BRATISLAVA. Pred dvesto rokmi trafila najvzdialenejšiu planétu našej slnečnej sústavy veľká kométa. Teleso s asi dvomi kilometrami v priemere pravdepodobne priletelo z Kuiperovho pásu a zanechalo stopy v atmosfére veľkého modrého Neptúna.
Vedci to zistili vďaka skúmaniu jeho stratosféry. Zrážka plynového obra s menším telesom v ňom zanechala dodnes pozorovateľné stopy. Podľa magazínu Nature to dokonca potvrdili viaceré teleskopy.
Stará hypotéza
Infračervený ďalekohľad Európskej vesmírnej agentúry Herschel prednedávnom ukázal, že vo vyšších vrstvách atmosféry Neptúna je akosi priveľa oxidu uhoľnatého. Verejnosti to oznámil Paul Hartogh na stretnutí Americkej astronomickej spoločnosti v Miami.
Nebol však prvý. Už pred piatimi rokmi čosi podobné odhalil francúzsky astronóm Emmanuel Lellouch. Ten vychádzal z pozorovaní 30-metrového rádioteleskopu na španielskom vrchu Pico Veleta. Okrem nameraných výsledkov však ponúkol aj odpoveď: príčinou je zrážka s iným kozmickým telesom.
Ak by totiž plyn pochádzal priamo zvnútra planéty, jeho koncentrácia by rovnomerne klesala zdola nahor. Ak by oxid do atmosféry dostala nejaká forma plynoprachového dažďa, v atmosfére by sa nachádzali aj ďalšie zložky - napríklad vodná para. Merania však ukázali, že jej je primálo. Preto zvíťazila hypotéza kométy.
Nie je to prvá kométa
„Sme si istí, že musí existovať nejaký externý zdroj oxidu uhoľnatého," komentoval pre magazín namerané výsledky Leigh Fletcher z Oxfordskej univerzity. „Najpôsobivejšia hypotéza je dopad jadra kométy."
Vedci pripomínajú aj úkaz z roku 1994, keď známa kométa Shoemaker-Levy 9 narazila do Jupitera. Atmosféru najväčšej planéty slnečnej sústavy vtedy tiež obohatila o oxid uhoľnatý.
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
