White Knight Chronicles - japonské harakiri

Písať o japonských hrách v krajine, kde je národná hrdosť a cítenie vždy len a len na prvom mieste, je pomerne odvážne.

Už i na školách budú čoskoro viať štátne vlajky a štátne symboly budeme musieť mať čochvíľa vytetované na čele. Pre našinca je Japonsko krajinou krajne nepochopiteľnou, ich spôsob života bizarný. Podobne sú na tom i hry – tie ale majú často čaro neznámeho a dnes musel už každý hráč minimálne pričuchnúť k niečomu japonskému z virtuálneho sveta. Buď tomu prišiel na chuť a nechá sa zlákať alebo naopak zvraští čelo, nahodí kyslý výraz a zbabelo uteká čo najďalej. Aby bolo jasno: White Knight Chronicles je japonské RPG, ktoré sa snaží ovplyvniť tradičnú japonskú hrateľnosť západnými prvkami, avšak výsledok je napriek tomu japonský. A mierne kontroverzný.

Na konzolách je JRPG zastúpené pomerne v hojnom počte a ak nebudeme rátať už viac než 10 rokov žijúcu Playstation 2 či konverzie na Nintendo DS, vyhráva medzi modernými konzolami paradoxne americký Xbox 360. Microsoft investoval do žánru, ktorý je v krajine vychádzajúceho slnka abnormálne obľúbeným za cieľom presadenia sa na japonskom trhu. Mierny úspech zaznamenal, avšak žiadne terno. Nám to vadiť nemusí, máme tu Lost Odyssey, Blue Dragon, Infinite Undiscovery, Ethernal Sonata, Star Ocean, The Last Remnant a mnoho ďalších. White Knight Chronicles je však prvou typickou JRPG hrou, ktorá vychádza exkluzívne pre Playstation 3. Oplatí sa do nej investovať? Napriek nižšiemu výslednému hodnoteniu by sa milovníci tohto žánru – alebo naopak odvážni nováčikovia – mali prikloniť k menším očakávaniam. A kúpe. Do výšin však White Knight Chronicles nevystúpi, jednoducho na to nemá.


Všetky screenshoty nájdete v galérii hry

Prvou pomerne podivnou záležitosťou vzhľadom na zem pôvodu (vývojársky tím Level-5 má za sebou skvelé hry ako Dark Cloud, Rogue Galaxy, Dragon Quest 8 pre PS2 či neuveriteľne chytľavú logickú sériu Professor Layton na NDS) je vytvorenie vlastného hrdinu. Pre nás nič nezvyčajné, geroja si predsa takmer v každom RPG upravujeme, vytvárame, vyberáme mu nos, obočie, oči, ústa, jazvy a hýbeme desiatky minút posuvnými páčkami sem a tam, aby nám na obrazovke vzniknutý výtvor pripomínal buď sexistickú šialenosť alebo udatného bojovníka. White Knight Chronicles ovplyvnené mangou dáva možnosť skôr prvej možnosti, ale je len na vás, ako sa s postavičkou vyhráte. Možností je neúrekom, len na slizké chápadlá nevydalo.

Druhým prekvapením je situácia, v ktorej sa ocitnete po úvodnom behaní vo veľkom meste Balandor. Dostanete za úlohu s Leonardom priniesť zásoby vína na kráľovskú slávnosť, ktorá by mala ukončiť dlhé roky trvajúci spor medzi dvomi národmi. Starnúci kráľ so svojou jedinou dcérou Cisnou pripravili bohatý a pestrý program. Len ten alkohol, metla ľudstva, chýba a Leonard sa s vami vytvorenou postavou musí vydať do priľahlej dedinky, aby doniesol chutný mok zabávajúcim sa občanom. Herná plocha je rozdelená na jednotlivé celky, pričom v mestách naberáte questy, obchodujete, rozprávate sa a medzi obývanými oblasťami sa rozprestierajú rozsiahle končiny plné nepriateľov. Tam bojujete. Skôr ako sa dostanem k bojovému systému si vyjasnime jednu vec: hlavným hrdinom nie je vami vytvorená postavička, ale Leonard. Kruté, ale žiaľ to musíte akceptovať. Vy ste akoby len jeho poskok (v kladnom zmysle slova) a sprevádzate ho na dlhej púti. Spoločník, priateľ, pomocník. Neskôr sa k vám pridajú ďalšie postavy, v ovládanej skupine však bude môcť vystupovať iba trojica, takže musíte rozhodnúť či dáte napríklad prednosť príťažlivej Yulie alebo skúsenému bojovníkovi Eldorovi.

