkami výbuchov, ohromujúcich explózií a roztrieskaných objektov poľavujete v sústredení sa a príde vám to ako príliš prehnané. Ako počas celého hrania. A ani tentoraz nesmie chýbať tak úžasne patetický záver so západom slnka. Znovu ste zachránili svet.

Technické spracovanie je na vysokej úrovni hlavne vďaka striedajúcimi sa lokáciami, takže sa vám nestihne nič opozerať, nič vás nudiť. Znovu však pomerne príjemné prostredie dopláca na neviditeľné bariéry či dvere, ktoré neotvoríte ani granátom, sutiny, ktoré hrdina nedokáže preskočiť. Žiadne veľké prekvapenie sa nekoná a skôr ako na reálne spracovanie vsádza Call of Duty: Black Ops na výrazné a doslova optimistické farby. Prostredie nie je až tak zničiteľné ako by sme chceli vidieť v AAA hre, avšak Black Ops si to vynahrádza famóznym ozvučením, ktoré o sebe dáva vedieť hlavne pri prestrelkách a výbuchoch. Navyše sa vývojári pokúsili odvážne spojiť tieto herné momentky s reálnymi skladbami. Okrem spomínaného Sympathy for the Devil od Rolling Stones to je napríklad i Won't Back Down od Eminema a Pink. Celkom to funguje a ide rozhodne o zaujímavé spestrenie.

Skôr, než vynesieme výsledný verdikt, oplatí sa zastaviť pri špeciálnom móde Zombie. Je možné ho hrať kooperatívne, pre túto alternatívu je vlastne určený, no základy si môžete nacvičiť i osamote. Princíp je jednoduchý: bránite sa pred nemŕtvymi, ktorí na vás útočia v jednotlivých vlnách. Za každý zásah si na svoje konto pripíšete nejakú čiastku, ktorú môžete investovať do nákupu zbrane, jej vylepšenia či munície. Môžete opravovať zátarasy na hniezdach, odkiaľ zombíci vychádzajú, otvárate si nové priestory na danej mape... a pri kooperácii je možné i oživiť parťáka, snažíte sa prežiť pred stále početnejšou a silnejšou armádou nemŕtvych. Mapy sú zatiaľ len tri, no postupnom odomykaní narastajú do omnoho väčších rozmerov, než by sa pôvodne zdalo. Chytľavosť sa tomuto módu uprieť nedá, avšak nejde o nič extra originálne.

Ako teda hodnotiť Call of Duty: Black Ops bez klasického multiplayeru? Ak sa nebudeme pozerať len okato na číslo výsledného hodnotenie, máme pred sebou strieľačku z vlastného pohľadu, ktorá vsádza na pompéznosť samotných prestreliek s výbuchmi. Lineárna cesta navrhnutá jediným smerom je plná podobných momentov, ktoré vsádzajú výhradne na to, aby vás prehlušili a neustále sa na obrazovke niečo hýbalo. O to ide – len a len o efekt. Hrateľnosť nie je dávkovaná postupne, za celý čas sa takmer vôbec nezmení. Príbeh takisto odhalí svoje možnosti až ku koncu. Niekomu môže tento prístup plne vyhovovať, niekoho už môže nudiť. Náš názor je jasný: ak príbehovú kampaň, tak jednoznačne tú z Medal of Honor. Pokým vám tieto otrepané princípy arkádového behu vpred a streľby ešte nevadia, pridajte si bod navyše. Multiplayeru sa budeme venovať v plnohodnotnom článku o niekoľko dní.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  4. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  7. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 17 590
  2. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 6 936
  3. Moskva alebo Petrohrad? 6 097
  4. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 3 304
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 2 395
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 1 887
  7. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 847
  8. S odletmi z Košíc leto nekončí. A tie ceny! 1 827
  9. Chcela vyliečiť syna, vyvinula prírodnú kozmetiku Ťuli a Ťuli 1 737
  10. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 433

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Lesník: Tetrov z lesov nemizne preto, že tam ťažíme

Riaditeľ odštepného závodu Lesov SR v Liptovskom Hrádku JÁN VRBENSKÝ hovorí, že za holé časti národných parkov môžu kalamity, nie lesníci.

KOMENTÁRE

Už opäť Air Kiska

Kiskov portrét zaujíma v obrazárni nepriateľov Fica (Smeru a SNS) stále popredné miesto.

DOMOV

Ochranár, pred ktorým cúvli lesníci aj štát

Za dlhodobý prínos získal Bielu vranu Erik Baláž.

Neprehliadnite tiež

DETSKÁ RUBRIKA

Lelek lesný vidí aj za seba, nemusí ani pohnúť hlavou

Prezývali ho kozodoj, hoci kozy nikdy nedojil.

OBJEKTÍV

Skutočný Iron Man: Vynálezca s oblekom stanovil nový rýchlostný rekord

Oblek poháňa šesť malých prúdových motorov.

Vesmírne kráľovstvo Asgardia vypustilo do vesmíru svoj prvý satelit

Má vlajku a dokonca aj hymnu. Zatiaľ ho však žiadna pozemská krajina či národ neuznáva.

Je lepší vinyl alebo cédečko? Čo o kvalite zvuku hovorí matematika

Fanúšikovia na platne nedajú dopustiť, argumentujú vernosťou zvuku.