SME

Playstation Move - predstavujeme novú technológiu ovládania od Sony

Už teraz, prezieravo, ešte pred zlacnením Nintenda Wii, Sony dvíha plachty svojho korábu ovládania pohybom a chce dobehnúť flotilu Nintenda, ktorá je niekoľko rokov popredu.

Nintendo dokonale zabodovalo na poli herných konzol. Prinieslo technologicky najmenej vyspelú konzolu Wii, ktorá zaostávala za konkurenciou ešte pred vydaním. Japonské hlavičky vsadili na jednu kartu: čo najprimitívnejšie ovládanie pohybovými ovládačmi a zameranie titulov na masy ľudí. Nie hráčov, ľudí. Práve náročnejší hráči doteraz právom frflú na stratégiu tohto giganta, ktorý sa otvoril mainstreamovému publiku. Aj preto má Nintendo Wii najmenej počet predaných hier na jednu konzolu, najnižšie priemerné hodnotenia hier pre túto platformu a... a povedzme si úprimne: mnohí bežní užívatelia majú doma Wii, sadá im prach na Wii Fit a len párkrát do roka vytiahnu bielu konzolu pre potreby spoločenského vyžitia sa so spoločensky mierne unavenými priateľmi. A funguje to, Nintendo Wii je najpredávanejšou konzolou, niekoľkonásobne predbehla svojich technologicky vyspelejších, užívateľsky príjemnejších konkurentov s kvalitnejšími online službami a napokon i samotnými hrami.

V Microsofte a Sony si nemuseli dlho trieskať hlavu o stenu, aby prišli na to, kde je tentoraz pes zakopaný. Prichádzajú so svojim vlastným riešením. V novembri k nám príde Kinect od Microsoftu, ktorý dokonca nepotrebuje k ovládaniu žiadny ovládač a všetko jednoducho zvládnete pohybmi vlastného tela. Už teraz, prezieravo, ešte pred zlacnením Nintenda Wii, však Sony dvíha plachty svojho korábu ovládania pohybom a chce dobehnúť flotilu Nintenda, ktorá je niekoľko rokov popredu. Či sa to podarí, je samozrejme otázne, hoci samotná technológia zmysel a isté využitie má, dokonca je ovládanie príjemne presné. Konečný ortieľ vyriekneme až na konci.

Dojmy
Tentoraz vás nebudeme unavovať technickými informáciami - tých nájdete po internete kopec a nechceme, aby ste čítali to, čo ste už mnohokrát mali možnosť zhliadnuť. Prvý pohľad na ovládač nazvaný Motion Controller vás určite nezaujme, skôr prekvapením zdvihnete obočie. Už na minuloročnej hernej výstave E3 2009 bol síce užívateľsky príjemne tvarovaný ovládač priamo do ruky, avšak s podivnou bielou guľou na jeho konci, terčom mnohých posmeškov. Technológia síce funguje na výbornú a po uchopení vám ergonomicky tvarovaný ovládač nebude vôbec vadiť. Lenže pri pohľade na čosi valcovité, zaoblené, čo vám začne vibrovať v ruke... tie pocity sú jednoducho mierne zmiešané. Navyše biela guľa nedodáva tomuto presnému ovládaču punc vážnosti - a ona začne meniť farby: fialová, zelená, červená. Infantilné vizuálne spracovanie ovládača si vás nezíska.


Tí šikovnejší z nás by nemali zabudnúť na špeciálne putko, ktorým si pripnú ovládač k ruke a nedôjde tak k nepríjemným hodom samotného ovládača. Najlepšie do TV.

Omnoho lepšie to majú páni zo Sony zvládnuté čo sa týka samotného ovládania. Pohybový ovládač totiž sadne do ruky ako uliaty. Je úplne jedno, či je hráč ľavák alebo pravák. Tlačidlo s logom Playstation na aktivovanie ovládaču nájdete okamžite, tými najdôležitejšími je jedno veľké akčné tlačidlo s logom Move a na spodnej strane umiestnené T-tlačidlo ako náhrada L1 či R1 (alebo L2 a R2) tlačidiel na klasickom gamepade. Tvarovanie T-tlačidla je konečne absolútne ergonomické - na rozdiel od oblúkovitého tvaru tlačidiel na Sixaxise pre PS3, z ktorých sa zbytočne kĺzali prsty. Motion Controller jednoducho uchopíte do ruky, do ktorej vám sadne ako uliaty. Nechýba ani štvorica už notoricky známych PS špeciálnych tlačidiel (štvorec, krížik, trojuholník, kruh). K nim je prístup pomerne pohodlný, na ich stlačenie netreba veľkú vôlu.