Príbeh sa točí okolo putovania Leonarda, ktorý je svedkom prepadnutia kráľovstva. Temný rytier si návštevu načasoval najlepšie ako mohol a tajomný spolok stojí nielen za smrťou matky Cisny (tá videla tento nemilý akt na vlastné oči a odvtedy neprehovorila), ale tentoraz aj samotného kráľa – ktorý taktiež zomiera pred vlastnou dcérou. Leonard sa snaží princeznú zachrániť, no nepodarí sa mu to, je unesená zlým, zlým, zlým ujom a ešte horším Temným rytierom (videli ste Pána prsteňov, viete o čom je reč, taký vysoký pán v brnení, s prilbou a žiariacimi očami). Nastávajú krušné časy, hrozí vypuknutie konfliktu medzi kráľovstvami, ktoré chceli uzavrieť mier, princezná je unesená, ale... ale Leonard nájde pri úteku tajomné brnenie - také ako má pán Temný, ktoré si môže obliecť len vyvolený. A tým je Leonard, pretože je to predsa hrdina a dokáže sa pretransformovať do gigantického rytiera, ktorý je síce pomalý v útoku, no ak vám dá jednu otcovskú, tak stena vám nedá druhú. Pretože ju prerazíte.

Patetický príbeh je postavený na rozprávkovom klišé a motá dobre známe zvraty. Nevadilo by to, keby tento kúsok nebol až absurdne čitateľný a automaticky sme prišli o všetky tie zaujímavé príbehové zvraty známe z japonských hier. Dialógy sú navyše detinské a nudné. Máme tu lineárnu cestu a keď poznáte rozprávkové príbehy (tu je to fantasy mierne rezané steampunkom), neprekvapí vás toho mnoho. Možno nič. Je to ďalšia nepríjemná hra osudu a hráč si pomaly musí začať pripadať ako fackovací panák. Nekončíme, zaraďujeme druhý rýchlostný stupeň.

Keďže ide o RPG, musíme za čosi získavať skúsenosti, ktoré následne rozdeľujeme do odlišných odvetví zbraní a mágie. A za čo nám panáčikovia dostanú body skúsenosti? Väčší výstrih nepriateľa nepresvedčí o tom, aby vám daroval svoj život a treba ho preto skoliť. Bojový systém je na prvý pohľad zaujímavý. Dokonca až tak, že vám príde zábavný. Vytriezvenie trvá síce len chvíľu, no neobránite sa nepríjemnému pocitu, ktorý vám našepkáva, že stačilo tak málo a mohli to byť orgie. Ale nie sú, je to nuda a navyše jednoduchá nuda, pretože boj zvládnete ľavou zadnou. Kombinuje boje ťahové s real-timeom. Niečo na spôsob Septerra Core. Dobre, tento zabudnutý projekt už málokomu dnes čosi hovorí. Akonáhle aktivujete boj s vybraným nepriateľom, objaví sa na obrazovke kružnica symbolizujúca možnosť vášho útoku. Pokým sa vám tento ukazovateľ možné ataku nenaplní (kružnicu si predstavte ako klasický, časom sa dopĺňajúci status bar), nemôžete baciť mečíkom, sekerkou, obojručným mečom či vystreliť z luku alebo vykúzliť fireball, blesk či mrazivú guľu.

Zaútočíte a čakáte, kým sa vám útok nabije, potom máte šancu znovu zasiahnuť súpera. Pre to, aby ste atak vykonali, musíte byť v dosahu nepriateľa, čo je samozrejme reálne a kontaktnými zbraňami útočia tí, čo stoja tesne pri nepriateľovi, zatiaľ čo z luku strieľa postava vzdialená. Ale nechránená. Stupidita celého systému je totiž založená na absurdnej hlúposti: nepriateľ nemusí byť vo vašej blízkosti, aby zaútočil, on vám spôsobí damage aj napriek tomu, že na vás nemá dosah, udrie aj napriek tomu, že ste na metre vzdialení. Vy to tak robiť nemôžete. Je to hlúpe, pretože pri aktivovanom boji sa voľne pohybujete a môžete robiť výpady, sťahovať sa, útočiť zboku, zozadu a... a potom zistíte, že je to vlastne zbytočné, pretože to na boj nemá žiadny vplyv a nepriateľ môže to, čo vy nie. Iritujúce.

