SME
Pondelok, 21. jún, 2021 | Meniny má AlojzKrížovkyKrížovky

Ryby sa rozprávajú. O čom, nevieme

Mlčíš ako ryba neplatí. Na Aucklandskej univerzite sú presvedčení, že pod vodou prebieha čulá konverzácia plná zvukov.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: SITA/AP)

Mlčíš ako ryba neplatí. Na Aucklandskej univerzite sú presvedčení, že pod vodou prebieha čulá konverzácia plná zvukov.

Pozri, kto hovorí

Podľa vedcov počujú prakticky všetky druhy rýb, nie všetky však dokážu vytvárať zvuky.
Najurozprávanejšie sú plavíny, ticho sú zlaté rybky či tresky.
Veľryby a delfíny, u ktorých sa o podmorskej komunikácii vie, nie sú ryby, ale cicavce.

BRATISLAVA. Nemý ako ryba? Zabudnite, ryby rozprávajú. Moria vraj už nie sú tichým miestom, ktoré občas pretne zvuk cicavcov ako veľrýb či delfínov. Naopak, oceány sú chaotické miesta plné vrčania, chrochtania, cvrkotu a pukania.

Vyplýva to zo správy novozélandských vedcov, ktorí tvrdia, že mnohé druhy rýb dokážu „rozprávať“.

Počujú všetky

Shahriman Ghazali si pred dvomi rokmi všimol, že podvodné nahrávky z rezervácie Leigh Marine obsahujú množstvo zvukov. Rozhodol sa, že zistí, čo tieto zvuky produkuje. Časom vylúčil všetky vedľajšie prvky ako vlny, morské prúdy či podmorské cicavce. A zistil, že zvuky vydávajú samotné ryby.

„Všetky druhy rýb počujú, no nie všetky dokážu vydávať zvuky,“ povedal Ghazali New Zealand Herald. Podľa jeho slov to mnohé druhy nahrádzajú vibrovaním plutiev, plávacích mechúrov či iných svalov, ktoré môžu sťahovať a rozťahovať.

Vedci najskôr skúmali rôzne druhy rýb v ich prirodzenom prostredí. Neskôr však skupiny preniesli do laboratórií, kde ich po pár týždňoch začali sledovať pomocou špeciálnych mikrofónov a nástrojov na sledovanie pohybu vody. Zistili, že „najzhovorčivejším“ je plavín, zato taká treska zvuky skoro nevydáva.

Výnimkou je však počas sezóny rozmnožovania, vtedy naopak patrí k „najhlučnejším“ rybám.

Čo vravia?

Zistenie vedci prezentovali na stretnutí morských biológov vo Wellingtone. Zhodli sa, že existencia „rybej reči“ je síce dôležitá, ešte dôležitejšie však je zistiť, aké informácie si ryby medzi sebou vymieňajú. A či sú vôbec tieto zvuky nositeľom nejakých informácií.

Biológovia sa domnievajú, že zvuky môžu slúžiť ako varovanie pred útokom predátora, prípadne na synchronizovanie mužských a ženských jedincov počas párenia. „Hypotéza je, že používajú zvuky tak, aby mohlo dôjsť k oplodneniu,“ dodal Ghazali.

Predátori by zase mohli zvukmi narúšať orientáciu svojej koristi a tak si uľahčovať útoky.

Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Szijjártó sa s poslancom stretol za chrbtom ministra Korčoka.


20. jún
Peter Tkačenko

Matoviča verejne podporí menej svojprávna časť klubu OĽaNO.


20. jún
Predseda vlády Eduard Heger a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen počas jej prijatia na Úrade vlády.

Podľa Hegera ide o veľký míľnik.


SITA 2 h

Predstava, že Matovič presadzuje očkovanie, lebo si uvedomuje, čo je správne, je mimoriadne naivná.


Neprehliadnite tiež

Ilustračná fotografia.

V piatok budú pokračovať na druhom paneli.


TASR 17 h
Výskumný pracovník kráča okolo plášta s logom nemeckej biofarmaceutickej výskumnej spoločnosti CureVac v nemeckom meste Tübingen.

CureVac testoval, keď sa šírili početné mutácie.


18. jún