Zničil neandertálcov vulkán?

Ani moderní ľudia sa nemohli uchrániť pred zhoršeným podnebím, no zrejme sa vyhli aspoň bezprostrednému dosahu erupcie.

Neandertálci možno lovili aj mamutov.Neandertálci možno lovili aj mamutov.(Zdroj: TASR)

Ani moderní ľudia sa nemohli uchrániť pred zhoršeným podnebím, no zrejme sa vyhli aspoň bezprostrednému dosahu erupcie.

BRATISLAVA. Doba ľadová bola v plnom prúde. Prinášala nielen chlad, ale aj sucho. V období pred vyše 40-tisíc rokmi žilo veľa našich najbližších príbuzných z rodu homo - neandertálcov - na juhu dnešnej Európy. Výber tejto oblasti, ak aj nebol vynútený, musel vyzerať z vtedajšieho pohľadu určite ako veľmi rozumný.

Podmienky na prežitie tam boli znesiteľnejšie nielen pre ľudí, ale aj pre stáda zvierat, ktoré lovili a živili sa ich mäsom.

Pre časť neandertálcov však bol život na juhu ich posledným zážitkom.

Zničil okolie a zmenil klímu

Supervulkán, ktorý explodoval pred 39-tisíc rokmi v oblasti dnešného Neapola, priniesol skazu. Nielen v podobe vyše 200 kubických kilometrov horniny, ktorá vyletela do vzduchu, ale aj tým, že výrazne zmenil klímu, pretože jemné čiastočky prachu a popola, rozptýlené v atmosfére, zatienili nadlho slnečné lúče.

Doba ľadová sa tak stala ešte neznesiteľnejšou, dokonca aj pre neandertálcov. Tí boli predtým v boji s mrazom a suchom dlhodobo neprekonanými šampiónmi.

Do tohto scenára, katastrofického najmä pre neandertálcov, zapadá aj datovanie, podľa ktorého sa anatomicky moderní ľudia Homo sapiens šírili Európou z východu na západ a v čase výbuchu supervulkánu väčšinou obývali iné než južné oblasti (severné Španielsko, strednú Európu). Ani moderní ľudia sa nemohli uchrániť pred zhoršeným podnebím, no zrejme sa vyhli aspoň bezprostrednému dosahu erupcie.

Svedectvo vrstiev z Kaukazu

Tím ruských vedcov z Prehistorického laboratória ANO v Petrohrade dokladá svoju geografickú hypotézu o vyhynutí neandertálcov vykopávkami z kaukazskej jaskyne Mežmajskaja. Ide o známe miesto nálezov kostí a artefaktov, spájaných so životom neandertálcov.

Ruský vedecký tím vedený Ljubou Golovanovou a Vladimirom Doroničevom v jaskyni objavil a preskúmal dve blízke, ale rozlíšiteľné vrstvy vulkanického popola. Mohutnejšia dokladá výbuch vulkánu v Neapolskom zálive, druhá, slabšia, mapuje erupciu, ktorá sa odohrala v približne rovnakom čase v dnešnom centrálnom Kaukaze.

Mali spoločný osud s dinosaurami?

O výbuchu neapolského supervulkánu geológovia vedia dávno. Označujú ho ako Campanian Ignimbrite super-eruption a na indexe výbušnosti vulkánov, ktorá sa končí osmičkou, má číslo sedem. Miestom činu bola oblasť dnešných Flegrejských polí (Campi Flegrei) západne od Neapola.

Iba na porovnanie - ničivý výbuch sopky Svätej Heleny v štáte Washington v roku 1980 zdvihol do vzduchu asi dvestokrát menej hornín.

Pozostatky neandertálcov sa našli výhradne pod oboma vrstvami popola; nad ňou už nie. To by dokladalo, že výbuch, ktorý zničil okolie, zasiahol našich bratancov ako na juhu, tak aj na Kaukaze.

Síce nie až tak, ako dopad veľkého kozmického telesa spred 65 miliónov rokov, ktorý sa spája s vyhynutím dinosaurov a s nasledujúcou globálnou klimatickou katastrofou, no treba zobrať do úvahy aj možnosť, že neandertálci boli v tom čase už natlačení na relatívne malom území.

Flegrejské polia, ktoré ležia blízko Vezuvu, takto zachytila z vesmíru Medzinárodná kozmická stanica ISS. (FOTO - NASA)

Ani nový rozmer nestačí

Tento nesporne pozoruhodný výskum sa pokúsil doplniť dlhoročnú prehistorickú záhadu o úplne nový, doteraz nepreskúmaný rozmer. Český biológ Stanislav Mihulka, ktorý štúdiu z časopisu Current Anthropology komentoval na www.osel.cz, si však myslí, že vulkanická udalosť spojená s nasledujúcou zmenou klímy sa teraz síce akosi „nosí“, no nemôže stačiť na kompletné vysvetlenie toho, ako prebiehal odchod neandertálcov z historickej scény v skutočnosti.

Už len preto, že veľkosť zlikvidovaného územia takmer isto nemohla byť taká, aby to spôsobilo úplnú skazu všetkých populácií neandertálcov.

Napokon tí prežívali vo väčších či menších skupinách na území dnešnej Európy vrátane Pyrenejského polostrova ešte ďalších desať- až pätnásťtisíc rokov. A celkom určite sa dostávali aj do kontaktu so skupinami moderných ľudí, ktorí osídlili Európu relatívne rýchlo a tiež sa museli vyrovnávať s následkami mrazu a sucha.

Mohol to byť kontakt veľmi blízky. Svedčia o tom minimálne dve skutočnosti. Po prvé, existujú dôkazy o tom, že moderní ľudia aj neandertálci striedavo žili v jednej a tej istej jaskyni (Roc de Combe a Piage v dnešnom francúzskom departemente Dordogne).

Po druhé, podľa posledných analýz neandertálskeho genómu (dedičnej genetickej informácie) v sebe my, dnešní moderní ľudia, nosíme nejaké to percento neandertálskej DNA, čo by súčasne znamenalo, že neandertálci vlastne tak stopercentne nevymreli.

Pokiaľ ide o podnebie, to „kolísalo počas celej, zatiaľ poslednej, doby ľadovej, a predtým, samozrejme, tiež,“ píše český vedec. „Zato príchod ľudí sa odohral iba raz a ako na potvoru práve v čase vymretia neandertálcov. Nie je to čudné? Celej veci by isto prospelo presnejšie datovanie a oveľa viac fosílnych nálezov.

Hypotéza o prevažne klimatickom vyhynutí neandertálcov v každom prípade zatiaľ pôsobí dosť kŕčovitým dojmom. Na druhej strane sú klimatické predstavy vcelku zrozumiteľné a možno si z nich pohodlne robiť žarty. Až sa dostaví móda vysvetľovať celý svet z hľadiska kvantovej mechaniky, budú na tom komentátori o poznanie horšie,“ uzatvára Mihulka.

Neapolský vulkán nie je pokojný ani dnes. FOTO - WIKIMEDIA

Výlet do snov

Český biológ, ktorý hodnotí novú hypotézu skepticky, by si možno dobre rozumel s juhoafrickým výskumníkom ľudskej prehistórie Davidom Lewisom-Williamsom. Ten sa už dávnejšie pozrel na celú vec komplexnejšie a pokúsil sa preniknúť do niečoho takého nehmotného, ako je ľudské vedomie. Aj keď ide o rizikový výlet, to, s čím sa z neho Lewis-Williams vrátil, stojí za pozornosť.

Homo sapiens mal síce objemom menší mozog, no jeho štruktúra už bola moderná. Od neandertálcov sa moderní ľudia líšili napríklad tým, že dokázali abstraktne myslieť, plánovať, vytvárať stratégie založené na minulej skúsenosti a uskutočňovať ich v skupine.

Vedeli inovovať zaužívané technické či iné postupy a zobrazovať predmety, ľudí aj abstraktné pojmy, ktoré zhmotňovali pomocou dohodnutých zvukových a zrakových symbolov.

„Homo sapiens mohol snívať a rozprávať o svojich snoch, neandertálec nie, lebo mal iba primárne vedomie, ktoré mu neumožňovalo si sny pamätať. Neandertálci nemohli ani chápať vízie,“ píše Lewis-Williams v knihe Myseľ v jaskyni. Preto neandertálci nemohli maľovať obrazy, zatiaľ čo moderní ľudia áno, o čom svedčia desiatky vyzdobených jaskýň od Altamiry cez Lascaux po Niaux a Chauvet.

Snívanie a vízie sú oveľa subtílnejším, no určite príťažlivejším vysvetlením evolučného úspechu nášho druhu než explózia nejakého supervulkánu. Otázka, samozrejme, znie, či aj pravdivejším.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Hlavné správy zo Sme.sk

Komentár Zuzany Kepplovej

V Smere si musia vybrať palec z pusy

Nie, nebude všetko zase v poriadku, keď sa Pellegrini porozpráva s predsedom.

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Cirkus okolo sudcov a proruské hebedo (týždeň Petra Schutza)

Ako sme prežili 90. roky s Prokešom?

Komentár Petra Schutza

Pád slovenskej hrádze

Debata, že katastrofy niet, veď Ústavný súd úradoval nekompletne už v minulosti, je zavádzajúca.

Neprehliadnite tiež

Uniknuté zábery Samsungu Galaxy S10e.

Ukázali, ako vyzerá nervová bunka na nikotíne

Návyková látka v bunkách sa rozsvietila.

Ilustračné foto.
Podcast Tech_FM

Mal prežiť tri mesiace, vydržal pätnásť rokov

Rozlúčili sme sa s úžasnou misiou na Marse.

V Pompejach objavili ďalšiu fresku, ukazuje bájneho Narcisa

V dome predtým našli aj erotickú maľbu.

Nádvorie domu, na ktorom archeológovia objavili fresku.
Rover Opportunity na vizualizácii. NASA je s výsledkom misie spokojná. Rover na Marse vydržal 55-krát dlhšie, ako plánovali.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  2. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  3. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu
  4. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online
  5. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime
  6. Stotisíc ľudí rozhodlo: Nadácia banky rozdelí štvrť milióna eur
  7. Slovensko má historicky najvyšší počet ľudí bankujúcich online
  8. ZSE ako jediné prináša Virtuálnu batériu pre fotovoltiku
  9. First moment: Španielske pobrežie patrí medzi najpredávanejšie
  10. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma
  1. Podnikanie a významné ukazovatele v roku 2019
  2. Smartfóny Samsung Galaxy S priniesli množstvo inovácií
  3. eKasa prichádza na Slovensko
  4. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  5. 4 úkony, ktoré treba absolvovať po založení s.r.o.
  6. Konferencia - EU support for research
  7. A dynamic year in the industrial and logistics sector
  8. Hotovosť je na ústupe. Karty akceptujú aj v kostole či na ulici
  9. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  10. Zápis do Registra partnerov vo verejnom sektore
  1. Na dôchodok si možno sporíte zle. Šesť zásad správneho šetrenia 19 277
  2. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku 11 451
  3. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime 8 909
  4. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma 8 264
  5. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu 5 793
  6. Hotovosť je na ústupe. Karty akceptujú aj v kostole či na ulici 4 895
  7. First moment: Španielske pobrežie patrí medzi najpredávanejšie 4 464
  8. Esin Group: Líder Iniciatívy poľnohospodárov vydiera 4 174
  9. Zbrojársky líder z Považia pomáha ľuďom 4 031
  10. Sedem mýtov o stavebnom sporení 3 797