Boje sa tak automaticky stávajú pomerne monotónnymi s opakujúcim sa systémom útoku. Miernym zvýraznením zábavnosti sú originálni a zaujímaví nepriatelia a systém špeciálnych útokov. Ich vyvolanie vám uberie niekoľko AC bodov, ktorých máte obmedzený počet a pribúdajú len likvidovaním súperov, no zároveň sú efektné a efektívne. Poteší aj možnosť spájania viacerých útokov do komba. Ono je počet útokov pomerne pestrý a jednotlivé ataky si otvárate práve pri postupe na novú úroveň, kedy dostanete niekoľko bodov k dobru, ktoré následne investujete do odomknutia narábania s mečom, obojručným mečom, sekerou, kopijou, rôznymi elementmi mágie či zlepšenia všeobecných vlastností. Je však smutné, že niektoré útoky sa od seba neodlišujú a význam majú len v spájaní do komba, keďže v jeho vyvolaní sa nemôžu jednotlivé útoky opakovať. Či udriete mečom zozadu, zboku alebo s výskokom, ide o totožný útok.

Celá hrateľnosť pripomína skôr spojenie MMORPG prvkov z PC hier a práve japonského štýlu. O to sa tvorcovia snažili, na tom je založený princíp obnovovania útokov, voľby jednotlivých druhov útokov z lišty a podobne. Nefunguje to však práve preto, že vždy schytáte ranu, nech sa snažíte utekať akokoľvek a kamkoľvek. Ostatných hrdinov ovláda umelá inteligencia (pri nepriateľoch nie je, oni proste na vás čakajú, vyvoláte súboj a útočia), ktorú môžete usmerňovať zadaním úloh. Funguje to, takže ak má niekto healovať, popri boji zranené postavy lieči a obdobne môžete postave naordinovať aby útočila na všetko cestou, či sa pridávala k boju neskôr až zo zálohy, aby poškodenie schytal ten, kto súboj vyvolal. Takto postupujete krajinou, bojujete, zlepšujete sa a všetko ide pomerne dynamicky vpred, nebyť zdegenerovaného príbehu a jednej idiotskej chyby v bojovom systéme.

Grafické spracovanie je na dnešnú dobu len mierne nadpriemerné, ale nemusíme sa príliš čudovať. V Japonsku si totiž White Knight Chronicles užívajú hráči nejaký ten piatok, na trh sa dostala koncom roku 2008 a to aj človek maximálne zábudlivý ako ja, ktorý má na stolnom kalendári september 09 veľmi dobre vie, že to bolo dávno. Jednotlivé príbytky a civilizované oblasti sú priam rozprávkové, no mimo miest a dediniek čoskoro natrafíte na opakujúce sa objekty, pomerne pusté lokácie, monotónnosť, jednoduchosť. Holt, Japonci nie sú Nemci, takže ani zajačik či srnka vám cestu neskríži a aj Risen je oproti White Knight Chronicles (aj napriek rôznorodému prostrediu) zaujímavým miestom. To isté sa dá napísať i postavách animáciách pohybov či tých statických, kedy len sledujete vopred odhaliteľný príbeh. Zvukovo ide žiaľ o priemer a keďže sa v international verzii nedá zapnúť japonský dabing, musíte počúvať ten anglický so silne japonským prízvukom. Je to náročné, akoby vytrhnuté z kontextu celej atmosféry. Hudba je zastúpená striedaním zopár motívov: takže máme zopár skladieb do mesta, k boju a pochodu krajinou. Bolo by to viac než mierne nadpriemerné, keby po čase nedošlo k ich zúfalému opakovaniu, čo pri ich priemernej kvalite veľmi skoro omrzí.