Samotné ovládanie aplikácii prebieha úplne prirodzene. Zabudnite však na to, že by ste zahrali posediačky, s rukou mávajúcou pred LCD displejom menšej uhlopriečky. Kamera snímajúca pohyb Motion Controlleru totiž berie ohľad vďaka vyspelej technológii i na hĺbku pohybu, takže je vhodné hýbať nielen končatinou, ktorou držíte ovládač, ale aj celým telom. Optimálna vzdialenosť od kamery / obrazovky je približne dva metre, pričom sa pripravte na to, že stiesnené priestory si nedobrovoľne rozšírite mávaním okolo seba: takže všetky krehké predmety radšej odstráňte. Len s Motion Controllerom si však nevystačíte, musíte mať i PlayStation Eye kameru. Tá bola súčasťou hier ako napríklad Eye of Judgment alebo EyePet.

Samotný Motion Controller zakúpite za 39,99 €, kamera stojí o ďalších 10 € viac. Môžete však oba dostať v špeciálnom Starter Pack balíčku za 59,99 € i so špeciálnym Blu-ray diskom niekoľkých demohier, ktoré priamo podporujú nový model ovládania. Ďalším a neskôr istotne nevyhnutným ovládačom bude Navigation Controller, ktorý miesto pohybového ovládania slúži ako “menší gamepad”. Na jeho tele nájdete analógovú páčku i krížový ovládač (na pohyb postáv v hrách), plus akčné tlačidlá. Bude možné ho nahradiť klasickým gamepadom, no ten nie je stavaný na to, aby ste ho držali v jednej ruke. Navigation Controller - alebo ak chcete doplnkový ovládač - zoženiete za 29,99 €. Cena hier využívajúcich Move technológiu by sa mala pohybovať v rozmedzí 30-40 €. Ako vidíte, lacný špás to rozhodne nebude, avšak nie je to zas ani príliš závratná suma.

Ideme sa hrať!
Poďme sa pozrieť, ako sú na tom samotné hry. Tituly, ktoré sme zatiaľ mali k dispozícii, sú už tradične obsahovo pomerne chudobné. Kalibrácia zariadenia s kamerou je súčasťou každého hrania, rozhodne ju nezanedbajte, inak sa vám nebude dariť presne ovládať jednotlivé pohyby a nebude to vinou hry, lež vašim nesprávnym nastavením. Na testovanie sme dostali tri “hry”: Start The Party!, Sports Champions a Kung Fu Rider. Ani jeden projekt, či skôr zbierka minihier by sa samostatne neuchytila, už takto majú problém zaujať skúsenejších hráčov a hneď na začiatku musíme prehlásiť, že jedinou alternatívou aspoň miernej zábavy je v multiplayeri.

Start The Party!
Začneme tým najinfantilnejším, čo mnohí z nás vypnú po 5 minútach. Malé deti (minimum uvádza Sony 3 roky) do prvého stupňa základných škôl budú istotne pritiahnuté hrateľnosťou i spracovaním, dospelý človek však skutočné potešenie v tomto produkte nenájde. Zabudnite teda na reklamné shoty plné umelých úsmevov. Základom je pohybový ovládač, ktorým mierite na špecifické miesto na obrazovke, čím vykonávate určitú činnosť, prípadne ešte stláčate jedno tlačidlo. To je všetko.

