Vedci našli veľmi starú hviezdu, ktorá patrí iba druhej generácie po Veľkom tresku. Dokazuje, že aj naša galaxia prešla "fázou kanibalizmu".
CAMBRIDGE. Vedci našli veľmi starú hviezdu, ktorá patrí iba druhej generácie po Veľkom tresku. Dokazuje, že aj naša galaxia prešla "fázou kanibalizmu". V najnovšom čísle časopisu Nature to napísala Anna Frebelová s dvoma kolegami z Harvardovej univerzity v Cambridge (štát Massuchusetts, USA).
Hviezda S1020549 sa nachádza v trpasličej galaxii, ktorá sa nám premieta do súhvezdia Sochára (Sculptor) a leží asi 90-tisíc svetelných rokov od Slnka. Chemicky je takmer totožná s najstaršími hviezdami, aké poznáme v Mliečnej ceste. Jej vlastnosti potvrdzujú teóriu, že Mliečna cesta prešla akousi "kanibalskou fázou" vývoja, do dnešných rozmerov vyrástla vďaka tomu, že pohltila viaceré trpasličie galaxie a ďalšie zložky, z akých sa skladajú veľké galaxie.
Stará ako sám vesmír
"Táto hviezda je pravdepodobne takmer taká stará ako sám vesmír. Ak by ste sledovali zrýchlený filmový záznam evolúcie našej galaxie, videli by ste okolo nej roj trpasličích galaxií, pripomínajúcich hmýrenie včiel okolo úľa. Časom splynuli a svoje hviezdy zmiešali, takže vytvorili jednu veľkú galaxiu Mliečnu cestu," povedala Anna Frebelová.
Trpasličie galaxie sú malé galaxie, ktoré obsahujú nanajvýš niekoľko miliárd hviezd, celá naša galkaxia oproti tomu azda až 400 miliárd hviezd.
Mliečna cesta obsahuje vo svojej vonkajšej časti, nazývanej halo, hviezdy s mimoriadne nízkym obsahom kovov, až stotisíckrát menším voči hodnote, koľko je v ich Slnku, typickej mladšej hviezde. Astronómovia dlho hľadali podobné hviezdy v trpasličích galaxiách lenže nijaké nenašli. A to bol problém.
"V Mliečnej ceste zjavne boli chemicky oveľa primitívnejšie hviezdy ako všetky hviezdy v ktorejkoľvek z trpasličích galaxií. No ak boli trpasličie galaxie pôvodné stavebné zložky Mliečnej cesty, ťažko pochopiť, prečo by nemali obsahovať podobné hviezdy," povedal člen tímu Evan Kirby z Kalifornského technologického inštitútu v Pasadene.
Ihla v kope sena
S kolegami mali tušenie, že doterajšia metodika hľadania týchto hviezd bola "deravá", hviezdy s najnižšími obsahmi kovov nezachytila. Vyvinuli lepšiu, pri ktorej sa dalo naraz porovnávať obsahy kovov vo veľkom počte hviezd.
"Bolo to však ťažšie, ako hľadať ihlu v kope sena. Potrebovali sme nájsť ihlu v kôpke ihiel a pretriedili sme stovky kandidátov, kým sme našli náš cieľ," doplnil.
Bola ním slabo žiariaca hviezda S1020549. Jedným z dvojice Magellanových ďalekohľadov s priemerom hlavného zrkadlového objektívu 6,5 metra na observatóriu Las Campanas v Čile stanovili, že obsahuje ani nie štvortisícinu množstva kovov v Slnku. To zodpovedá päťkrát menšej hodnote, než aké sa dosiaľ zistili pri hocakej hviezde z trpasličej galaxie.
Chemicky pripomína veľmi staré hviezdy v hale Mliečnej cesty, čím podporuje názor, že halo vzniklo z hviezd trpasličích galaxií. S1020549 sa tým stala prvou známou ukážkou chýbajúceho článku v budovaní" našej galaxie.
Zdroje: Nature zo 4.3.2010; Komuniké Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics a Carnegie Institution, obe z 3.3.2010
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
