Lost Planet 2 - zo zimy do tepla a späť

V koľkých hrách sa môžeme baviť v snehovej fujavici? V koľkých hrách nám omŕzajú packy a my sa musíme snažiť hľadať zdroje energie/tepla a zároveň bojovať proti hmyzoidným emzákom?

Planéta E.D.N. III rozhodne nie je vhodnou dovolenkovou destináciou. Možno tak pre tých, ktorí sa radujú zo smrtiacich mrazov. Lež treba ísť s dobou, planéta sa nám znovu prebúdza k životu, sneh sa roztápa a ukazuje bývalé krásy znetvoreného sveta. Capcom v rozhodnutí pripraviť pokračovanie však bláznivo zahodil do koša práve to, čo robilo prvý diel Lost Planet: Extreme Condition zaujímavým a pútavým.

V mnohých nie, respektíve na myseľ nám teraz príde práve len prvý diel Lost Planet – a keď budeme spomínať, tak mrazivo desivý akčný horor The Thing, zabudnutý to klenot hernej zábavy podľa skvelej filmovej predlohy od Carpentera. Na monotónnosť mohol síce niekto hromžiť, avšak išlo o tak trochu schizofrenickú samohanu. Nádherne to dokazuje diel druhý, nazvaný prozaicky Lost Planet 2. Ak totiž vezmete akčnú hru videnú spoza hlavného hrdinu, v ktorej sa strieľa, strieľa, strieľa a občas použijete špeciálny hák, aby ste mohli poskočiť trochu vyššie, než zvyčajne, musíte ju celú hodiť do príťažlivého prostredia, prípadne poukladať kulisy tak, aby to malo gule. Lost Planet to dokázalo: zamrznutý svet, v ktorom vám pod podrážkami topánok vŕzga sneh, počujete len silnejúcu snežnú búrku a občasný rev mimozemských Akridov. Idylka.


Všetky screenshoty nájdete v galérii hry

Pokračovanie chce čo v najväčšej miere ohúriť, neustále mení prostredia, vsádza na momentálny humbug okolo kooperatívneho hrania. Napokon to tak i vyzerá. Z hrania vyprchala atmosféra bezmocnosti a malosti ľudskej rasy oproti prírodným živlom a nepriateľom z neznáma. Na druhú stranu tu máme striedanie hneď niekoľkých frakcií, ktoré sa najprv medzi sebou mlátia ako besné, k samotnému záveru spoja svoje sily, aby zachránili planétu E.D.N. III pred absolútnou katastrofou. Nevadilo by to, lenže v podstate tu nemáte žiadneho hrdinu, a tých panákov, ktorých ovládate, vlastne neviete ani pomenovať. Jednoducho je to človek v podivnom skafandri a strieľa to. Potom hráte za iného uja, z džungle sa presúvate do púštnej oblasti (samozrejme na vlaku), inokedy beháte po industriálnom komplexe, pozriete sa aj pod vodnú hladinu alebo dokonca do vesmíru! A ku koncu dôjde aj na starý, dobrý sneh. Zrejme najzábavnejšia pasáž hry.

Postupne prebúdzajúci sa život na planéte ukázal stratenú krásu nádherného raja. Pre hráča to teoreticky znamená pestrosť, veď – ako viete – veď tu sa iba strieľa, strieľa a strieľa. Všetko by sa dalo oceniť, veď také Gears of War taktiež nevsádza na nič iné. Lenže tuná sú jednotlivé úrovne skôr arény. Máte začiatok, na konci prejdete do červenou linkou ohraničeného územia a už sa odrátava čas, kedy opustíte dané miesto a presuniete sa sťa teleportom ďalej. Absolútne lineárne a často i trápne jednoduché a nezaujímavé úrov... arény robia z hrania monotónny kolotoč jednoduchých operácii: prídem ku kontrolnému bodu (alebo ak chcete respawn point, pretože tu game over nie je, tu po smrti panáka dôjde k jeho oživeniu), aktivujem ho a hybaj ho ďalej, po ceste strieľam po všetkom, čo svieti na radare červenou farbou. Nepriateľských vojakov najlepšie do gebule, hmyzoidných Akridov zas do citlivých miest vyznačených oranžovými fľakmi. Nech to plieska, nech to trieska.

