BRATISLAVA. Teória to hovorí relatívne jasne. Ak má hviezda hmotnosť zhruba ako naše Slnko, žije pokojný život, na ktorého konci je červený obor a neskôr biely trpaslík. Väčšie hviezdy však žijú rýchlejšie. Ak majú približne do 20-násobku hmotnosti Slnka, na konci sa z nich stanú supernovy, po ktorých zostane malá a extrémne hustá neutrónová hviezda. Ak sú hviezdy ešte ťažšie, vznikne čierna diera.
Táto teória však možno dostala ranu. Astronómovia podľa internetového vydania magazínu Science našli vo hviezdokope Wd1 pozostatok po hviezde (s odborným názvom CXOU J164710.2-455216 ), ktorá dvojnásobne prekračovala hmotnostné podmienky na vznik čiernej diery. Pozostatok však nebola čierna diera, ale magnetar - zvláštna kozmická obdoba neutrónovej hviezdy s extrémne silným magnetickým poľom.
Vedci sa domnievajú, že vysvetlením by mohlo byť, že hviezdny predchodca magnetaru síce kedysi mal hmotnosť ako štyridsať Sĺnk, v okamihu explózie už však neprekračoval hmotnosť potrebnú na neutrónovú hviezdu. Dôvodom bol zrejme práve intenzívny život hviezdy, ktorý spôsobil rozsiahlu stratu jej hmoty.
Hviezda však mohla byť aj súčasťou dvojhviezdy a hmotu je mohol ukradnúť jej partnerský kozmický objekt.
