SME
Sobota, 19. október, 2019 | Meniny má Kristián

Zničil neandertálcov vulkán?

Ani moderní ľudia sa nemohli uchrániť pred zhoršeným podnebím, no zrejme sa vyhli aspoň bezprostrednému dosahu erupcie.

Neandertálci možno lovili aj mamutov.Neandertálci možno lovili aj mamutov.(Zdroj: TASR)

Ani moderní ľudia sa nemohli uchrániť pred zhoršeným podnebím, no zrejme sa vyhli aspoň bezprostrednému dosahu erupcie.

BRATISLAVA. Doba ľadová bola v plnom prúde. Prinášala nielen chlad, ale aj sucho. V období pred vyše 40-tisíc rokmi žilo veľa našich najbližších príbuzných z rodu homo - neandertálcov - na juhu dnešnej Európy. Výber tejto oblasti, ak aj nebol vynútený, musel vyzerať z vtedajšieho pohľadu určite ako veľmi rozumný.

Podmienky na prežitie tam boli znesiteľnejšie nielen pre ľudí, ale aj pre stáda zvierat, ktoré lovili a živili sa ich mäsom.

Článok pokračuje pod video reklamou

Pre časť neandertálcov však bol život na juhu ich posledným zážitkom.

Zničil okolie a zmenil klímu

Supervulkán, ktorý explodoval pred 39-tisíc rokmi v oblasti dnešného Neapola, priniesol skazu. Nielen v podobe vyše 200 kubických kilometrov horniny, ktorá vyletela do vzduchu, ale aj tým, že výrazne zmenil klímu, pretože jemné čiastočky prachu a popola, rozptýlené v atmosfére, zatienili nadlho slnečné lúče.

Doba ľadová sa tak stala ešte neznesiteľnejšou, dokonca aj pre neandertálcov. Tí boli predtým v boji s mrazom a suchom dlhodobo neprekonanými šampiónmi.

Do tohto scenára, katastrofického najmä pre neandertálcov, zapadá aj datovanie, podľa ktorého sa anatomicky moderní ľudia Homo sapiens šírili Európou z východu na západ a v čase výbuchu supervulkánu väčšinou obývali iné než južné oblasti (severné Španielsko, strednú Európu). Ani moderní ľudia sa nemohli uchrániť pred zhoršeným podnebím, no zrejme sa vyhli aspoň bezprostrednému dosahu erupcie.

Svedectvo vrstiev z Kaukazu

Tím ruských vedcov z Prehistorického laboratória ANO v Petrohrade dokladá svoju geografickú hypotézu o vyhynutí neandertálcov vykopávkami z kaukazskej jaskyne Mežmajskaja. Ide o známe miesto nálezov kostí a artefaktov, spájaných so životom neandertálcov.

Ruský vedecký tím vedený Ljubou Golovanovou a Vladimirom Doroničevom v jaskyni objavil a preskúmal dve blízke, ale rozlíšiteľné vrstvy vulkanického popola. Mohutnejšia dokladá výbuch vulkánu v Neapolskom zálive, druhá, slabšia, mapuje erupciu, ktorá sa odohrala v približne rovnakom čase v dnešnom centrálnom Kaukaze.

Mali spoločný osud s dinosaurami?

O výbuchu neapolského supervulkánu geológovia vedia dávno. Označujú ho ako Campanian Ignimbrite super-eruption a na indexe výbušnosti vulkánov, ktorá sa končí osmičkou, má číslo sedem. Miestom činu bola oblasť dnešných Flegrejských polí (Campi Flegrei) západne od Neapola.

Iba na porovnanie - ničivý výbuch sopky Svätej Heleny v štáte Washington v roku 1980 zdvihol do vzduchu asi dvestokrát menej hornín.

Pozostatky neandertálcov sa našli výhradne pod oboma vrstvami popola; nad ňou už nie. To by dokladalo, že výbuch, ktorý zničil okolie, zasiahol našich bratancov ako na juhu, tak aj na Kaukaze.

Síce nie až tak, ako dopad veľkého kozmického telesa spred 65 miliónov rokov, ktorý sa spája s vyhynutím dinosaurov a s nasledujúcou globálnou klimatickou katastrofou, no treba zobrať do úvahy aj možnosť, že neandertálci boli v tom čase už natlačení na relatívne malom území.

Flegrejské polia, ktoré ležia blízko Vezuvu, takto zachytila z vesmíru Medzinárodná kozmická stanica ISS. (FOTO - NASA)

Ani nový rozmer nestačí

Tento nesporne pozoruhodný výskum sa pokúsil doplniť dlhoročnú prehistorickú záhadu o úplne nový, doteraz nepreskúmaný rozmer. Český biológ Stanislav Mihulka, ktorý štúdiu z časopisu Current Anthropology komentoval na www.osel.cz, si však myslí, že vulkanická udalosť spojená s nasledujúcou zmenou klímy sa teraz síce akosi „nosí“, no nemôže stačiť na kompletné vysvetlenie toho, ako prebiehal odchod neandertálcov z historickej scény v skutočnosti.

Už len preto, že veľkosť zlikvidovaného územia takmer isto nemohla byť taká, aby to spôsobilo úplnú skazu všetkých populácií neandertálcov.

Napokon tí prežívali vo väčších či menších skupinách na území dnešnej Európy vrátane Pyrenejského polostrova ešte ďalších desať- až pätnásťtisíc rokov. A celkom určite sa dostávali aj do kontaktu so skupinami moderných ľudí, ktorí osídlili Európu relatívne rýchlo a tiež sa museli vyrovnávať s následkami mrazu a sucha.

Mohol to byť kontakt veľmi blízky. Svedčia o tom minimálne dve skutočnosti. Po prvé, existujú dôkazy o tom, že moderní ľudia aj neandertálci striedavo žili v jednej a tej istej jaskyni (Roc de Combe a Piage v dnešnom francúzskom departemente Dordogne).

Po druhé, podľa posledných analýz neandertálskeho genómu (dedičnej genetickej informácie) v sebe my, dnešní moderní ľudia, nosíme nejaké to percento neandertálskej DNA, čo by súčasne znamenalo, že neandertálci vlastne tak stopercentne nevymreli.

Pokiaľ ide o podnebie, to „kolísalo počas celej, zatiaľ poslednej, doby ľadovej, a predtým, samozrejme, tiež,“ píše český vedec. „Zato príchod ľudí sa odohral iba raz a ako na potvoru práve v čase vymretia neandertálcov. Nie je to čudné? Celej veci by isto prospelo presnejšie datovanie a oveľa viac fosílnych nálezov.

Hypotéza o prevažne klimatickom vyhynutí neandertálcov v každom prípade zatiaľ pôsobí dosť kŕčovitým dojmom. Na druhej strane sú klimatické predstavy vcelku zrozumiteľné a možno si z nich pohodlne robiť žarty. Až sa dostaví móda vysvetľovať celý svet z hľadiska kvantovej mechaniky, budú na tom komentátori o poznanie horšie,“ uzatvára Mihulka.

Neapolský vulkán nie je pokojný ani dnes. FOTO - WIKIMEDIA

Výlet do snov

Český biológ, ktorý hodnotí novú hypotézu skepticky, by si možno dobre rozumel s juhoafrickým výskumníkom ľudskej prehistórie Davidom Lewisom-Williamsom. Ten sa už dávnejšie pozrel na celú vec komplexnejšie a pokúsil sa preniknúť do niečoho takého nehmotného, ako je ľudské vedomie. Aj keď ide o rizikový výlet, to, s čím sa z neho Lewis-Williams vrátil, stojí za pozornosť.

Homo sapiens mal síce objemom menší mozog, no jeho štruktúra už bola moderná. Od neandertálcov sa moderní ľudia líšili napríklad tým, že dokázali abstraktne myslieť, plánovať, vytvárať stratégie založené na minulej skúsenosti a uskutočňovať ich v skupine.

Vedeli inovovať zaužívané technické či iné postupy a zobrazovať predmety, ľudí aj abstraktné pojmy, ktoré zhmotňovali pomocou dohodnutých zvukových a zrakových symbolov.

„Homo sapiens mohol snívať a rozprávať o svojich snoch, neandertálec nie, lebo mal iba primárne vedomie, ktoré mu neumožňovalo si sny pamätať. Neandertálci nemohli ani chápať vízie,“ píše Lewis-Williams v knihe Myseľ v jaskyni. Preto neandertálci nemohli maľovať obrazy, zatiaľ čo moderní ľudia áno, o čom svedčia desiatky vyzdobených jaskýň od Altamiry cez Lascaux po Niaux a Chauvet.

Snívanie a vízie sú oveľa subtílnejším, no určite príťažlivejším vysvetlením evolučného úspechu nášho druhu než explózia nejakého supervulkánu. Otázka, samozrejme, znie, či aj pravdivejším.

Najčítanejšie na SME Tech

Hlavné správy zo Sme.sk

Johnson sa po prehre vzoprel zákonu. Dohodu o brexite opäť zdržali

Británia môže opäť posunúť brexit, premiér to však odmieta.

Boris Johnson zažil v parlamente ďalšiu prehru.

Ako o Gorile klamal Dobroslav Trnka

Mal nahrávku a tvrdil, že neexistuje.

Dobroslav Trnka
Autorská strana Ondreja Podstupku

Pre televíziu a technológie sa začína zlatá doba temna

Hranice medzi tvorcom obsahu a technologickou firmou sa stierajú.

Tim Cook potichu premenil Apple z technologickej firmy na poskytovateľa digitálnych služieb.
Britský premiér Boris Johnson v parlamente.

Neprehliadnite tiež

Kosti bojovníkov, ktorí padli v bitke pri rieke Tollense pred približne 3300 rokmi. V Európe predstavuje vôbec prvý dôkaz o prehistorickom bojisku.
Ostrov Bogoslof odfotený 10. januára 2017.

V Egypte našli staroveké rakvy, pochádzajú z 22. dynastie

Sarkofágy ukryl kňaz, aby ich nevylúpili.

V Luxore našli 30 starovekých rakví.
Pozostatky veľryby, na ktorých si pochutnávajú hlbokomorské živočíchy.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti)
  2. Karibik: Dokonalý oddych v špičkových hoteloch
  3. IBA DNES: Získajte plný prístup na SME.sk na 30 dní zadarmo
  4. Ojazdené pneumatiky odovzdajte, šetríte tak životné prostredie
  5. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope
  6. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie
  7. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 %
  8. Nestarnú, ale dozrievajú
  9. Rýchlejšie doma. Už čoskoro.
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  1. Firma BONATO oddlžila svojich klientov v sume 100 000 000 Eur
  2. Ako manažovať 16 miliónov dielov denne?
  3. Karibik: Dokonalý oddych v špičkových hoteloch
  4. Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti)
  5. IBA DNES: Získajte plný prístup na SME.sk na 30 dní zadarmo
  6. Slávnostné otvorenie VIVO! Bratislava už o tri týždne
  7. Prečo Lukáš chodí po tridsiatke ešte stále na strednú školu
  8. Udržateľné úspešné podnikanie na Slovensku a v Bulharsku
  9. Slováci sú chlebovým národom
  10. Ojazdené pneumatiky odovzdajte, šetríte tak životné prostredie
  1. IBA DNES: Získajte plný prístup na SME.sk na 30 dní zadarmo 14 948
  2. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie 14 053
  3. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope 13 770
  4. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant 8 587
  5. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 8 193
  6. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 7 765
  7. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov? 7 632
  8. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 % 7 387
  9. Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti) 6 911
  10. Čo všetko dnes majú deti v mobiloch? Boli by ste prekvapení 6 761