Čo sa týka náročnosti, nemusíte mať strach, ide o pomerne jednoduchú záležitosť, v ktorej sa často nezomiera a netrápite sa. To však neznamená, že by ste za jeden deň rozprávku dokončili a išli spokojne spať. Základný príbeh vám zaberie desiatky hodín a pokým budete mať náladu a chuť, ide o neskutočný kolos. Nemusíte sa naháňať výhradne za základným príbehom, môžete postupne skúmať, zlepšovať sa, zneškodniť každého nepriateľa na mape. Zdĺhavosť tohto systému je vykúpená vždy novou úrovňou a schopnosťou. White Knight Chronicles vám jednoducho vydrží na extrémne dlhú dobu, dá sa však dokončiť aj za cca 20-30 hodín, ale kam by sme sa ponáhľali, všakže.

Zaujímavým prvkom je spojenie vami vytvorenej postavy s online svetom. Okrem toho, že si môžete vytvoriť vlastnú dedinku, sa s tromi ďalšími dobrodruhmi máte možnosť vybrať plniť online questy. So živými hráčmi je to samozrejme o čosi zábavnejšie, avšak hrateľnosť výrazne trpí na monotónnosť a jednoduchosť úloh, v ktorých musíte často niekam prísť, vziať predmet a vyraziť späť. Na druhú stranu skúsenosti, ktoré získate v tomto multiplayeri sa automaticky prenášajú do príbehu v singleplayeri. Práve v tom tkvie príťažlivosť podpory online sveta.

White Knight Chronicles je jednoznačne zaujímavou hernou skúsenosťou. Výhradne zatracovať ju by bolo mierne kontraproduktívne, keďže svojim spôsobom hra čo sa hrateľnosti týka príťažlivá je. Zaujímavý nápad s hlavným hrdinom, ktorý nie je ten, ktorého si vytvorí hráč, má niečo do seba. Nie však pre každého. A navyše ovládať môžete ktorúkoľvek z postáv, ostatné má pod palcom umelá inteligencia. Tým, čo hru odsúdilo z hľadiska číselného hodnotenia je jednoznačne bojový systém, ktorý znemožňuje hráčovi brániť sa, pomerne chudobný herný svet, nie príliš odlišné druhy útokov (je ich ale tisíc plus dvestotridsaťpäť) a slabší, čitateľný, nezaujímavý príbeh s detinskými dialógmi. Ono rozprávka to je pekná, ale chcelo by to nejakú vzpruhu. Impulz, ktorý by hráča poriadne nakopol, aby očami visel na obrazovke dlhé hodiny. Takto vo svojej podstate a číreho výstupu hrateľnosti len stláčate jedno tlačidlo X, ktorým útočíte.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  2. Medzinárodná súťaž FIRST LEGO League na Fakulte informatiky PEVŠ
  3. S profesorom Michalom Miovským o prevencii závislostí
  4. Poslanci nevzdávajú boj proti herniam, chcú prísnu reguláciu
  5. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  6. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  7. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  8. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  9. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  1. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 10 357
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 7 499
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 6 727
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 246
  5. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 6 004
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 995
  7. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 4 896
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 4 705
  9. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 494
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 891

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Mnohí mlčia, on nie. Služba vlasti z neho spravila lovca ľudí

Mikuláš Tóth tvrdí, že si z vojenčiny priniesol domov traumu. A rozhodol sa, že nebude mlčať. Protestuje.

EKONOMIKA

Prečo sa Juhoafričan teší, keď si môže poslať životopis cez SMS (rozhovor)

Na zemi žije viac ľudí bez fyzickej adresy než s adresou.

KOMENTÁRE

Mihál opúšťa Sulíka. Máme na viac?

Predseda SaS je výraznou osobnosťou, ktorá ľudí rozdeľuje.

PRIMÁR

Ako začať plávať v zrelom veku a neublížiť si

Spevní vám chrbát, posilní srdce a naučíte sa poriadne dýchať. Zbytočnými chybami si však začiatočníci zaťažujú kĺby a chrbticu, najmä v jej krčnej časti.

Neprehliadnite tiež

Vytvorili prvú farbu na vlasy, ktorá dokáže meniť odtiene

Farby sa testujú pre komerčné použitie.

V Číne začínajú používať robotických policajtov

Kde treba šikovné oko a nie ruky pre zásah, tam hliadkujú roboty.

Mrzne vám mobil alebo počítač? Príčinou môže byť kozmické žiarenie

Častice z vesmíru zasahujú do technológií viac, ako sme ochotní pripustiť.

NASA má v stredu ohlásiť dôležitý objav, detaily zatiaľ tají

Americká vesmírna agentúra zverejní nové poznatky o planétach mimo slnečnej sústavy.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop