Biológ: Komáre si púšťam k telu

Boj s komármi je nekonečný. Po rozsiahlych záplavách cítime ich prítomnosť viac ako po minulé roky. Intenzívne ich skúma NASIR JALILI. Na Slovensko prišiel z Afganistanu.

Boj s komármi je nekonečný. Po rozsiahlych tohtoročných záplavách cítime ich prítomnosť oveľa viac ako po minulé roky. Intenzívne ich skúma NASIR JALILI. Na Slovensko prišiel študovať v najhorších časoch rodného Afganistanu. Dnes je tu jedným z mála špecialistov na tropickú parazitológiu. Tvrdí, že je načase brať krvilačný hmyz vážne.

Nedávno ste sa vrátili z výskumu na východe Slovenska. Ako to v teréne vyzerá?

Zavolali si ma a ja som si povedal, že ak môžem nejako pomôcť, tak jedine takto. Výsledky sa zatiaľ spracúvajú. Počas tohtoročných povodní som robil už druhý monitoring, v podstate na vlastné náklady, ale cestu by mi mali preplatiť z krajských úradov. Poskytli mi aj ľudí, ktorí poznali postihnuté oblasti a pomohli mi pri práci.

Trávite čas v komármi najzamorenejších územiach. Chránite sa nejako?

Práve naopak. Obliekam si krátke nohavice, aby si komáre mali na mňa kde sadnúť. Za minútu ich mám na sebe sto, potom ich čo najrýchlejšie špeciálnym vysávačom vysajem a tieto vzorky si odkladám. Domov prichádzam kompletne doštípaný a na druhý deň rovno do práce. Keď píšem správu o tom, aký je stav, tak určite neklamem, cítim ho na vlastnej koži. Tento rok som na východnom Slovensku dokonca aj odvolil. Bolo to až kdesi v Božčiciach pri Parchovanoch. Prišiel som z terénu do volebnej miestnosti rovno v montérkach. Jeden pán ma vo dverách zastavil a chcel ma poúčať, ako mám voliť.

Aj sa vás to dotklo?

Nemám na čele napísané, že som vedec. Navyše, som južan a k tomu ešte tie montérky. Prekvapil som ho, keď som mu povedal, že volím už štvrtýkrát. Možno mi chcel poradiť, koho mám krúžkovať. Povedal som mu, že poznám svoje práva!

Prečo práve komáre sa stali vašou doménou?

Pôvodne som nechcel byť biológom, veľmi som chcel študovať medicínu. Nakoniec ma šupli na biológiu – prírodné vedy, a tak som sa v roku 1984 začal špecializovať na lekársku a neskôr tropickú parazitológiu.

Pochádzate z Afganistanu. Čo to znamenalo, že vás v Bratislave ,šupli´ na inú školu, než ste chceli študovať?

V tom čase mnoho študentov z Afganistanu dostávalo možnosť študovať v krajinách komunistického bloku. Keď som sa dostal na Slovensko, mal som už za sebou tri semestre medicíny v Kábule. Mimochodom, dostal som sa na ňu bez protekcie, tam čosi také nefungovalo. Tu mi jednoducho bolo povedané, kam ma zaraďujú, a hotovo. Nebolo mi ľahko, aj som sa chcel vrátiť domov, ale rodičia mi to neodporučili. Báli sa, že budem musieť rovno narukovať a ísť na vojnu.

Komáre nekladú vajíčka hneď po záplavách, vyčkajú, kým voda klesne a vzniknú priehlbiny so stojatými vodami. Vajíčka si zachovávajú vitalitu aj desať rokov


Čomu sa venovali vaši rodičia?

Sme zo strednej vrstvy a dnes sú rodičia občanmi Holandska. Otec je právnik a moja mama pracovala dlhé roky pre UNICEF – za svojho života zaočkovala vyše tristotisíc detí proti infekčným chorobám. Veľa pracovala v ťažkých podmienkach, pochodila nebezpečné terény aj počas prokomunistickej vlády a vojny v Afganistane. Očkovala aj deti mudžahedínov, tých, ktorí kedysi bojovali proti Rusom. Minulý rok o nej Slovenská televízia dokonca nakrúcala dokument.

Je o medicínu v Afganistane veľký záujem?

Afganistan patrí medzi tie štáty, ktoré majú na počet obyvateľov najmenej lekárov – na desaťtisíc ľudí jedného. Takže záujem o medicínu je oprávnene veľký. Navyše, veľa lekárov počas rokov občianskej vojny z Afganistanu odišlo. Buď ich čakala smrť, alebo väzenie, alebo nehumánne podmienky. Vyštudovaný človek asi skôr opustí krajinu, vie jazyky, má už niečo v rukách.

Ako spätne vnímate vzťahy našich krajín v čase, keď ste sem prišli študovať?

Predtým chodili Afganci študovať do celého sveta. V období, keď sme už mali prokomunistickú Afganskú demokratickú republiku, sa to obmedzilo na krajiny komunistického bloku. Dovolím si však povedať, i keď niekomu sa to nepáči, že v tom čase u nás vládli vyštudovaní ľudia, ktorí svojich občanov bránili. Bývalé Československo podpísalo zmluvu s bývalou afganskou vládou tesne po druhej svetovej vojne a vzťahy boli na veľmi dobrej úrovni. Po NDR bolo u nás považované za najvyspelejší štát východného bloku. Čechoslováci postavili v niektorých afganských mestách cukrárne a cementárne, po Kábule chodili trolejbusy československej výroby. Známe boli u nás aj zbrane z Brna. Preto sme – Afganská spoločnosť na Slovensku, ktorej som spoluzakladateľom – aj vydali knihu, prvú publikáciu v slovenčine o Afganistane. Vyšla v čase, keď sa blížil pád Talibanu, a rozpráva o histórii a politickom vývoji krajiny. Okrem toho máme ešte veľa iných aktivít.

Liahniská jarných komárov pri Kráľovskom Chlmci


Aké postavenie majú dnes u nás Afganci?

Väčšina Afgancov, trvalo žijúcich na Slovensku, je ekonomicky aktívna. Momentálne tu žije aj niekoľko afganských žien. V prevažnej miere ide o vysokoškolsky vzdelaných ľudí a väčšina z nich sa aj úspešne uplatnila. Medzi nimi sú lekári, veterinári, stavební, strojní, poľnohospodárski, banskí a chemickí inžinieri, ekonómovia, podnikatelia či právnici. Žijú prevažne v zmiešaných manželstvách a spolu s rodinnými príslušníkmi tvoria početnú komunitu. Afganci však dnes tvoria na Slovensku aj najpočetnejšiu skupinu spomedzi všetkých utečencov. Napriek tomu sa tu len veľmi malé percento z nich usídli natrvalo. Za obdobie od roku 1991 do 2001 bolo priznané postavenie utečenca asi dvesto osobám, hoci ku koncu roku 2001 úrady registrovali vyše tritisíc žiadateľov. Veľa ľudí vtedy z krajiny utekalo. Bola v plameňoch, sledoval som ju zďaleka a nebolo to vôbec ľahké.

Žijete na Slovensku už takmer tridsať rokov. Cítite sa ešte ako cudzinec?

Nie, necítim. A ak si to niekto niekde v električke myslí, je to jeho problém. Spĺňam svoje povinnosti tak, ako najlepšie viem. A uvedomujem si, že jedine prácou môžem niečo dokázať.

Okrem výskumnej práce aj prednášate. Baví študentov váš predmet?

Parazitológiu berú ako veľmi ťažký predmet. Niektorých začne veľmi baviť, ale až keď sa ho začnú naozaj učiť. Zatiaľ funguje na medicíne len v rámci iných predmetov.

Terénne práce v okrese Trebišov


Kde všade chodíte na výskumy?

Takmer po celom Slovensku. Za uplynulé roky som pochodil miesta z jedného konca republiky na druhý – Holíč, Skalica, Kopčany, Brodské, Kúty, povodie Moravy, Záhorie, okolie Bratislavy, okres Dunajská Streda, okres Galanta, Nové Zámky, Komárno, Levice, Šahy, Ipeľ, Veľký Krtíš, okolie Lučenca, okres Rožňava, Košice a okolie, Gelnicu, Spišskú Novú Ves, Trebišov, Michalovce, Sobrance. Nedávno som poskytol rozhovor denníku Új Szó, a na internete sa nejaký neveriaci čitateľ pýtal, kto to je ten Jalili a či vôbec vie, kde je Žitný ostrov. Ukázal som príspevok mojej dcérke, ôsmačke, ktorá do svojho komentára všetko o mne napísala – že som jej otec, špecialista, prednášam na vysokej škole, pracujem v Národnom referenčnom laboratóriu pre tropické choroby a nielenže poznám Žitný ostrov ako svoju dlaň, ale aj všetky slovenské regióny.

Odkedy sa venujete komárom?

Vyslovene problematiku komárov riešim dvadsať rokov, venoval som sa im aj v rámci svojho doktorandského štúdia, po starom ašpirantúry. Preto som sa ich naučil určovať do druhov. Okrem toho som sa pokúsil izolovať vírusy z nich. Komáre prenášajú rôzne článkonožcami prenášané vírusy, až tristo z dokopy existujúcich päťstoosem. A z tých tristo môže štyridsať vírusov z trópov a subtrópov spôsobovať symptómy choroby u človeka. Prvým takýmto zisteným vírusom bol vírus žltej zimnice v Latinskej Amerike v roku 1900.

Nebezpečný vírus Chikungunya prenáša takzvaný tigrí komár. Z Japonska sa rozšíril do USA a neskôr aj do Európy prostredníctvom použitých pneumatík. Stačí, ak do nich naprší, a voda, ktorá sa v nich udrží, sa stane vhodným miestom na kladenie vajíčok


Na Slovensku sa izolovali nejaké vírusy?

V roku 1958 vedci z bratislavského virologického ústavu pre vedu izolovali dovtedy neznámy vírus z odchytených komárov vo východoslovenskej obci Ťahyňa. Podľa názvu obce je aj vírus pomenovaný. U človeka spôsobuje chorobu podobnú chrípke so stratou chuti do jedla, celkovou slabosťou a únavou. Patrí do skupiny takzvaných kalifornských arbovírusov a v niektorých prípadoch môže spôsobovať menigoencefalitídu, atypickú pneumóniu a choroba môže mať aj smrteľné následky. O dva roky neskôr izolovali vírus z komárov odchytených na západnom Slovensku, vo Veľkom Mederi. Vtedy sa ešte mesto volalo Čalovo, a preto názov vírusu ostal dodnes nezmenený podľa neho. U človeka nerobí nejaké veľké problémy, skôr sa vyskytuje u zvierat a vtákov.

V čom je veda o komároch pre vás fascinujúca?

Skôr ma fascinujú pôvodcovia chorôb, ktoré sú komáre schopné prenášať, ako komáre samotné. Infekčné choroby spôsobujú medziročne najčastejšie smrť ľudí. Napríklad malária. Ale treba povedať, že komár túto chorobu nespôsobuje, je len prenášačom krvných parazitov, pôvodcov choroby. V tomto prípade sú to prvoky, ktoré napádajú spočiatku tkanivá pečene, kde sa rozmnožujú. Z jedného parazita vzniká do štyridsaťtisíc nových parazitov. Zaplavia krv, napádajú červené krvinky, kde sa rozmnožujú. V jednej infikovanej červenej krvinke vzniká šesť až tridsaťdva nových vyvolávateľov malárie. Cyklus trvá dva až tri dni.

Mnohí hovoria, že kedysi bolo komárov oveľa menej, dokonca, že vôbec neboli.

Komáre sú tu už milióny rokov, ale v niektorých oblastiach ich bývalo menej, to je pravda. Komáre, teda komárie samičky štípu všetko živé, aj vtáctvo, aj ľudí, aj akékoľvek najmenšie zvieratá, hoci aj myši. Aby mohli ich vajíčka dozrievať, potrebujú bielkoviny, cukry a ďalšie látky, a tie čerpajú z krvi. Sú to inteligentné tvory. Napríklad po záplavách nejdú hneď klásť vajíčka na zaplavené územia, lebo sú tam predátori. Až keď voda klesne a vznikajú priehlbiny so stojatými vodami, prichádza ich čas. Lenže problém v zaplavovaných oblastiach je, že komáre v nich nakládli vajíčka už roky predtým, a vajíčka kalamitných druhov komárov, ktoré spôsobujú ich veľké premnoženie, si vitalitu zachovávajú aj desať rokov. Keď prídu nové záplavy, po ktorých voda znova opadne a následne sa vhodne otepľuje, vyliahnu sa.

Môžu u nás prenášať spomínané vírusy?

Na vodných plochách v poliach, ktoré som naposledy prešiel na východnom aj na západnom Slovensku, máme veľa anofelov, teda komárov, ktoré prenášajú pôvodcov malárie. Toľko lariev aj dospelých komárov tu málokedy vidíte. Podobnú kalamitu, som u nás videl aj v minulosti. Samozrejme, lokálnu.

Nasir Jalili pochádza z početnej afganskej rodiny, má troch bratov a štyri sestry, štvrtý brat zahynul vo vojne. Časť rodiny žije dnes v Holandsku, dvaja súrodenci v Stuttgarte. Na snímke počas promócie v roku 1995 v Bratislave


Koľko druhov komárov u nás žije?

Vo svete žije tritisícpäťsto druhov komárov, z toho sto druhov v Európe a z nich päťdesiat na Slovensku. Môže ich byť aj o niečo viac, ale ešte ich treba objaviť. Tak, ako sa klíma mení, určité druhy z teplejších oblastí z roka na rok rozširujú svoj areál o kilometre ďalej. Napríklad roky 1991 až 1993, keď som robil ašpirantúru a krútil som sa prakticky iba okolo komárov, boli z hľadiska výskumu komárov nulové. Ale predsa boli oblasti, kde sa vyskytovali vo zvýšenej miere – napríklad na Záhorí či v okolí Moravy a pri Dunaji. V obciach mimo zaplavovaných území však s nimi veľký problém nebol. Občas sa nejaká skupinka komárov odsťahovala bližšie k ľuďom, ale stačilo im napiť sa z vtáctva alebo z veľkej zveri či z hospodárskych zvierat, alebo z malých zvierat. Potom už nešli ďalej.

Ako hodnotíte tento rok z hľadiska parazitológa?

Tento rok je výnimočný v tom, že boli záplavy nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe aj mimo nej a dá sa povedať, že ide o globálny problém. Povodne u nás sa stali celoslovenským problémom. Na východe sa odtrhli hrádze Ondavy po prvej vlne záplav na strane Trebišovského okresu, po druhej vlne v okrese Michalovce. Všetky miesta, ktoré ste mohli vidieť v televízii, som pochodil, videl som ľudí, ktorí skončili v táboroch, v provizórnych ubytovniach. Je to smutný pohľad. A komárov je jednoznačne oveľa viac ako v minulosti, posúvajú sa smerom k ľudským obydliam.

Čo vás pri najnovšom výskume na nich zaujímalo?

Čo sa týka Východoslovenskej nížiny, zaujímali ma takzvané dirofilárie. Sú to červíky, ktoré prenášajú larvy komárov a spôsobujú u psov srdcové problémy s možnými smrteľnými následkami. Prvé prípady sa vyskytli v roku 2005. Dirofilária je prenosná na človeka prostredníctvom cucania komára. Niekoľko ľudských prípadov už máme tiež. Mali by o tom vedieť hlavne lekári, aby v prípade príznakov mohli dirofilariózu vylúčiť.

Dovolenka v rodnom Afganistane a s rodičmi v centre Bratislavy


Je tu reálna hrozba, že tento parazit sa rozšíri?

Aby parazit mohol dokončiť svoj vývoj v organizme samičky komára, počas jedného mesiaca nesmie teplota vzduchu klesať pod štrnásť stupňov, v prípade tropickej malárie dva týždne pod dvadsať stupňov, v prípade trojdňovej malárie pod 16,9 stupňa. V opačnom prípade sa vývoj parazita v organizme komára zastaví. Takže počas letných mesiacov je reálne, že sa v budúcnosti aj u nás vyskytnú nejaké prípady tropickej malárie, ako sa už stalo v iných štátoch Európy – na Korzike, v Bulharsku, Rumunsku, Grécku, na Ukrajine, v Taliansku.
Vo svete na ňu umiera ročne viac ako milión ľudí a asi milión detí iba v subsaharskej Afrike – každých tridsať sekúnd jedno. Tam je najviac prenášačov pôvodcu tropickej malárie. Tento rok sa, našťastie, nepredpokladá u nás veľmi teplé leto. V severnejších krajinách západnej Európy, kde je teplota nižšia, sa infekcie netreba obávať, aj napriek tomu, že tam každý rok pricestuje oveľa viac ľudí zo stredoafrických republík, ktorí môžu byť infikovaní. Napríklad takzvaný tigrí komár prenáša veľmi nebezpečný vírus Chikungunya, ktorý spôsobuje horúčku, bolesti kĺbov, hlavy a svalov, krvácanie z nosa a ďasien. A zaujímavé je, ako sa rozšíril.

Ako?

Do USA sa dostal z Japonska prostredníctvom použitých pneumatík. Napršalo do nich a komáre sa z predtým nakladených vajíčok ešte v Japonsku vyliahli už v USA. Po párení už kládli vajíčka do miestnych liahnísk, ktorým môže byť hoci aj plechovka z konzervy, a stali sa súčasťou fauny Ameriky. Neskôr sa opäť prostredníctvom použitých pneumatík tento druh komára dostal z Ameriky do Európy, kde je prvým štátom, ktorý zaznamenal výskyt tohto druhu komára koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia, Albánsko. Odvtedy sa objavil už aj inde, na Slovensku ešte nebol zistený. V prípade zistenia tohto druhu nás môže čakať ešte ťažšie obdobie.

Máme u nás podmienky na výskum tohto vírusu?

Iba dôkladným monitorovaným počas celého vegetačného obdobia by sa to dokázalo. Ale to štátnikov veľmi nezaujíma. Pred dvoma rokmi ma poprosil kolega zo Švajčiarska, aby som vyplnil mapku, ktorú mi aj sám poslal, či sme za posledných päť rokov tento druh komára u nás zaznamenali. Každý vyspelý štát má v záujme ochrany obyvateľstva odborníkov, poradcov ministerstva zdravotníctva. Iba na základe zistenia špecialistov – biológov a rozhodne nie chemikov či inžinierov – môže vláda zo dňa na deň uvoľniť bez odkladu prostriedky. Nesmie to byť politická akcia, ktorej následkom sú nekonečné naťahovačky s obstarávaním. Najlepšie by bolo, keby štát, možno armáda, ministerstvo zdravotníctva alebo životného prostredia, vlastnili zopár strojov a môže sa konať ihneď.

S rodičmi v centre Bratislavy


Ako by mal dôkladný monitoring prebiehať?

Bolo by zaujímavé sledovať už od jari rôzne lokality a na základe aktuálnych podkladov rozhodovať o postrekoch. V určitých oblastiach treba spraviť postrek každý rok, v iných nie. Postreky sa však často riešia iba plošne, bez odbornej konzultácie. Žiaľ, na monitoring som ako špecialista sám a už teraz robím za dvoch. Do postrekov môžem zasahovať len do tej miery, že napíšem podľa svojho zistenia odporúčacie správy. Peniaze má vláda a tá napokon rozhoduje, koľko poskytne jednotlivým krajom na postreky.
Monitoring a aplikáciu postreku však nemôže robiť tá istá osoba. Preto neviem, ako je možné, že napríklad Nitriansky kraj dal obe činnosti robiť jednému komerčnému vedcovi – dôchodcovi a konateľovi firmy Biodekonta, ktorý bez monitoringu začal aj za daždivého počasia aplikovať postrek. Krátko po tom som mnohé lokality, napríklad Šaľu, Diakovce, Tešedíkovo Vlčany, Neded, Žiharec, Komárno skontroloval a všade som nachádzal ešte kalamitný stav.

Komárom sa každý rok dobre darí na styčných územiach Slovenska a Maďarska. Aká je naša spolupráca v otázke boja s komármi?

S maďarskými vedcami, najmä s chemikmi, podľa mňa v tejto súvislosti nespolupracujeme, skôr sa rozvíja spolupráca z biologickej stránky. Napríklad účastníkom medzinárodného kurzu na určovanie komárov tu bol v roku 2005 jeden mladý doktorand z Budapešti. Myslím si, že hoci je nás málo, v problematike sme špičkoví – stačí spomenúť mená Jozef Halgoš, Ivan Országh, Juraj Ágoston, Milan Labuda, Pavol Demeš, Michal Valent či Oto Kožuch.

Do akej miery postreky vlastne pomáhajú?

Jedna aplikácia postrekov nemôže zlikvidovať komáre – iba zníži početnosť na krátky čas, preto treba insekticídy aplikovať opakovane. Veľa komárov sa totiž ,ukryje´ aj do ľudských obydlí a do budov hospodárskych zvierat, do korún starých stromov či jaskýň. Všade, samozrejme, nikto nepostrekuje, ale keď ide o kalamitne premnoženie, treba zasahovať. Z epidemiologického hľadiska má však význam aj menšia početnosť komárov. Určité druhy sa totiž potrebujú opakovane nacicať krvi, aby ich vajíčka mohli dozrievať. A tu už môžu preniesť infekciu na inú osobu.

Máme šancu zbaviť sa komárov dôkladne?

Komárov sa nikdy nemôžeme zbaviť. Aby sme s nimi mohli žiť, biologický a chemický boj musí byť účinný. A nezabúdajme na individuálnu ochranu.

Nasir A. Jalili, RNDr., CSc., MPH (1961)

sa narodil v Kábule, kde študoval tri semestre medicínu. Začiatkom osemdesiatych rokov 20. storočia prišiel do Bratislavy, kde sa dostal na štúdium biológie so špecializáciou na parazitológiu na Prírodovedeckej fakulte UK. Pôsobil ako asistent a ašpirant na Katedre zoológie, neskôr vo Virologickom ústave SAV, kde písal svoju dizertačnú prácu. Zúčastnil sa na mnohých odborných stážach doma i v zahraničí – v Afganistane, Poľsku, Česku, Maďarsku, Holandsku. Je členom Slovenskej aj Českej parazitologickej spoločnosti a Expertnej skupiny Ministerstva zdravotníctva SR na monitorovanie a hodnotenie vývojových štádií kalamitných druhov komárov na Slovensku, poskytuje poradenstvo. Funguje v Európskej asociácii na kontrolu komárov a v Európskom spoločenstve pre klinickú mikrobiológiu. Vedie praktické cvičenia a vybrané prednášky z lekárskej mikrobiológie pre poslucháčov všeobecného lekárstva, je gestorom predmetu tropická parazitológia. Žije na južnom Slovensku s manželkou a dvoma školopovinnými dcérami.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Rastie nám pokrivená generácia?
  3. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  4. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  5. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  6. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  7. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  1. Detské zúbky sú veda
  2. Štartujú jesenné módne dni v Poluse
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  4. Rastie nám pokrivená generácia?
  5. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  6. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  7. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  8. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  9. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 21 649
  2. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 10 194
  3. Rastie nám pokrivená generácia? 9 380
  4. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 3 668
  5. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 2 035
  6. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 1 962
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 687
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 518
  9. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky 1 250
  10. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji 1 247

Téma: Rozhovory z denníka SME


Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Európa sa hýbe smerom, akým chce Merkelová

Angela Merkelová bola v posledných rokoch tvárou Európskej únie. Bez domáce podpory to bude mať oveľa ťažšie.

EKONOMIKA

Bankomaty majú výročia. Takto vyzerali pred 50 rokmi

Prvý bankomat dali do používania v roku 1967 v Londýne.

ŠPORT

Nórsky divák nevedel, že Sagana na Tour de France vylúčili

Ľudia v Nórsku si majstrovstvá sveta v cyklistike užívajú.

Neprehliadnite tiež

Astronautka z NASA: Vieme, že sa niečo pokazí

Astronautka Dorothy Metcalf-Lindenburgerová hovorí, ako vyzerá tréning v NASA a ako sa astronauti pripravujú na zlyhania.

Rozšírená realita je zábavná aj užitočná. Skúste tieto aplikácie pre iPhone a iPad

Nová aktualizácia iOS 11 pre mobilné zariadenia od Apple priniesla aj ARKit. V ponuke sú prvé aplikácie a je s nimi zábava.

TECH_FM

Kontroverzný objav naznačuje, že praľudia sa mohli vyvinúť v Európe

Stopy dávneho tvora mätú vedcov. Odborníci sa sporia, komu patrili.

Strašia vás baktérie na mobile? Vymysleli "umývačku"

Nová nabíjačka dezinfikuje mobily, používa na to ultrafialové žiarenie.