Nech sa pozrieme na maľovanie predmetov istých tvarov, nasmerovanie čohosi niekam, trieskanie po niečom - jednoducho ktorákoľvek minihra (čiže zaháňanie hmyzu raketou, vykopávanie diamantu, osvetľovanie duchov, klasické mlátenie do piňáty...) je len akýmsi mávaním ovládačom. To, čo sme doteraz robili v rôznych minihrách pohybom rúk pred kamerou, robíme s ovládačom v ruke, ktorým mierime na obrazovku. Pre malé deti istotne neskutočná zábava, o tom netreba ani chvíľu pochybovať. No len pre ne. Jediným ťahúňom je prekonávanie vlastného skóre a už spomínané súperenie viacerých hráčov. Mladší hráči šalejú, my ostatní krútime neveriaco hlavou.
HODNOTENIE: 8/10 (pre deti), 1/10 (pre dospelých)

Sports Champions
Podobne ako na Wii Nintendo prerazilo s kompiláciou niekoľkých športov (Wii Sports), chce Sony so svojim Sports Champions zaujať trochu náročnejších hráčov a preveriť ich fyzické predpoklady. Na výber je hneď šestica disciplín: lukostreľba, hádzanie umelohmotným tanierom na štýl golfu, bocce (petang), stolný tenis, gladiátorský duel či plážový volejbal. Pri každom z týchto športov sa samozrejme aspoň minimálne zapotíte a pri dlhodobom hraní dokonca i unavíte. Už nehrozí niečo také ako pri tenise na Nintende Wii, že ležiac na gauči pinkáte rukou smrtiace údery. Hodinka hrania stolného tenisu vám stačí k tomu, aby ste sa naučili aspoň mierne pohybovať a hlavne aktívne ovládali rukou virtuálnu raketu. Fyzicky zabrať vám to dá. Omnoho zábavnejšie sú však pohodovejšie športové disciplíny ako bocce alebo frisbee. Pokojná atmosféra a výrazný vplyv presnosti ovládania robí z hrania naozaj zábavu, avšak i tu platí základné pravidlo podobne športových hier: lepšie je to naživo.

Môžete sa baviť v obývačke, pretože vonku prší a človek by ani psa do toho nečasu nevyhnal, no stále ide len o umelú náhradu. Nič na tom nemení vynikajúce technické spracovanie. Vizuálne je na tom Sports Champions nadpriemerne. Detailne vymodelované prostredie je navyše podporované pokročilým fyzikálnym modelom. Síce sa pousmejete nad niektorými “zaručenými otvorenými zlomenimami” pri stolnom tenise, kedy postavička otočí zápästím v takom uhle, že by to človek bez zlomeniny nedokázal. Ale to sú len drobné chybičky, grafika rozhodne pozitívne prekvapí. Pravidlá sú jednoduché, rozhodne by hre prospela väčšia možnosť úprav, zmeny nastavení. Osamote sa naučíte základom jednotlivých disciplín, dôležitý je multiplayer - práve tu sa prejaví hrateľnosť a celková zábava. Len si dajte pozor, keď budete v povznesenej nálade okolo seba mávať ovládačmi. Jediné výhrady máme k ovládaniu pohybov gladiátorských súbojov: sú akoby spomalené, toporné, chaotické.
HODNOTENIE: 7/10

Kung Fu Rider
Vezmite si arkádové preteky. Napríklad Mario Kart. Alebo akékoľvek, v ktorých sa na realitu príliš nehrá, čím bláznivejšie, tým lepšie. V prípade Kung Fu Rider to neznamená, že i zábavnejšie. Dokonca to má aj príbeh: dvojicu hlavných hrdinov prenasleduje japonská mafia, musia im uniknúť. Tou dvojicou sú postavy, ktoré si pred samotným hraním môžete zvoliť. Kancelárska krysa v mužskom podaní a možno až príliš živé a ukričané žieňa. Na výbere nezáleží. Príbeh končí. A ako začína hranie? Postava si sadne na vybraný “dopravný prostriedok” a musí v časovom limite doraziť na umelo vytvorenej trati v mestskom prostredí do cieľovej destinácie. Vtip je v tom, že obe postavy sa správajú bláznivo a jazdia na... napríklad klasickej kancelárskej stoličke, vysávači, vozíku či iných podivnostiach. Majú odlišné vlastnosti, v konečnom dôsledku sa pohybom ovládača staráte o pridávanie (trasením ovládača), zatáčanie (nakláňaním), skákanie (pohybom smerom nahor), ľahnutím si, úderom...

Jednotlivých tratí - teda ak ich tak môžeme nazvať - je hneď niekoľko, ciest je viacero, počas jazdy môžete dokonca i grindovať po zábradliach. Počas jazdy sa snažíte zbierať peniaze, prechádzať cez špeciálne hodnotené checkpointy, likvidovať mafiánov, bránite sa pred nimi - a to všetko v časovom limite. Zábava? Minimálna. Akokoľvek to znie zaujímavo, po pár jazdách zistíte, že celá hrateľnosť je založená na tom, aby ste po pomerne úzko vymedzenej trase zvládli pozbierať čo najviac blbostí, nepadali často a stihli to čo najrýchlejšie. Nie je tam vtip, nie je tam žiadny nápad. A povedzme si úprimne, tento spôsob ovládania je pre pretekársku hru (s privretými očami a všetkým, čo sa len dá) krajne nevhodný.
HODNOTENIE: 4/10

Čo sa chystá?
Okrem širšie rozobratej trojice hier vypustí Sony hneď niekoľko ďalších projektov, poďme sa na ne teda hlavne obrazom pozrieť.

Heavy Rain
Jedna z najlepších hier poslednej doby a prvý skutočne interaktívny film si ovládanie pohybom priam pýtal. Preto ho i dostaneme. Uvidíme, či bude hranie rovnako strhujúce, predsa len mávania ovládačom môže napätie mierne poľaviť.

EyePet
Doteraz sme mohli virtuálne zvieratko ovplyvňovať podivnou kartičkou, teraz do rúk vezmeme ovládač.

Echochrome 2
Jeden zo skutočne zaujímavých projektov. Prvý diel logickej hry nadchol, pokračovanie by nemalo poľavovať. Spolieha sa na hlavne na hru s tieňom a výrazne rozvíja predstavivosť a fantáziu. Mainstream zrejme znechutene odvráti tvár, my si budeme užívať a premýšľať.

Hustle Kings
Klasický biliard - samozrejme vynikajúco vyzerajúci, len tágo ovládame priamo pohybom Motion Controlleru.

The Fight
Bitka. Čo viac dodať? Vábne to nevyzerá, ale ako party hra rozhodne zaujímavejšie.

The Shoot
Pamätáte na Virtua Cop? Na obrazovke sme mali len zameriavač a pohybom myši sme strieľali všetko, čo bolo červené. Alebo na PS3 sme mali Time Crisis 4, v ktorom sme mali svetelnú pištoľ.

Tumble
Zbierka rôznych logických minihier.

TV Superstars
Typická party hra, kde sa snažíte uspieť v rôznych pochybných disciplínach. Či to bude zábava a nasmejeme sa ako ľudia v prezentačnom videu, netušíme...

Ďalšie hry od tretích strán s podporou ovládania pomocou Move: Resident Evil 5, Time Crisis: Razing Storm, R.U.S.E. (máme v redakcii, poctivo testujeme), Tiger Woods PGA Tour 11, Lord of the Rings: Aragorn's Quest a ďalšie.

Playstation Move Verdikt
Hodnotiť celkovo je po prvej trojici projektov, či skôr kompilácii minihier, veľmi obtiažne. Potenciál táto technológia má i na platforme Playstation 3, avšak zatiaľ je portfólio ponúkaných projektov značne obmedzené, a prečo si to nepovedať, je i nedostatočné. Chystá sa však viacero projektov. Interne vytvárané v Sony zatiaľ príliš nevsádzajú na hardcore publikum (s výnimkou už vydaného Heavy Rain či logického Echochrome 2), to sa však zmení aktívnym prístupom tretích spoločností.

Move vyžaduje čas, aby sa pre túto technológiu objavilo viacero produktov, ktoré by dokázali zaujať na dlhšie obdobie. To je jediná chyba (ak odhliadneme od vizuálu ovládača) zaujímavej technológie. Ak sa i bavíte sa, viete, že rovnako by to išlo s bežným ovládačom. Má teda zmysel pre nenáročného až občasného hráča Playstation Move? Je to obtiažne určiť, pretože si musí zadovážiť i samotnú PS3 - tá za to samozrejme stojí, dostane prístup k technologicky úžasným hrám, zároveň má i BR prehrávač. Avšak také Nintendo Wii by možno tomuto človeku, ktorý siahne po mávaní podivnými ovládačmi raz za týždeň, dva, úplne stačilo. Ak chceli totiž v Sony len kopírovať boom okolo Wii-čka, zmeškali vlak. Pred niekoľkými rokmi. Preto očakávame čosi viac a to s veľkou pravdepodobnosťou ešte len príde.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu