BRATISLAVA. Počúvajte Mozartovu klavírnu hudbu. Neurovedci dokázali, že vás urobí bystrejšími.
Tieto slová hudobného publicistu New York Times Alexa Rossa pochádzajú z roku 1994. Ako sa však ukazuje, Rossovo nadšenie pre Mozarta bolo založené na dvojitom nedorozumení.
Aj to sa vo vede a pri jej popularizácii stáva. V tomto prípade médiá posunuli výsledok, ktorý vedci dosiahli, do inej roviny, lebo pri počúvaní Mozarta nešlo o to, že by nám vylepšoval celý mozog, ale mal zlepšovať iba priestorovú predstavivosť.
Napokon ešte aj pôvodná vedecká štúdia týkajúca sa Mozartovej klavírnej sonáty bola časom mnohokrát spochybnená.
Najnovšie univerzitnými vedcami z Viedne, teda z mesta, kde Mozart v decembri 1791 zomrel.
Pomáhala iba sonáta
Rozruch okolo priam zázračných schopností Mozartovej hudby spustil v roku 1993 americký tím v zložení Frances Rauscherová, Gordon Shaw a Katherine Kyová z Neurobiologického centra Kalifornskej univerzity v Irvine.
Neurovedci pri pokuse púšťali študentom rôzne nahrávky: Mozartovu Sonátu pre dva klavíry D dur (KV 448), relaxačnú hudbu alebo ticho. Výsledky publikoval prestížny britský Nature.
Po hudobnej príprave študenti riešili štandardné testy IQ, zamerané na priestorovú predstavivosť. Mali si pri nich napríklad predstaviť, ako by sa dali poskladať rôzne trojrozmerné predmety z papiera.
Relaxačná hudba ani ticho výkon študentov neovplyvnili. Prevratne však vyzeralo iné zistenie: po desiatich minútach počúvania Mozartovej sonáty D dur dosahovali študenti lepšie výsledky.
Pravda, tento efekt síce pretrval najviac 15 minút, no aj to je niečo. Predstavte si napríklad, že by ste si ho načasovali presne na skúšku z deskriptívnej geometrie alebo z ďalších predmetov, v ktorých môže byť priestorová predstavivosť dôležitá. Mozart by sa možno zišiel aj futbalistom pred dôležitým zápasom alebo šachistom pred bleskovou partiou.
Potkany v bludisku
Výskum na ľuďoch Rauscherová časom doplnila aj o štúdiu na potkanoch. Chcela tak prispieť k poznaniu, aký mechanizmus by sa mohol skrývať za účinkom Mozartovej hudby.
Podľa štúdie jej tímu Mozartova hudba zlepšila schopnosť hlodavcov prejsť testovacím bludiskom.
Potkany vystavené hudbe našli cestu rýchlejšie a robili pri tom oveľa menej chýb. Tento efekt sa prejavil dokonca aj v prípade, že potkany „počúvali“ Mozarta ešte v tele matky.
Silné emocionálne vzrušenie, ktoré pri hudbe môže prežívať človek, no sotva potkan, teda Rauscherová vylúčila z registra mechanizmov, ktoré zlepšujú priestorovú predstavivosť.
Mozartománia
Koncom uplynulého storočia vypukla naozajstná Mozartománia. Bola ovplyvnená najmä nesprávnou interpretáciou pôvodného výskumu, ktorá hlásala, že Mozartova hudba vylepšuje rozumové schopnosti a inteligenciu.
Niektoré americké štáty zaradili do výchovy novorodencov počúvanie nahrávok na CD, ktoré dostávali matky za peniaze z rozpočtu štátu. Takúto smernicu vydal v roku 1998 napríklad guvernér štátu Georgia.
Začalo sa propagovať, aby Mozarta púšťali deťom v jasliach, prípadne ešte skôr, najlepšie pred narodením. Nahrávky typu Baby Mozart sa stali hitmi.
Zaujímavé však je, že mnohým iným vedcom sa nedarilo pozorovať Mozartov efekt ani v jeho pôvodnej „priestorovej“ podobe.
„To, že niekomu nevykvasí chlieb, predsa ešte neznamená, že kvasnicový efekt neexistuje,“ namietala Rauscherová.
Skepsa vo vedeckej komunite však pretrvávala. Mozartov efekt sa tam neujal. Vedci nerozumeli najmä tomu, prečo je pre nich také ťažké výsledky Rauscherovej tímu zopakovať.
Dôkazy nenašli
Teraz prišli psychológovia z Viedenskej univerzity Jakob Pietschnig, Martin Voracek a Anton K. Formann s novou metaanalýzou. Zverejnil ju americký odborný časopis Intelligence.
Ide o výskum založený na analýze predchádzajúcich štúdií venovaných Mozartovmu efektu. Rakúski vedci systematicky preskúmali štyri desiatky amerických a iných štúdií, publikovaných v tlači alebo na akademickej pôde. Bolo do nich zapojených vyše tritisíc účastníkov.
Záver je jednoznačný: nenašli nijakú podporu pre tvrdenie, že by počúvanie Mozartovej hudby zlepšovalo schopnosť priestorovej orientácie.
„Počúvanie Mozartovej hudby odporúčam každému, no nik by nemal očakávať, že to zlepší jeho kognitívne schopnosti,“ povedal Jakob Pietschnig, vedúci autor štúdie.
Mozartov efekt tak nájde svoje pevné historické miesto najskôr iba medzi najväčšími psychologickými mýtmi 20. storočia.
Hlavný zdroj: Science Daily
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
