SME

Nobelovu cenu udelili za deti zo skúmavky

Dal neplodným párom nádej na vlastné deti. Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu získal Robert Edwards, otec oplodnenia in vitro.

Nobelovu cenu za medicínu získal Robert G. Edwards. Na snímke spolu s deťmi "zo skúmavky".Nobelovu cenu za medicínu získal Robert G. Edwards. Na snímke spolu s deťmi "zo skúmavky". (Zdroj: TASR/AP)

ŠTOKHOLM, BRATISLAVA. Štyri milióny ľudí. Najmenej taký počet by ich dnes nežil a nejestvovali by ani ich deti.

Lenže neplodnosť, ktorou štatisticky trpí každý desiaty pár, dostala zásadnú ranu vďaka britskému vedcovi Robertovi G. Edwardsovi. Fyziológ z Leedsu prišiel spolu s gynekológom a chirurgom Patrickom Steptoeom na spôsob, ako „vytvoriť“ deti v skúmavke.

Asistovanú reprodukciu alebo vytvorenie metódy umelého oplodnenia in vitro včera ocenil Nobelovou cenou za fyziológiu a medicínu. „Tieto výsledky urobili možným boj proti neplodnosti,“ píše sa vo vyhlásené Nobelovej komisie.

Švédsky inštitút Karolinska cenu venoval iba Edwardsovi, Steptoe zomrel už v roku 1988. Laureátmi môžu byť len žijúci vedci.

Od rastlín k človeku

„Je to zlomová záležitosť,“ hovorí Jozef Války, hlavný odborník ministerstva zdravotníctva na reprodukčnú medicínu. „Veci, ktoré sme pred päťdesiatimi rokmi vedeli len v laboratóriu, sa stali skutočnosťou.“

Bývalý vojak v druhej svetovej vojne začínal s rastlinkami. Botanika ho však prestala zaujímať a presunul sa k výskumu zvierat. Ešte neskôr k skúmaniu procesov u človeka.

Pred päťdesiatimi rokmi bola neplodnosť jedného z partnerov neprekonateľným problémom. Štyridsiatnik Edwards však zavítal na prednášku Steptoa v Kráľovskej medicínskej spoločnosti. Hovoril o laparoskopii, pomocou ktorej dokázal odoberať vajíčka pacientok.

Tie už dokázal Edwards oplodniť v laboratórnych podmienkach. Vedci ich mohli následne zaviesť do maternice budúcej matky. Spočiatku sa im nedarilo, no čoskoro nasledoval prelom.

small.jpg

Kliknite na obrázok pre zväčšenie.

Niečo zábavné

„Nikdy nezabudnem na ten deň. Pozrel som sa cez mikroskop a uvidel som niečo zábavné,“ spomínal Edwards na počiatky svojho výskumu pre denník Guardian. „Zahľadel som sa a zrazu na mňa zízali ľudské blastocysty. Pomyslel som si vtedy: Dokázali sme to!“

Skutočný úspech však prišiel až 25. júla 1978. Vtedy sa narodila Louise Brownová, prvý človek počatý vďaka umelému oplodneniu.

„Najdôležitejšia vec v živote je mať dieťa,“ komentoval úspech Edwards. „Mali sme veľa kritikov, ale bili sme sa ako levy za našich pacientov.

Umelé počatie kritici nakoniec nezastavili

Na začiatku vynájdenia receptu proti neplodnosti sa vášnivo protestovalo.

BRATISLAVA. Metóda oplodnenia in vitro, v skúmavke, nemala vždy len stúpencov. Spočiatku boli proti cirkevné kruhy aj viaceré ľudskoprávne organizácie. Keď sa metóda ukázala ako bezpečná a životaschopná, kritici stratili vplyv.

Debatu o etickej rovine oplodnenia in vitro a asistovanej reprodukcii odštartoval sám jej autor Robert Edwards. Vatikán i niektorí vedci požadovali zastavenie výskumu. Cirkev tvrdila, že takéto oplodnenie môže protirečiť sviatosti manželstva a zdôrazňovala, že pri postupe sa ničia nepoužité vajíčka žien. Britský Medical Research Council vtedy stopol prostriedky na výskum. Nahradil ho súkromný sektor.

Dnes je asistovaná reprodukcia všeobecne prijímaný postup a Vatikán udeľovanie Nobelovej ceny nekomentoval. Odhaduje sa, že v niektorých krajinách sú takto počaté dve až tri percentá detí.

(tp)
O umelé oplodnenie je u nás malý záujem

Slováci skúmavke veľmi nedôverujú. Najväčšie problémy s neplodnosťou majú na severe a v Leviciach.

BRATISLAVA. Prvé dve deti narodené u nás „zo skúmavky“ oslávia na budúci rok dvadsiatku. Napriek tomu je o mimotelové oplodnenie na Slovensku malý záujem, ktorý stagnuje.

Poisťovne mužov nepodržia

Môže za to nielen nedôverčivosť ľudí a gynekológov, ale aj to, že zdravotné poisťovne celú liečbu mužskej neplodnosti nepreplácajú. Pritom muži sú neplodnosťou postihnutí rovnako ako ženy. Počet neplodných párov z roka na rok rastie. „Sme z toho nešťastní, že je toho tak málo,“ reaguje na nezáujem o umelé oplodnenie Jozef Války, hlavný odborník ministerstva zdravotníctva na reprodukčnú medicínu.

Slovenské deti zo skúmavky
  • Ročne asi dvetisíc.
  • Úspešnosť otehotnenia je okolo 60 percent.
  • Poisťovňa hradí liečenie neplodnosti žien, nie mužov. Doplatia tak až tisíc eur.
  • Žiadatelia: najčastejšie vzdelaní a finančne zabezpečení ľudia.
Vysvetľuje, že ročne sa u nás urobí zhruba dvetisíc umelých oplodnení. V Česku až 12­tisíc. „V počte umelých oplodnení sme na chvoste Európy,“ podotýka. Čas na úspešnú liečbu sterilné páry premeškávajú, pretože prichádzajú neskoro.

Počet neplodných párov podľa Petra Krajkoviča zo sanatória Helios z roka na rok rastie v celej Európskej únii. „Každý šiesty, siedmy partnerský pár potrebuje v súčasnosti pomôcť s otehotnením.“ Oproti minulosti sa na neplodnosti podľa odborníkov oveľa viac podieľajú muži.

„Je to približne jedna k jednej,“ porovnáva Války neplodnosť mužov a žien. Za neplodnosťou sú najmä civilizačné choroby. Napríklad fajčenie, chemicky ošetrené potraviny, ale aj stres, nespavosť či žiarenie. Pod ich vplyvom rastie neplodnosť najmä u mužov. Zdravotné komplikácie však majú aj svoje regionálne špecifiká.

Neplodný sever Slovenska

Hlavný odborník rezortu zdravotníctva podotýka, že neplodnosť sa vo zvýšenej miere prejavuje v „dolinách severného Slovenska“ alebo v okolí Levíc.

Neschopnosť otehotnieť spôsobuje aj posúvanie počatia do neskoršieho veku. Prejavuje sa to aj na identikite žiadateľov o umelé oplodnenie. Války hovorí, že medzi žiadateľmi sú najmä vysokoškolsky vzdelaní ľudia, ktorí dlho študovali a potom si budovali kariéru. Krajkovič dodáva, že ide o ekonomicky zabezpečených ľudí, kde partnerka má do 35 rokov.

Na Slovensku zdravotné poisťovne preplácajú základné výkony otehotnenia in vitro a časť úhrady za lieky. Doplatok je najviac tristo eur. Ženám poisťovňa uhradí oplodnenie do 39. roku, najviac tri pokusy. Jeden trvá zhruba dva týždne a po každom musí byť trojmesačná prestávka. Naopak, liečenie závažných foriem mužskej neplodnosti poisťovne nehradia. Náklady sa môžu vyšplhať až na tisíc eur.

Ján Krempaský
Prvé dieťa je už matkou

Louise Brownová svojím narodením dokázala, že oplodnenie in vitro skutočne funguje.

L ONDÝN, BRATISLAVA. Hovorí sa, že každé narodené dieťa je výnimočné. Pri Louise Brownovej to však nie je fráza. Svojím narodením pred 32 rokmi dokázala, že oplodnenie in vitro podľa britských doktorov Edwardsa a Steptoa skutočne funguje.

Rodičia prvého dieťaťa „zo skúmavky“ Lesley a John Brownovci zo severozápadného Anglicka sa o bábätko prirodzenou cestou usilovali deväť rokov. Doktori však matke zistili zablokované vajcovody. Rozhodli sa preto dôverovať výskumu britských vedcov.

Strašili ich, aby to nerobili

Aj napriek tomu, že mnohí ich označovali za bláznov, strašiac tým, že dieťa sa nenarodí normálne. Po oplodnení ich sledovali médiá. Až tak, že počas tehotenstva sa matka musela skrývať. Bála sa, že to ohrozí vývoj dieťaťa.

2.jpg

Louise Brownová so synom. FOTO – TASR/AP

Dvaapolkilové dievčatko sa narodilo 25. júla 1978. Louis má teraz 32 rokov a je zdravá. Nálepka výnimočného dieťaťa sa s ňou ťahala celé detstvo. Rodičia jej o tom, že je prvé dieťa zo skúmavky, povedali, keď mala päť. Premietli jej video z pôrodu. Deti zo školy si ju doberali, napríklad musela vysvetlovať, že sa nenarodila v laboratóriu. „Pýtali sa ma, ako sa zmestím do skúmavky,“ spomínala pre BBC.

Dieťa splodila klasicky

Štyri roky po jej pôrode sa rovnakou metódou narodila aj jej sestra. Tá sa v roku 1999 stala prvým dieťaťom zo skúmavky, ktoré porodilo vlastné dieťa. Prirodzeným spôsobom. Vlastné dieťa a tiež „klasickým spôsobom“ má aj Louise, ktorá v súčasnosti pracuje na pošte v Bristole. Jej syn Cameron bude mať v decembri štyri roky.

K doktorom, čo jej pomohli na svet, má blízky vzťah. „Edwards je pre mňa ako starý otec,“ povedala pre AFP.

Tomáš Vasilko

Ako funguje nominácia na Nobelovu Cenu?

Nobelova komisia každý rok rozpošle takzvané pozvánky tisíckam akademikom, univerzitným profesorom či vedcom (vrátane minulých laureátov ocenení) z rôznych krajín, ktorí následne nominujú svojich kandidátov na konkrétne Nobelove ceny v danom roku. Komisia sa pritom snaží osloviť čo najväčší počet relevantných inštitúcií.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu