SME

Blur - v rytme deštrukcie a rýchlych kolies

Preteky Blur sú v mnohom podobné nedávno recenzovenému titulu Split / Second: Velocity. Pre neskúseného hráča by ich bolo možno i náročné rozoznať – ak sa samozrejme nebudeme zaoberať konkrétnou vizuálnou stránkou.

Hru na recenziu zapožičal internetový obchod s hrami www.ProgamingShop.sk

Preteky Blur sú v mnohom podobné nedávno recenzovenému titulu Split / Second: Velocity. Pre neskúseného hráča by ich bolo možno i náročné rozoznať – ak sa samozrejme nebudeme zaoberať konkrétnou vizuálnou stránkou. Lež rozdiely tu sú a tam, kde jedna hra vyniká akčnosťou a až šialeným sršaním adrenalínu, ponúka druhá síce napínavé preteky, avšak sprevádzané tu hromžením a tam zaspávaním. Blur – z čisto subjektívneho hľadiska – na Split / Second: Velocity jednoducho nestačí a v mnohých aspektoch pokrivkáva.

Pôvodne to však malo byť opačne. Split / Second: Velocity predsa ponúkalo „iba“ akési noname angličáky jazdiace po bizarných tratiach a všetko naokolo to búchalo. Neskutočná zábava, nirvána hrateľnosti. Blur primiešal kúsok sem a kúsok tam, čosi pridal a výsledok vyznieva skôr ako mierne presolený guláš. Jesť sa dá a dokonca i celkom chutí, no cítite, že je tam jednoducho toho už príliš mnoho.


Všetky screenshoty nájdete v galérii hry

Práve to škodí inak čisto arkádovým pretekom. Podoba s konkurenciou (Split / Second: Velocity, nezabudli ste, všakže) je pre Blur badateľná, avšak zároveň mu podkopáva nohy. Tam, kde sok vsadil na bombastickosť, teatrálne výbuchy a deštrukciu, pôsobia karambole v Blur ako prskavka oproti silvestrovskému ohňostroju. Lenže nie každý sa chce kochať neustálymi výbuchmi a meniacim sa prostredím. Blur viac inklinuje k hernej klasike Death Rally: máme tu pelotón jazdcov, zbierajú rôzne bonusy, zbrane, opravujú sa a behom niekoľkých kôl musí hráč skončiť na čo najvyššej priečke. Mashed, WipEout, Micro Machines. Dosaďte si za podobnú hru čo len chcete.

Prvým šokom je licencia na vozidlá. V Blur natrafíte na viac než šesť desiatok vozidiel charakterizovaných štvoricou vlastností: rýchlosť, akcelerácia, ovládanie a obtiažnosť. Skutočné značky premávajúce sa po imaginárnych tratiach v blízkosti veľkomiest sú kladom, pretože viete, ktoréhože tátoša ste práve osedlali. Že by to však bola nutnosť, bez ktorej by sme sa nedokázali zabaviť, rozhodne povedať nemôžeme. Vozidlá nie je možné nijakým spôsobom upravovať a meniť parametre, na čo aj, ide predsa o arkádu. Značkové autá však hrateľnosť nezlepšia.

Samotných druhov pretekov je niekoľko, kariéra pozostáva už klasicky z niekoľkých úsekov, pričom nový sa otvorí až po získaní určitého počtu lights, „svetielok“. Za prvé miesto ich dostanete päť, za druhé štyri, za tretie tri a ešte tu máme dva bonusové ako prejdenie cez niekoľko bránok rozosiatych po tratí či za získanie určitého počtu tzv. fans bodov – o tých neskôr. Ak získate určitý počet svetielok, otvárajú sa vám nové a nové jazdy, ktorých tu je taktiež niečo cez 60 a dostávate možnosť získať ďalšie... svetielka. Ako teda budeme pretekať? Nič novátorské: klasický pretek, checkpoint race (alebo ak chcete závod na čas), destruction (musíte ničiť vozidlá, za čo dostávate body a ak ich máte určitý počet... ešte nespíte?) alebo jeden proti jednému. Jednoducho klasika, nehľadajte tu žiadne prekvapenia.