Singleplayerová kampaň príbehom neoslní, tých niekoľko patetických podaní rúk a hrdinských melódií skôr rozosmeje. Jediným svetlým bodom sú paradoxne piráti – ale to je skôr preto, že všade, kde sa vyskytnú prostí a jednoduchí ľudkovia so sklonmi ku gagom, tak zdvihnú náladu. Horšie je, že kooperácia bez skutočných ľudí stojí na príliš vratkých nohách. Keďže kremíkových kamarátov nemôžete komandovať a vliať im tak aspoň trochu rozumu do dutých lebiek, hráte v boji výhradne vy prvé husle. To by sa dalo prežiť, veď si aspoň zastrieľate. Lenže raz za čas sa vyskytne situácia, kedy sa pomocná ruka hodí. Keď budete cestovať na spomínanom vlaku s fakt gigantickým delom a osamotene budete zháňať muníciu, ládovať ju do hlavne, zvyšovať jej účinnosť a potom ešte i mieriť a strieľať (niekoľkokrát), nie raz si poviete, že tí vaši pomocníci musia brať riadne silné drogy, že nebojujú o život. A robia hlúposti, často si nevšímajú dôležité veci (ako napríklad nepriateľov, že áno a potom behajú okolo seba, čo pripomína akýsi pochybný tanec afrických kmeňov pri vyvolávaní dažďu) a ak náhodou dostanete úlohu ubrániť dva stacionárne body, nepodarí sa vám to na prvýkrát. Kamaráti totiž buď o obranu nejavia záujem alebo sa všetci rozbehnú za vami, či trávia čas na nezmyselných miestach a špárajú sa vo svojom obľúbenom telesnom otvore.

Je teda zrejmé, že v Lost Planet 2 ide predovšetkým o kooperáciu, hranie s ostatnými živými hráčmi, inak je kampaň len zúfalo priemerným predstavením s amatérskymi hercami. S priateľmi si užijete viac zábavy, lenže rozkúskovanie do jednotlivých častí v šiestich epizódach pôsobí príliš rušivo a i to musíte hrať s niekým, kto sa snaží spolupracovať a neženie sa len dopredu ako sliepka za flusancom. Toto však ponúkajú aj iné hry, síce nie vo štvorici, ale spolupracovať sa dá dokonca aj s prítomnou kampaňou, ktorá zabaví i jedného hráča. Tu nie. Tradičný multiplayer je prítomný, avšak veľmi neprekvapí, adekvátnu zábavu poskytnúť môže. Len škoda, že program nahádže väčšinou všetkých voľných hráčov na jednu kopu a neberie príliš do úvahy váš level postavy.

Samotná úroveň grafického spracovania je vynikajúca, miera efektov a detailných textúr výrazne nadpriemerná. Oči vás bolieť nebudú, no tvrdý náraz hlavou do steny nastane už pri spomínanej arénovistosti. Dizajn úrovní je šialene primitívny, niektoré miesta by zaujať mohli, avšak monotónne opakujúce sa chodby nespravia príťažlivými krásne lesknúce sa potrubia či zhrdzavené steny. Zvukovo je Lost Planet 2 na mierne nadpriemernej úrovni - akonáhle sa niečo deje, čiže sa strieľa ako o dušu, je o zábavu ušných bubienkov postarané, chýbalo nám však ambientné ozvučenie pozadia, výraznejší vplyv ruchov z okolia. Netreba dodávať, že možností mali vývojári neúrekom. Sklamaní zo zvukov či z hudby nebudete, nedosahuje ale vyššiu úroveň, ktorá by výraznejšie ovplyvňovala celkovú atmosféru.

Celkovo je teda Lost Planet 2 iba takým slabším odvarom predchodcu. Je to akčná hra z pohľadu tretej osoby, no snaha aplikovať čo najpestrejšie prostredia, zaujať kooperáciou, sa nevyplatila. Jednak z toho vznikol nepríjemne krikľavý výber bijúci do očí a jednak je kooperácia dnes už takmer všade. Áno, zvyšujeme si úroveň hrdinov jednotlivých frakcií, ale samotný príbeh za ne je brakový, nezaujímavý a zbytočne prepletený. Dobre sa na to pozerá, ale architektúra arén je chabá. Navyše si kamera raz za čas odíde na pivo a neviete, kde je sever. Čiže áno, zastrieľať si zastrieľate a pokým vám to stačí ku šťastiu, nestiahnete zúfalo tvár do kyslého úškrnu pri predchadzovaní máp zo všetkých kútov sveta, potom áno - Lost Planet 2 sa vám zapáči.

Hra však stratila svoje čaro a multiplayer je zábavný takmer v každej hre. Investovať teda do hry iba kvôli nemu? To je možno ten správny bonus navyše. Lost Planet 2 sa tak môže vyslovene pochváliť len tým, že si zastrieľate proti skutočne gigantickým potvorám a každý stret s obrovským bossom je zážitkom, pri ktorom sa nie raz budete cítiť ako povestný ľudský červ. A potom si môžeme sadnúť do rôznych mechov či prekvapí zaujímavý spôsob liečenia (potrebujete naň spomínanú energiu). Ničím iným žiaľ Lost Planet 2 nevyniká. Je to pekné, ale riadne plytké a nudné.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  2. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€
  3. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu
  4. Moskva alebo Petrohrad?
  5. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  8. Nový Jaguar XF Sportbrake
  9. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  10. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  1. Zóna Nové Nivy splnila kvalifikačné podmienky pre registráciu
  2. Dekan ocenil študentov Stavebnej fakulty STU v Bratislave
  3. Application of GDPR with respect to the size of the enterprise
  4. Modern luxury next to the Blue Church
  5. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu
  6. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  7. Moskva alebo Petrohrad?
  8. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  9. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  10. HB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  1. Moskva alebo Petrohrad? 9 299
  2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 4 225
  3. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 2 664
  4. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 182
  5. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 546
  6. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 390
  7. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 1 323
  8. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 118
  9. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 090
  10. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu 1 018

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Slovensko neuspelo v boji o sídlo Európskej liekovej agentúry

Bratislava nezískala sídlo EMA, bola na štvrtej nepostupovej pozícii.

KOMENTÁRE

Prečo by sa mali Slováci začať báť Čechov

Slovensko bude musieť vynaložiť viac úsilia a vynaliezavosti, aby ho Brusel v zhluku „podivných“ demokracií na východ od Nemecka rozpoznal

KOMENTÁRE

Fico útokom na Kisku škodí hlavne sebe

Všetky pokusy o priamu konfrontáciu sa doteraz vždy skončili porážkou Fica.

Neprehliadnite tiež

So psom sa dožijete vyššieho veku. Veda naznačuje, ktorú rasu si vybrať

Domáci miláčik môže motivovať ľudí, aby sa viac pohybovali a žili zdravšie.

Slovenka pozorovala prvý medzihviezdny asteroid: už ho nikdy neuvidíme

Podobných asteroidov z medzihviezdneho priestoru uvidíme viac, hovorí Eva Lilly z Astronomického ústavu v Honolulu na Havaji.

OBJEKTÍV

Humanoid od Boston Dynamics sa naučil robiť saltá vzad

Robotické salto je veľký pokrok v robotike.

TECH_FM

Objavili najstaršie víno, vieme, ako chutilo

Má tisícky rokov a chémia prezradila, čo sa kedysi do vína dávalo.