MOSKVA, BRATISLAVA. Najskôr sa rozlúčia s rodinou a priateľmi. Potom ich vedci zavrú do pár miestností a na viac ako päťsto dní poriadne zamknú. Šestica dobrovoľníkov totiž poletí na Mars. Aj keď iba akože a v niekoľkých miestnostiach pripomínajúcich obrovské škatule v Ruskom inštitúte pre biomedicínske problémy.
Misia Mars 500 Európskej kozmickej agentúry (ESA) a Rusov má byť akousi prípravou na dvojročný let človeka na červenú planétu. Vedci chcú zistiť, či sa posádka po taký čas vôbec dokáže strpieť.
Po kliknutí infograf zväčšíte.
Psychická záťaž bude veľká: len tri štvorcové metre súkromia, kontakt so známymi len formou e-mailov, ktoré občas nebudú fungovať, až 40-minútové oneskorenie pri videohovoroch a sprcha len raz za desať dní.
Mars iba spolu
V súčasnosti sa žiadna kozmická agentúra ani neblíži k pristátiu človeka na Marse. Viacero krajín však ohlásilo ambiciózne projekty, ktoré by chceli ľudí raz na planétu dopraviť. Astronauta na Marse by chceli Američania i Čína, Rusko aj Európa. Misia by to však bola taká drahá, že najpravdepodobnejšia je spolupráca viacerých kozmických agentúr.
Preto je posádka simulácie Mars 500 medzinárodná. Sú v nej traja Rusi, dvaja Európania a Číňan. „Vesmírny výskum je zložitý a ťažký,“ hovorí pre agentúru Reuters čínsky dobrovoľník Wang Jü. Ako jediný z „posádky“ je profesionálnym astronautom. „Preto vyžaduje medzinárodnú spoluprácu.“
Problémom tak môže byť jazyk. Za oficiálny nástroj komunikácie vedci zvolili ruštinu a angličtinu, nie všetci dobrovoľníci však ovládajú oba jazyky. „Ak si nebudeme rozumieť, použijeme ruky a nohy,“ povedal Reuters ďalší dobrovoľník, Rus Sukrob Kamolov. Práve komunikácia bude dôležitá, už teraz ESA hovorí, že ľudia budú čeliť rôznym krízovým situáciám. Vedci chcú zistiť, ako bude skupina v dlhej izolácii reagovať.
Vydržia?
Najdôležitejšími výsledkami pokusu bude poznanie ľudskej psychiky. Komplex v Moskve totiž nedokáže simulovať beztiažový stav, ani nebezpečnú kozmickú radiáciu. Na tieto testy však podľa ESA postačuje aj Medzinárodná vesmírna stanica ISS, ktorá krúži v kozme. Misia na Zemi za pätnásť miliónov dolárov má iný cieľ. Zistiť, či sú ľudia schopní tak dlho vydržať spolu zavretí v pár miestnostiach.
Keď sa o podobný experiment pokúsili v minulosti, kanadská účastníčka obvinila ruského člena zo sexuálneho obťažovania, ďalší dvaja Rusi sa pobili. Michail Sinlenikov však podľa agentúry AFP zdôrazňuje, že tentoraz spolu s kolegami „urobia všetko preto, aby boli úspešní“.
Príklady ruských kozmonautov ukazujú, že dlhodobý pobyt vo vesmíre ľuďom neškodí. Treba sa však vyvarovať ponorkovej chorobe, hovorí IVAN BELLA, jediný Slovák, ktorý letel do vesmíru. 
Čo bolo pre vás najťažšie pri pobyte na vesmírnej stanici?
„Jediný problém je adaptácia na podmienky beztiažového stavu. Organizmus je v strese, na zemi sa ťažko na tieto podmienky pripravuje. Po krátkom čase si však zvyknete.“
Je nejaký rozdiel pri dlhodobých letoch?
„Pri dlhodobých letoch je najdôležitejšie, aby posádku tvorili nekonfliktní jednotlivci. Zamedzí sa tak vzniku ponorkovej choroby. Takisto si kozmonauti počas dlhodobého pobytu musia zvyknúť na odlúčenosť od rodiny. Nepríjemná môže byť aj jednotvárnosť technického prostredia, nemáte tam žiadne rastliny.“
Myslíte si, že sa dajú natrénovať podmienky cesty na Mars na Zemi, rovnako ako to tento týždeň začnú skúšať v Rusku?
„Všetko sa dá. Je možné vytvoriť model, ktorý sa podobá na loď, čo sa neskôr použije na dlhodobú vesmírnu cestu. Ľudia sa dajú odizolovať z okolia. Jediné, čo sa nedá nasimulovať, sú podmienky bez gravitácie. Ale ako som hovoril, na to sa dá zvyknúť.“
Nie je riziko, že počas dlhodobej cesty bez gravitácie môže kozmonautovi napríklad ochabnúť svalstvo?
„V súčasnosti je už prepracovaný systém, aby svalstvo zostalo v poriadku. Denne sa vykonávajú rôzne cviky. Sú už vytvorené aj špeciálne obleky, ktoré pôsobia na svaly, aby neochabli.“
Poznali ste osobne kozmonautov, ktorí vo vesmíre strávili dlhší čas?
„Keď som prišiel na MIR, tak ma tam už čakali dvaja ruskí kozmonauti Sergej Avdejev a Gennadij Padalka, ktorí boli na palube vesmírnej stanice v tom čase už dvesto dní. Jeden z nich sa vracal na Zem spolu so mnou, no Andejev tam potom zostal ďalších 180 dní.“
Mal takýto dlhý pobyt na neho nejaký zlý vplyv?
„Nie, nemal žiadne nežiaduce následky, ani čo sa týka psychiky. Rekordérom je iný ruský kozmonaut, ktorý vydržal vo vesmíre nepretržite 14 mesiacov. Po návrate však tiež na sebe nezistil žiadne zdravotné problémy.“
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