Okrem samotného pretekania, ktoré by v prípade Blur bolo úplne dostačujúce a nikto by sa nehneval, pridali do hrania tvorcovia z Bizzare Creations (séria Project Gotham Racing alebo skvelá arkáda Geometry Wars) spomínané zbieranie bonusov. Čiže zbraní (navádzané rakety, jednotlivé strely, míny, tlaková vlna odhadzujúca ostatných z vašej blízkosti), zrýchlenia, opravovania vozidla. Príjemné spestrenie, poviete si a bola by to pravda, keby sme ich nemuseli nutne využívať k úspešnému dokončeniu pretekov. Ono už len zvládať besné vozidlo proti 19 ďalším jazdcom je často kumšt, hlavne ak jazdia nezvykle agresívne a nenechajú si ujsť jedinú príležitosť k tomu, aby vás vytlačili z optimálnej trasy či inak spomalili. Musíte neustále bojovať, čistiť si cestu pred i za sebou, plánovať, kedy ktorú zbraň použiť a či radšej nepočkať, pustiť ich pred seba, neriskovať. Netreba pripomínať, že nabiehaním na ikony bonusov roztrúsených po tratí môžete (ale nemusíte) stratiť čas, samotné mierenie v osi natočenia vozidla vám taktiež znemožňuje presnejšie ovládanie vozidla a skôr sa tak sústredíte na vyradenie ostatných pretekárov.

Lenže inak sa nedá, všetky tie vymoženosti, ktoré vám trať ponúkne, používajú pri každej príležitosti i oni. Často sa potom stáva, že sa potácate na konci pelotónu, poctivo si strážite poslednú pozíciu a jednoducho sa nedokážete prepracovať vyššie. Rozkúskovanie jazdcov do skupiniek funguje len čiastočne. Ak sa dostanete priamo medzi jazdcov, je to jednoducho mela, pozície sa okamžite menia a váš jazdecký um je využívaný len čiastočne, samotné umiestnenie je postavené na náhode a šťastí. Ak sa snažíte príliš posúvať dopredu, máte veľmi veľkú šancu na to, že to schytáte a z prvej priečky sa behom pár sekúnd môžete dostať na samotný koniec pelotónu. Je to vo svojej podstate správne adrenalínové, no často sa hrateľnosť prikláňa skôr k frustrujúcim momentom, kedy netušíte ako a vlastne ani prečo, ale súper vás predbehol, vyhodil do vzduchu a na nápravu často nie je čas. Býva pravidlom, že tri štvrtiny z jazdy sa snažíte dostať na čelo pretekov a keď sa vám to konečne podarí, súperovi uniknete, už neklesnete. Niekedy je to tesne pred cieľom, inokedy pár zákrut pred nim.

Príjemnou motiváciou malo byť zbieranie tzv. fans. To je ďalší, síce skromný a nenápadný, prídavok, ktorý na prvý pohľad pomáha, v skutočnosti však borí model jednoduchosti a prístupnosti arkádových pretekov. Máme tu už spomínané svetielka alebo ak chcete lights. Už viete, za čo ich dostávate. Vo svojej podstate sa musíte umiestniť kdesi na pódiu, maximálne do tretieho miesta, inak idete znovu, získali ste z koláča dieru. Lenže fans body vám narastajú za likvidáciu súperov. Čiže pravý opak prejavu vašich jazdeckých schopností. Um ovládať vozidlo vám bude na dve veci, keď súper bude mať v rukách rýchlejšieho tátoša. Tieto fans body totiž predstavujú akoby body skúseností z RPG hier. Dosiahnete určitý počet, cink-cink, postúpili ste o úroveň vyššie, dostanete nové káry k užívaniu si. V podstate sa teda málokedy stane, že plníte viacero úloh naraz, jednoducho to nejde. Musíte sa zamerať buď na pretek, fans body a tak ďalej. Rozkúskovaná hrateľnosť veľmi zábave nepomáha, pretože nie vždy sa vám darí. Napríklad taký prejazd cez checkpointy na čas môže byť pre niekoho zabijakom zábavy: musíte zbierať urýchľovače a časové bonusy, no zároveň udržiavať ideálnu stopu pre najkratšiu dráhu. Nejde to dokopy, ak sú tieto ikony bonusov rozosiate pomimo? Nie, nejde!

Práve tieto momenty zrádzajú inak kvalitne navrhnutý koncept. Príťažlivosť na prostých princípoch postavených arkád je založená na tom, že si proste sadnete a hráte. Blur to celé úplne zbytočne komplikuje a núti vás opakovať, opakovať a opakovať preteky, prípadne musíte kombinovať viacero vecí, ktoré však nechcete, pretože sa nedokážete potom sústrediť na samotné vychutnávanie si jazdy, rýchlosti. Tieto subjektívne pocity nemusia byť totožné s tými vašimi. To, že Blur veci zbytočne komplikuje, je však faktom, ktorý sa nedá vyvrátiť. Či to bude pre niekoho neprekonateľná prekážka a počas hrania sa bude mierne nudiť a zúfať alebo len mávne rukou, je na vás.

Hoci za Blur stoja tvorcovia vizuálne príťažlivého Project Gotham Racing 4, grafika je akoby mdlá. Možno za to môže skoršia skúsenosť so Split / Second: Velocity, ktoré vyzeralo bombasticky. Grafické spracovanie Blur potom vyznieva nevýrazne, prostredie tratí fádne. Samotná architektúra jednotlivých tratí, ich návrh je pritom celkom zaujímavý, lenže to okolo vás nenúti pozerať sa, neužívate si rýchlosť. Na druhú stranu sú jednotlivé prostredia diametrálne odlišné a nuda v tomto prípade nehrozí. Vozidlá sú spracované detailne, ich poškodenie je čisto vizuálne. Miernym sklamaním je interface: ako počas preteku, tak i v samotnej hre. Zbytočne preplácaný návrh menu i HUDu počas preteku ruší. Minimalizácia zbytočných prvkov by hre prospela, veď tempo moderných hier je udávané čo najmenším počtom umelo vytvorených ukazovateľov na hernej ploche. Čo sa ozvučenia týka, je to mierne nadpriemerná bieda, ktorú takmer ani nepostrehnete, iba ak sa budete skutočne sústrediť. Zvuky sú len tie, ktoré tu byť musia, nič okolo vás poriadne netrieska a hudba zapadá do šedivého priemeru zabudnutia.

Aj napriek neúprosnej kritike ostáva Blur pretekmi, ktoré zábavu ponúkajú. Prekvapujúco si hra pevnú pôdu pod sebou podkopáva sama. Chce ponúknuť viac ako konkurencia, avšak pridávaním toho a tamtoho sa hrateľnosť a zábava z nej vyplývajúca automaticky nezvýši. Potenciál sa maximálne prejavuje až v multiplayeri, kde sa proti ostatným jazdcom môžete dosýta vyšantiť. Často však dianie na obrazovke však pripomína skôr melu, bitku na kolesách, čo však chyba hry nie je... Navyše si v hre viacerých hráčov môžete zvýšiť maximálne možný level zo singleplayeru, ktorý je nastavený iba na 25. úroveň. A tú dosiahnete priskoro, dvojnásobkom sa budete môcť pýšiť až po skúsenostiach s multiplayerom. Ďalšie prvky sociálneho využitia ako zostavenie si zoznamu rivalov či priateľov a ďalšie štatistiky rázne napovedajú, pre koho je hra určená.

Výsledná voľba medzi Blur a Split / Second: Velocity je len na vás. Práve pre zábavnosť však mierne do popredia vystupuje druhá menovaná hra.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračná fotografia.

Skúmali 40-tisíc ľudí.


a 1 ďalší
Reálna tvar muža a jeho deformovaná tvár, tak ako ju videl pacient so vzácnou poruchou zrakového systému.

Viktor Sharrah si myslel, že sa zbláznil.


Ilustračná fotografia.

Vaše telo sa ochladzuje, nie zohrieva - a vy to necítite.


a 1 ďalší
Ilustračné foto.

Nález baktérie vedci označili za mimoriadne vzácny objav.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu